Tatranská galéria v Poprade sa zmenila na kultúrny klenot Spiša

Aj keď Tatranská galéria pôvodne vznikla (1960) a pôsobila v Starom Smokovci (čo bolo prirodzené), dnes je jej domovským sídlom zaujímavý objekt bývalej popradskej parnej elektrárne. Galéria ho síce získala do dlhodobého prenájmu od mesta ešte v roku 1992, ale technický stav samotnej stavby nedovoľoval intenzívnejšiu a hlavne nepretržitú výstavnícku prezentáciu umeleckých diel, o ostatných aspektoch galérie, potrebných pre jej stabilnú činnosť a rozvoj ani nehovoriac. Avšak  nie nadarmo sa hovorí, že za všetkým sú ľudia. Platí to aj v tomto „zázračnom“ prípade premeny polovičnej ruiny na modernú galériu, ktorú môžu Popradu závidieť aj svetové metropoly umenia.  V prípade elektrárne za úspechom nebolo ani tak množstvo ľudí, ako ľudská a profesionálna kvalita jedinej, riaditeľky galérie Anny Ondrušekovej. Tá dokázala svojim zápalom, vecným argumentovaním a profesionálnym prístupom presvedčiť kľúčových hráčov v slovenskej kultúre a... Dodnes sa tradujú historky o tom, ako zápalisto Anka Ondrušeková presviedčala predsedu Prešovského samosprávneho kraja Petra Chudíka (zriaďovateľom galérie sa zo zákona stal v roku 2002 novovzniknutý Prešovský samosprávny kraj) o tom, že sa oplatí získať túto starú elektráreň do svojho majetku od mesta Poprad výmenou za nejaký iný objekt v meste a tým získať vlastnícke práva k budove a pozemku. No a potom do získaného majetku „trochu“ zainvestovať. Peter Chudík si prešiel celé priestory elektrárne a nakoniec prikývol. Predovšetkým pod vplyvom Ondrušekovej argumentov.  A onedlho dvihli svoje ruky aj poslanci krajského parlamentu, ktorí museli majetkovú výmenu odsúhlasiť. Pestrý príbeh Tatranskej galérie od jej zrodu po súčasnosť je možné nájsť na webovej stránke galérie, preto sa ním nebudeme ďalej zaoberať. Dôležitá je súčasnosť, keďže nielen vďaka doslova exkluzívnym priestorom, ale najmä systematickej „galérijnej“ práci ľudí sa tento projekt dostal do finále, znamenajúceho, že Tatranská galéria sa stala nielen ďalším kultúrnym klenotom Spiša, ale aj vlajkovou loďou medzi galériami výtvarného umenia na celom východnom Slovensku.  Známou medzi milovníkmi výtvarného umenia už vlastne na celom kontinente, o čom svedčia autobusy, zastavujúce pred elektrárňou, s poznávacími značkami z celej Európy...

Dosť bolo histórie a dosť bolo chvál (aj keď tých za dobrú prácu nie je nikdy dosť), pozrime sa na to, čo nám Tatranská galéria ponúka v súčasnej dobe a čo chystá v blízkej budúcnosti. Žiaľ, pred niekoľkými dňami skončil veľký medzinárodný projekt Textil Art of Today (Trienále textilu), na ktorom sa zúčastnili autori zo 40 krajín.  Čo by ste si však rozhodne nemali nechať ujsť, to je výstava Klobúk dole pán Brunovský, ktorá tu bude do konca apríla. Je potrebné dodať, že nielen klobúk dole pán Brunovský, ale aj hlboká poklona. Nielen vášmu umeleckému géniu, ale aj tvorcom tejto kolekcie, umne rozmiestnenej v priestore, vďaka čomu divák získava doslova domácky dojem. A podvedome si necháva pre Brunovského viac času.

 

V piatok 15. apríla otvárali v Tatranskej galérii ďalšiu výtvarnú kolekciu, Hry s umením 2016 – TA-tri (Juraj Meliš, Rastislav Biarinec, Ľubomír Purdeš).  V trojici je Meliš pedagógom, ostatní dvaja jeho žiaci. A pozrieť si, čo dokázali,  môžete až do 19. júna.  Teraz ešte jedna súrna a dôležitá informácia: V suteréne galérie (Art klub) vystavuje svoje fotografie chlap nezlomnej vôle, ktorého životný príbeh je plný boja s osudom. Yaro M. Kupčo dal dohromady prekrásnu kolekciu svojich záberov, ktorú pomenoval biblickým „V pote tváre budeš dorábať chlieb“, ktorá každému roduvernému Slovákovi zahrá na najcitlivejšie struny jeho dušičky. Úžasný cit, úžasný postreh,  úžasná kompozícia. Aj o Yarovi a jeho osudoch i tvorbe sa viac dozviete na webe.  A ešte posedenie pri kávičke pod jeho fotografiami...(ale len do 1. mája!)

 

O ďalších priebežných aktivitách galérie, ktoré sú určené predovšetkým pre okruh „verných“ z radov Popradčanov a milovníkov umenia z podtatranskej oblasti sa nechceme rozširovať, keďže sú k dispozícii na webe i výveskách galérie. Predovšetkým milovníkom Vysokých Tatier a horolezeckého športu však chceme pripomenúť, že výstavná sieň Vila Flóra v Starom Smokovci (súčasť tatranskej galérie v Poprade) momentálne ponúka kolekciu fotografií Vladimíra Koštiaľa na tému „Prvý kolektívny zimný prechod hrebeňom Vysokých Tatier (1955)“. Úžasné čierno-biele fotografie (budú tu do 7. júna) približujú nielen obyčajné športové a ľudské hrdinstvo, ale aj Vysoké Tatry pred vyše 60 rokmi. Obdobie, keď Tatry oplývali žijúcimi legendami horolezeckého športu podobne, ako Grécko svojimi „rekmi“ za Odysseových čias...

 

A nakoniec to najlepšie! Počas celého leta (od 24. júna do 18. septembra 2016) bude Tatranská galérie vo svojej popradskej parnej elektrárni ponúkať lahôdku moderného umenia – unikátnu kolekciu diel francúzskeho impresionistu Edgara DEGASA „Holá pravda“. Prispôsobme si v tejto súvislosti jednu zo starých „holých“ právd bývalých československých vojakov základnej služby: Kto zaváha – neuvidí! 

Tatranská galéria v Poprade je kultúrnym klenotom Spiša

Tatranská galéria v Poprade je kultúrnym klenotom Spiša

A. Brunovský - Vysnívaná cesta do Ameriky

A. Brunovský - Vysnívaná cesta do Ameriky

A. Brunovský - generálsky rőntgen pľúc

A. Brunovský - generálsky rőntgen pľúc

Peter Balhar (ČR) - Ukotvené v nebi

Peter Balhar (ČR) - Ukotvené v nebi

Klub galérie s kolekciou fotografií Jara Kupča

Klub galérie s kolekciou fotografií Jara Kupča

Vila Flora v Starom Smokovci

Vila Flora v Starom Smokovci

Triedenie materiálu a stravy

Triedenie materiálu a stravy

Pred dnes neexistujúcou Kežmarskou chatou

Pred dnes neexistujúcou Kežmarskou chatou

Chvíľa oddychu na hrebeni

Chvíľa oddychu na hrebeni

Drina s ťažkými plecniakmi

Drina s ťažkými plecniakmi

Slovenská horolezecká legenda Juzek Psotka

Slovenská horolezecká legenda Juzek Psotka

Na hrebeni Malého ľadového štítu

Na hrebeni Malého ľadového štítu