Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Tak ako to je s medzinárodným právom? – Dušan Konček

Aj odchádzajúci slovenský prezident sa vyjadril, že v prípade „anexii“ Krymu bolo porušené medzinárodné právo. A pán Gašparovič je právnik, dokonca sa podieľal na znení slovenskej Ústavy. Rovnako sa vyjadruje aj slovenský premiér, ktorý je tiež právnik a dokonca Slovensko svojho času zastupoval aj v Štrasburgu.

 

Tak k veci. Je pravda, že Ukrajina podala 13. marca tohto roku podnet na súd do Štrasburgu, teda tri dni pred referendom na Kryme. Tento podnet sa odvoláva na článok 33 Konvencie o ochrane práv človeka a základných slobôd, známy aj ako „medzištátne otázky“. V Štrasburgu tento článok nie je vo veľkej obľube, lebo je skôr politický ako jurisdikčný. Za 60 rokov existencie európskeho súdu boli prerokované tisícky podobných podnetov, ale prijalo sa len 16 rozhodnutí.

 

O svojom podnete či sťažnosti Kyjev prosí proti Moskve prijať takzvané časové opatrenia/ článok 39 reglementu ESĽP/, to znamená, ešte do konečného rozhodnutia prijať názor Ukrajiny a jej videnie situácie na Kryme. Treba dodať že niektoré štáty sa snažia využívať tribúnu Štrasburgu ani nie tak na riešenie sporov, ako skôr na to, aby celému svetu zvestovali svoju pozíciu. Treba zdôrazniť, že Štrasburgským súd sa nenechal vtiahnuť do politických sporov a boli nad vecou.

 

Možno povedať, že ESĽP už rozhodol, keď 15. októbra 2008 prijal uznesenie o veci podnetu Gruzínska voči Rusku. A tam je všetko voči žalovanému aj žalobcovi jasne povedané.

„Obidve strany sú povinné zdržať sa od prijatia akýchkoľvek opatrení, zvlášť však vojenskej činnosti, ktorá by mohla so sebou priniesť narušenie práv obyvateľstva, vrátane hrozbu ich života a zdravia, obide strany musia splniť svoje povinnosti v súlade s Konvenciou, osobitne súlade s článkom 2 /právo na život/ a článkom 3 /zákaz neľudského zaobchádzania alebo ponižujúca dôstojnosť zaobchádzania/“

 

Z tohto uznesenia jasne vyplýva, že Štrasburg sa nebude zúčastňovať politických hier, nato je diplomacia. Po druhé: ochrana práv a slobôd obyvateľov, ľudí. A hoci je toto unesenie pre obidve strany, reč je tu predovšetkým o Ukrajine, ktorá sa ani netají tým, že vojenskou silou potláča práva a slobodu ľudí na Juhovýchode Ukrajiny a hlása o tom v masmédiách ale plné sú aj sociálne siete o postupoch regulárnej armády, obetiach a podobne.

 

Európsky súd pre ľudské práva sa nezaoberá všelijakými politickými hrami, má však právo zasahovať, ak sa porušujú práva na život človeka. Žiadna krajina nemá právo zabíjať svojich vlastných občanov a ešte k tomu regulárnou armádou. Ak chce byť Ukrajina skutočne európskou krajinou, jej vojaci sa musia vrátiť do kasární.

 

V čom teda bolo porušené medzinárodné právo v prípade Krymu, kde sa obyvatelia v referende vyjadrili slobodne , prejavili svoju vôľu veľkou väčšinou, prejavili svoje právo na život. Boli porušené prípade Krymu práva na život človeka. Jednoznačne neboli. Troška sa čudujem, že Rusko nepodalo do Štrasburgu podobnú sťažnosť, určite by obstála, pretože uznesenie Štrasburgu je celkom jasné a nemenné. Ukrajina porušuje všetky články Konvencie a robí to celkom verejne a bez hanby.