Sviatky radosti, šťastia aj neistoty a pesimizmu – Jozef Kuchár

Blížia sa dni, na ktoré sa takmer všetci tešíme a podľa možnosti aj starostlivo, s patričným predstihom pripravujeme. Považujeme ich za obdobie pohody a pokoja.

 

Žiaľ, tentoraz to nebudú sviatky istoty a optimizmu. V rozdelenom svete pretrváva až príliš veľa zloby, nenávisti a dokonca aj rôznych vojenských konfliktov. Po svetovej finančnej a hospodárskej kríze, ktorá prepukla v roku 2008 vinou USA, teda v hniezde trhového kapitalizmu a rozšírila sa do mnohých krajín, postihla aj našu republiku. Práve v predvianočnom čase mnohí stratili prácu a veľa radosti pri slávnostnom stole nepociťovali. Potom nasledovali dni a roky neistoty. Dnes sme sa opäť ocitli v neistote. Prikvačila nás ďalšia svetová kríza. Hovoríme jej migrácia.

 

Navyše, predvianočnú atmosféru až príliš negatívne ovplyvňuje predvolebná nenávistná a bezohľadná kampaň. Niektorí kandidáti na poslancov do Národnej rady Slovenskej republiky za strany, ktoré majú vo svojom názve aj slovo kresťanské, svojimi prejavmi v parlamente aj na stretnutiach s občanmi prispievajú k zvyšovaniu neistoty a pesimizmu v spoločnosti. V boji s politickými protivníkmi si neuvedomujú, že Vianoce majú byť aj chvíľou harmónie, tolerancie a vzájomnej úcty.

 

Napriek tomu ľudia dobrej vôle chcú prežiť nastávajúce dni nielen šťastne, ale aj s patričnou dávkou pokory. Veď je to ešte stále ona – rozprávka odetá do zimnej poézie a lepších medziľudských vzťahov. V terajších komplikovaných časoch je to aj nostalgia o snehom zasypanej drevenici a bielej hore, ktorá nám pred mnohými rokmi zo svojich statných stromov za krk zhadzovala sneh, keď sme ju ochudobňovali o vianočnú jedličku.

 

Vianoce, to je aj nezvyčajné ticho, ktoré si uvedomujeme vo chvíli, keď nasleduje atmosféra prvého pohľadu na darčeky pod stromčekom. Pohľadu do rozžiarených detských očí. Pre dospelého človeka by to mal byť čas pokoja a optimizmu. Žiaľ, namiesto dobroprajnosti sa do popredia dostali závisť, nenávisť, falošnosť a pravidelné politické konflikty bez ohľadu či je deň bežný alebo sviatočný. Môžbyť že aj náhodné stretnutia bývalých priateľov, ktorých boj o moc a odsúdeniahodná politika prebehlíkov rozdelila, neprinesú pohodu a nenastane harmónia citov, ale iba spúšť v ľudskej duši. V našej terajšej rozdelenej spoločnosti na tých čo majú a môžu všetko a na tých čo nič nemajú a nič nezmôžu, budú mať dni sviatočné veľmi rozdielnu podobu.

 

 

Mnoho premnoho občanov našej krajiny  si zasadne k chudobnejšiemu sviatočnému stolu s pocitom neistoty pred budúcnosťou a nielen tou politickou ale aj ekonomickou. Zdá sa, že aj koledníkov bude menej ako v rokoch dávno minulých. Vytrácajú sa spod okien domov, do ktorých sa v rokoch vládnutia pravicových strán vkradla chudoba. Svatky pokoja sú však napriek všetkému neopakovateľné. Od každého z nás záleží aké budú tie na ktoré sa tešíme dnes, ale aj takto o rok.