Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Svet neistôt – Dušan Konček

Súčasný svet sa vyznačuje tým, že neexistujú žiadne istoty. Človek, kdekoľvek na planéte, nie si je istý vlastne ničím. Keď strana SMER sľubovala Slovensku pred voľbami istoty, možno vychádzala práve z neistôt sveta. Áno, Slovensko má istoty, zatiaľ, nie doma až také blahobytné, aby sme skákali od radosti /niektorí ich samozrejme majú aj tie/, ale predsa len sú. Slovensko tak vo svete, ako aj v Európskej únii môže vyskakovať len do výšky počtu svojich obyvateľov, nie sme ani pupok sveta, ani mostom, sme len maličkou krajinou, ktorá musí vo svete neistôt lavírovať tak, aby si nerozbila nos či neprišla o obidve uši. Z tohto uhla pohľadu možno vládu jednej strany hodnotiť skôr pozitívne ako negatívne. Vláda zbytočne nevyskakuje, neprednáša bohorovné posolstvá, snaží sa dosiahnuť maximum z toho, čo sa dosiahnuť v tomto svete neistôt dá dosiahnuť. Snaha o vybudovanie sociálneho štátu nie vždy v konkrétnych podobách uspokojuje väčšinu ľudí, priepastné rozdiely sa nevyrovnávajú, dalo by sa skôr povedať, že sa otvárajú ako nožnice. Keď sa pozrieme na ostatné štáty EÚ, aj na tie, ktoré nedávno vyzerali ešte blahobytne, či je to už Španielsko, Portugalsko, Taliansko a aj ďalšie, treba priznať, že nie sme na tom ešte tak zle. Počet ľudí, ktorí dnes žijú na hranici biedy v krajinách EÚ podľa Eurostatu je vysoká, takmer 125 miliónov ľudí žije doslova v biede, to je celá štvrtina obyvateľov EÚ. Nezamestnanosť mladých podľa Eurostatu je v spomínaných krajinách, ale aj na Slovensku veľmi vysoká. Netreba sa čudovať, že niektoré krajiny EÚ sa radikalizujú, množia sa demonštrácie, o ktorých sa na Slovensku ani nehovorí a ani nepíše. Asi pre pokoj našich duší. Je nepochopiteľná selekcia informácii zo sveta, ktorá sa nám vracia ako bumerang v podobe rastúceho radikalizmu. Na mládenca, ktorý vyhral župné voľby v Banskej Bystrici sme nakydali vedrá špiny a ešte sa ani neujal úradu. To znova hodnotíme ľudí podľa lojálnosti ? K Ukrajine sa vyjadrujeme len tak okrajovo, hoci ide o nášho suseda a nie hocijakého, veď má 45 miliónov ľudí. Len, aby sme nič nepokazili, alebo neprekročili Rubikon. Náš veľvyslanec, na Ukrajine, ako keby mal šedý zákal, nič nevidí, nič nepočuje . A toto nevzbudzuje istoty, skôr neistoty. Je evidentné, že cikať proti vetru nám nie je dovolené, ale to potom sme znova tam, kde sme už boli. Pravda je aj však aj to, že načo by sme sa vzrušovali, keď aj tak nič nedokážeme, pes zašteká a karavána ide ďalej. Kto nič neurobí, nič nepokazí, To je síce istota, ale nie bohvieaká. Sú to také zvláštne paradoxy, na Ukrajine vykrikujú na Maidane, že im ide o šťastie Ukrajincov, na Slovensku sme ticho, lebo nám ide o šťastie Slovákov. Každému ide teda o vlastný piesoček. Popritom nám celkom ušlo, že niekto sa snaží aj o niečo iné. Prehliadli sme aj to, že prezident, ktorý sa na prezidenta nehrá, teda ruský Putin doslova a do písmena zabránil tretej svetovej vojne, ktorá mohla začať na Blízkom Východe, na Západe to veľmi dobre vedia a aj si to cenia. Na Slovensku sme to prehliadli, hoci možno aj nie, ale ani slovkom sme to neohodnotili. A to sme Slovania. A tak nevedno, či je lepšie sedieť za pecou a vyhrievať sa a len sa blahosklonne pozerať, čo sa deje. Vieme veľmi dobre a už si to uvedomuje aj EÚ, že táto štruktúra potrebuje zmenu, akúsi perestrojku, lebo ak bude naďalej existovať v dnešnej podobe, môže skončiť na svojej zaľúbenosti sama do seba. Tak totiž skončili všetky ríše. A pred ich pádom sa každý snažil, čo-to si ukrojiť a teraz to znova tak vyzerá. Nehovoriac už o tom, že na hudúci rok je výročie prvej svetovej vojny a ako sa vraví, história je matkou múdrosti. Ľudia dnes nie sú poslušné ovce, zamýšľajú sa, nielen nad sebou, ale aj nad svetom okolo, hodnotia, majú svoje názory, nedajú si vnucovať akýsi jediný názor. Mali by sme to brať do úvahy. Nie je nám až tak celkom zle, nebojím sa zopakovať, aj preto, lebo nie sme vystavení vnútorným konfliktom medzi stranami, ako tak napredujeme, niečo sa podarí, niečo sa nepodarí. Politické umenie lavírovať je síce zatiaľ pre nás pozitívne, ale s tým sa nedá existovať večne. Vo svete neistôt má Slovensko primerané istoty, od ktorých by sme sa chceli odraziť a možno sa dostať o čosi vyššie v životnej úrovni našich ľudí. Sčasti to záleží od nás samých, aj od vlády, ale z veľkej časti od sveta samého, ktorý je plný neistôt. Aj preto je a bude dôležitá istá vyváženosť v našej slovenskej pospolitosti, lebo ako sa vraví, ak nebol, človek v mladosti radikálny, nemá srdce, ak nie je v starobe konzervatívny, nemá hlavu. A medi hlavou a srdcom je ešte krk, ktorý by nemal hlavu strkať do piesku...