Sulíkov archaický neoliberalizmus – Tibor Bajchy

Strana SaS, Sloboda a Solidarita odštartovala volebnú kampaň s novým volebným programom, ktorý rozdávala aj účastníkom diskusie "Rozhovory o zahraničnej politike" v októbri minulého roka v Mníchove s krátkym návodom k voľbám "volím zo zahraničia a nie je mi to jedno" spolu s ekonomickým reformným programom AGENDA 2020.

Keď pán Sulík v úvode tohto programu bilancuje prešľapovanie na mieste a zároveň masívne zhoršovanie podnikateľského prostredia v posledných desiatich rokoch, asi sa zabudol oboznámiť s bilanciou novovzniknutých firiem a prišlých investorov zo zahraničia na Slovensko práve za posledné roky. Vymenovávať by ich bolo zbytočné, veď insiderom je táto pozitívna bilancia známa. Je nepochopiteľné, že vzdelaný ekonóm ako pán Sulík, túto bilanciu nepozná alebo ju zo straníckych dôvodov jednoducho ignoruje. Ak považuje príchod takých firiem ako sú Jaguar Land Rower, RKN Global Europe, Midia Group Normann Turner, CCN Group, Helske Ltd., KUKA, MEDLINE, Embraco atď. ako aj vyše desiatky najnovšie uzavretých projektov s potenciálom ďalších 10 tisíc pracovných miest, na trh päť miliónového Slovenska za prešľapovanie na mieste, tak neviem aké ekonomické súvahy a štatistiky používa.

 

Túto bilanciu závidí Slovensku väčšina európskych štátov. Nárast počtu investícií len potvrdzuje, že Slovensko je krajinou, ktorá ponúka dobré podnikateľské prostredie. Firmy, ktoré sa tak rozhodli na základe podrobnej analýzy dokazujú, že považujú túto krajinu za spoľahlivého partnera so správnymi prioritami a so stabilným podnikateľským prostredím. Strana SaS by si mala zdvihnúť klapky spred očí a konečne korigovať svoje prežité, liberálne stanoviská. Asi sa spolieha na voličov, ktorí sa podrobne volebnými programami nezaoberajú a pristupujú k voľbám ad hoc, teda flexibilne kto sa im momentálne, krátkodobo na základe bombastických vyhlásení najviac pozdáva. Sľubovať pred voľbami zásadné ekonomické reformy a v praxi ich potom neplniť, lebo sú na základe stále sa meniacich politických a hospodárskych podmienok nesplniteľné je nezodpovedné od ktoréhokoľvek politika.

 

Najväčší "tromf" SaS ostáva naďalej zavedenie rovnej pätnásťpercentnej dane. Ktorá vláda by to nechcela? To bolo možné len za situácie keď ekonomiky európskych štátov boli v konjunkturálnom stave, keď nebola dlhodobejšie finančná, hospodárska ani utečenecká kríza atď. Dnes musí štát vynakladať extrémne finančné prostriedky na zabezpečenie ochrany krajiny, na podieľanie sa na ochrane schengenských hraníc, budovanie a alimentáciu hotspotov, zmierňovanie humánnych a ekologických katastrof, riešenie demografického problému a s tým súvisiace sociálne zabezpečenie obyvateľstva. Popritom musí zabezpečiť najmä dostatok prostriedkov pre chod a fungovanie vlastnej krajiny ako aj hmotno-sociálne zabezpečenie všetkých občanov Slovenska. Aj tých nezamestnaných, rodín s deťmi, dôchodcov, študentov a podobne.

 

Na to je štát donútený akumulovať potrebné prostriedky. Môže skutočne niekto uveriť hypotéze, že zníženie daní za súčasných podmienok, zabezpečí dostatočné odvody do štátneho rozpočtu? To je fatamorgána. Máloktorá európska krajina by si dnes takýto luxus mohla dovoliť. Naopak, trend zvyšovania daní a daňovej disciplíny, zavádzania rôznych odvodov je viditeľný. Väčšina návrhov SaS-AGENDY 2020 začína slovami zrušíme, znížime, zredukujeme, skrátime, vrátime, nahradíme atď. Proklamovať pred voľbami napríklad zavedenie rovnej dane, liberálny zákonník práce alebo zdobrovoľnenie sociálneho fondu nesú nádych antisociálneho programu. V čase novo sa tvoriacej digitálnej revolúcie "Priemysel 4.0", keď pracovných miest bude rapídne ubúdať, v dôsledku čoho bude nové prerozdeľovanie absolútnou nutnosťou, sú klasické, liberálne programy ešte z minulého storočia archaickým prežitkom. Ako príklad možno uviesť Nemecko, kde je v dôsledku 4.0 ohrozených 18 miliónov pracovných miest. Skutočné číslo môže byť podľa výpočtov London School of Economics ešte väčšie, pretože je ohrozené každé druhé pracovné miesto.

 

S podobnou prognózou prichádza aj Centrum pre európsky hospodársky prieskum. Tu musí prísť k totálnym hospodárskym, spoločenským a hlavne sociálnym reformám, no určite nie liberálnym. Tieto totiž nie sú schopné s princípu liberálnej logiky, chýbajúcich ekonomických ale aj sociálnych nástrojov, problémy riešiť. Tu musia nastúpiť programy, ktoré ochránia obyvateľov pred eventuálnymi negatívnymi dôsledkami redukcie pracovných miest ale zároveň im zabečia bezpečný a dôstojný život vo vlastnej krajine. To nie je moralizovanie ale trend v Európe, ktorý sa bytostne dotkne aj Slovenska. Tieto úlohy budú schopné riešiť len sociálne orientované strany, inak je spoločensko-sociálny výbuch naprogramovaný.

 

Morálnou a politickou zodpovednosťou každého činného politika od prezidenta až po poslanca je, aby svojou činnosťou prispel k vytvoreniu jednotnej, akcieschopnej vlády, bez tvrdohlavého presadzovania straníckych priorít ale vždy s ohľadom na priority vlastného národa, ktorý mu dal mandát. Vylučovanie aliancií už pred voľbami nie je elegantný spôsob politického prejavu. V podvedomí voliča to vyvoláva nedôveru v očakávaní povolebných roztržiek a hádok. V tom smere majú slovenskí občania dobré ponaučenie z vlády pani Radičovej.

 

Tibor Bajchy, Mníchov