Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Stratil som všetky ideály – Vladimír Dobrovič

Po prečítaní Gorily som sa utvrdil v presvedčení, že, síce, nie sme banánová republika, ale čo sa týka korupcie prerastenej až do nebeských rozmerov sme našich učiteľov z vyspelých západných krajín možno aj predbehli.

 

Žiaľ, chápadlá korupčného správania ovládli aj „nezávislé slovenské médiá“. Do „zblbnutia“ sa Roberta Fica, predsedu v parlamente najsilnejšej politickej strany Smer-SD vypytujú, či bol v byte kde sa odohrávalo záhadné stretnutie. Nikto však nekladie otázky konkrétnym aktérom zjavného korupčného správania prítomným na stretnutí. Len ťažko sa to dá vysvetliť inak ako previazaním kvázi „spravodlivých“ novinárov s politikmi, ktorí, pokiaľ je to pravda čo sa uvádza v Gorile, svoje vládne, či stranícke funkcie zneužívali na stranícke aj osobné obohacovanie.

 

V súlade s mojim názorom, že zo Západu k nám prichádza len to zlé, vrátane počasia, so smútkom musím konštatovať, že v oblasti korupčného správania sme už našich učiteľov nie len tromfli. Stávame sa aj pre nich odstrašujúcim príkladom. Zástancovia teórie, že Slovensku sa darí, určite budú spochybňovať môj osobný názor, pretože ho nedokladám relevantným hodnotiacim prieskumom. Sú to len moje osobné poznatky, ktoré prináša život v kapitalizme, ktorý vystriedal obdobie sociálnych istôt väčšiny obyvateľov na Slovensku, istotou hromadenia nekresťanského bohatstva jednotlivcov parazitujúcich na národnom bohatstve vytváranom väčšinou Slovákov.     

 

Aj „vďaka“ rozvinutej korupcie, žiaľ, opäť tu máme Čenkovej deti (poznámka pre tých mladších: Čenkovej deti je knižka pre deti od spisovateľa Fraňa Kráľa z roku 1932, ktorá tematizuje život slovenských chudobných ľudí, v období 30. rokov 20. storočia. Spisovateľ ukladá vážne obrazy jeden za druhým, pričom každý je novou obžalobou a výzvou.). Dcéry a synáčikovia novodobých zbohatlíkov a boháčov majú všetko čoho sa im zažiada. Čoraz väčšia väčšina rodičov je však donútená žiť, vlastne živoriť, keď chce svojím deťom dopriať aspoň základné životné potreby. Ťažko na nich dopadol vývoj po prevrate v novembri 1989. Pre bežných občanov, žiaľ, čoraz väčšej časti (a to nehovorím len o nezamestnaných), popri strate sociálnych istôt je vážnym finančným problémom aj vzdelávanie svojich ratolestí. A čo je ešte tragickejšie oproti prednovembrovému vývoju slovenské zdravotníctvo zostalo už len formálne bezplatné. Novembrovými tribúnmi kritizované jednokorunové manipulačné poplatky za recept nahradili 17 centové (čiže 5 korunové). Navyše už nie sú všetky lieky zadarmo ale naopak mnohé si musíme hradiť v plnej výške, v lepšom prípade za doplatok, ale ani na ten mnohým už nezostávajú peniaze. Nehovoriac o tých, čo žijú len z podpory. Asi najvypuklejšia situácia je pri ošetrovaní zubov. Aby sme videli ľudí bez zubov už nemusíme cestovať do krajín tretieho sveta, čoraz viacej ich stretávame aj na Slovensku. Zrejme: to je ono.