Stratégia ešte neznamená víťazstvo

Demografický vývoj, ekonomické, spoločenské a sociálne podmienky, to sú hlavné faktory ovplyvňujúce úroveň kvality vzdelávania. Ak k tomu pripočítame ešte každý rok sa meniacu (a čoraz neuváženejšiu) „koncepciu“ školstva v celoštátnom merítku, nemožno sa čudovať, že slovenské školstvo už dávno nie je považované za kvalitné a teda aj solídne riadené. Skôr za solídne doriadené...
Práve v tejto oblasti je Prešovský kraj pred ostatnými už roky o kus vpredu. V teoretickej i praktickej rovine. Pričiňuje sa o to sústavná spolupráca poslancov a odboru školstva samosprávneho kraja, ale aj vedení všetkých stredných škôl, patriacich do zriaďovateľskej kompetencie krajskej samosprávy a ich pravidelné pracovné stretnutia. Poslanecký zbor sa problematikou školstva zaoberá pravidelne, takže reakcie na ten-ktorý reálny stav sú včasné a operatívne. Aj terajší Návrh regionálnej stratégie výchovy a vzdelávania na území PSK (2013-2015) sa snaží reagovať na aktuálne podmienky v tejto oblasti. Aké sú východiskové parametre analýzy stavu? Spomeňme aspoň niektoré z nich:
Nezamestnaných absolventov stredných škôl na území kraja bolo napríklad v auguste 2011 presne 3 097, v máji 2012 už 5 225. Pritom, najviac ich bolo po ukončení odborov umenie a umeleckoremeselná výroba, obchod a služby, polygrafia a médiá, ale na prekvapenie to boli aj absolventi odborov stavebníctvo, geodézia a kartografia, doprava, pošty a telekomunikácie.
Ďalej, k 15. septembru 2012 (začiatok aktuálneho školského roka) bolo k štúdiu v odboroch fyzikálno-matematické vedy, banictvo, geológia, ale aj hutníctvo či spracovanie kožušín prihlásených „0“ žiakov, ale v odboroch ekonomika a organizácia, obchod a služby až vyše 10 900 žiakov. Ide teda o žiakov, ktorí budú postupne prichádzať „pracovať“ na úrady práce...
V podobných, žiaľ reálnych nezmysloch, by sme mohli pokračovať. Obyvatelia kraja ešte stále nechcú reálne akceptovať starú múdrosť, že remeslo má zlaté dno a teda, že živiť sa dá aj poctivou prácou tam, kde je práce dostatok. Teda aj v lesoch, aj na poliach, v drevovýrobe, kovovýrobe atď. Kaderníčok či vizážistiek máme za to habadej, ale nezamestnaných!
Aká je teda reakcia návrhu stratégie na takéto podmienky? Ciele stratégie sú definované ako
- optimalizácia siete stredných odborných škôl,
- optimalizácia študijných a učebných odborov,
- rozvíjanie odborných kompetencií v spolupráci so zamestnávateľmi,
- zlepšenie prístupu žiakov k informačným a komunikačným technológiám používaných v praxi,
- vytvorenie systému kariérového poradenstva v súlade s potrebami trhu práce (prečo už dávno nie je?)
Mementom pre realizáciu zámerov v školstve by však mala byť jedna veta z tohto materiálu:
„Stále vážnym problémom je kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu (oblasť personálneho a materiálno-technického zabezpečenia).“
Možno bude treba začať práve z tohto konca!