Stačí prvé kolo, ušetríme – Dušan Konček

Na Slovensku nie je tak zle, aby nebolo ešte horšie, ale predsa si myslím, že každá korunka sa zíde a v prípade súčasných prezidentských volieb stačí naozaj prvé kolo. Načo sa nám treba hrať na akúsi idealistickú demokraciu, svet aj tak na ňu zvysoka kašle a každý si robí po svojom. Nehovoriac o tom, že v prípade slovenských prezidentských volieb je aj tak všetko jasnejšie ako sa nám to niekto chce nahovoriť. Z kandidátov, ktorí vydržali kandidovať sú iba dvaja o ktorých možno povedať, že ide o politikov. Robert Fico a Ján Čarnogurský. To ostatné sú skôr huby rastúce na Slovensku, ktoré sú síce v hubárskych knihách ale nezberajú sa a teda sú nepoužiteľné. Kandidát Hrušovský je síce akože politik, ale niekto môže sedieť poslaneckých laviciach aj 5O rokov a politikom sa aj tak nestane. Keď sa rozhodol Ján Čarnogurský kandidovať musel si uvedomiť jedno, často svojimi názormi a postojmi nesadol slovenskému mainstreamu do noty. Okrem toho v jeho volebnom tíme sa pohybovali ľudia, ktorí nemali a nemajú na Slovensku takmer žiadnu popularitu, skôr naopak. Je sympatické, že zo svojich názorov a postojov Ján Čarnogurský ani o mak necúvol. M8 má už síce sedemdesiatku na krku, ale bol by to ideálny veľvyslanec jednej z krajín, ktorá sa vydala na cestu tradičných hodnôt aj za cenu, ktorá je v dnešnom svete veľmi vysoká. Je síce pekné, že naše média o kandidátoch napíšu takmer všetko, možno aj číslo trenírok a aj podprsenky, ale je jasné, že aj keď všetko bolo povedané, nebolo povedané vlastne nič, pretože ako hovoria Nemci „null komt null“.

A tak vlastne na funkciu prezidenta máme jedného jasného kandidáta Roberta Fica, ktorý sa dištancoval od kotrmelcov mainstreamu a urobil dobre, lebo mu zostal čas na robotu a nie na zábavu. A ako premiér je tam na robotu. Tie kotrmelce boli totiž vymyslené len na to, aby kandidáti povedali svoj názor a bolo to nasmerované na R. Fica, aby sa potom o jeho názore mohli tri dni baviť a poobracať ho zo všetkých strán. Bola to politická prezieravosť R. Fica, ktorú prekukol. Mainstream totiž zistil, že vlastne proti nemu v rukách nič nemá, okrem pár nepresvedčivých klebiet o pití Coca-Coly či nejakej vily, domu a záhrady. Nikto netvrdí a ani to nie je možné, aby sme ho brali ako svätý obrázok, v jeho genéze odvtedy ako vstúpil do politiky možno nájsť aj chybičky krásy, ale ako politik sa ukázal hlavne vtedy, keď v prvej svojej vláde dokázal zvládnuť dva také mustangy ako Mečiar a Slota. Možno práve táto skúsenosť mu dala chuť do politického života. Keď sa potom zvláštna slovenská koalícia pokúšala zlepiť akúsi vládu a znásilnila k tomu Ivetu Radičovú bolo jasné, že o to viac získal R. Fico a jeho Smer, čo sa nakoniec skončilo jasným víťazstvo po páde tejto vlády a R. Fico bol postavený pred – a zasa nie ľahkú úlohu – s ktorou na Slovensku skúsenosti neboli, vládnuť sám, teda s vládou jednej strany. Nie je to o nič ľahšie ako vládnuť v koalícii, pretože sa človek môže utopiť vo vlastnom rybníku a zvládnuť takýto dostavník s niekoľkými koňmi uháňajúci po prérii tohto sveta nie je tiež med lízať. Aj to zvláda s menšími odreninami, ktoré sa neprejavujú negatívnom slova zmysle na slovenskú pospolitosť. Prestali hádky, spory, slovenská spoločnosť sa stabilizovala, upokojila, čo bolo okolitom svete aj v bezprostrednej blízkosti našich hraníc niečo, čo si všimli aj vo svete a brali Slovensko ako harmonickú krajinu s ktorou sa dá aj diskutovať, aj spolupracovať Prejavilo sa to aj v EÚ a aj sa to po májových voľbách do európskeho parlamentu prejaví, ako dôsledok práve tejto harmonizujúcej spoločnosti. Isté je, že keďže sme v EÚ, taký malý štát môže vyskakovať len do výšky počtu svojho obyvateľstva, ale postavenie a váha Slovenska v EÚ je často vyššia ako váha krajín, ktoré majú dvakrát či trikrát toľko obyvateľov. Predpokladá sa teda aj istá dávka servilnosti v tomto zoskupení, ale napríklad posledný príklad Ukrajiny ukázal, že Slovensko dokáže zaujať aj vlastné stanovisko, má svoj názor a nevyskakovali sme ako tí na Majdane a hoci vyjadrenia korešpondovali so spoločným stanoviskom /povedzme úprimne nie veľmi šťastným/, zachovali sme si tvár. A na to sa nezabúda. A svedčí to aj o tom, že z Roberta Fica vyrástol politik, ktorý ma nielen v Európe svoj cveng. O takýchto politikoch sa hovorí, že majú svoje „cojones“ /zo španielčiny/, nie je ich veľa vo svete, ale dobré je, že sú. Na tom domácom poli politickom by sa dal R. Fico charakterizovať asi takto. Kým neslaná nemastná opozícia má svojich 10 scenárov, z ktorých 5 potrebuje odvahu a aj rozum, je jasné, že má len 5 scenárov. R. Fico má 10 scenárov, z ktorých 5 potrebuje odvahu a rozum, teda konečnom dôsledku má vlastne 10 scenárov a použite jeden z tých 5 na ktoré treba odvahu.. A toto bolo jasne vidieť, keď sa o niečom rozhodovalo na vládnej či parlamentnej úrovni. Tie „cojones“ treba však mať aj vtedy, keď prídete medzi samé ženy na ich sviatok, čo R. Fico robí pravidelne a slovenský mainstream má z toho ťažkú hlavu a R. Fico zasa obdiv.

Mohli by sme hovoriť aj o ďalších zrozumiteľných, či pre voliča menej zrozumiteľnejších veciach, ktoré musel ako premiér urobiť a vysvetľovať ich z rôznych uhlov pohľadu ale treba veriť, že vždy urobil to najrealistickejšie riešenie, ktoré bolo možné. Reči o tom, že „uteká“ od problémov na post, ktorý je skôr dekoratívny je nezmysel. Svet sa vyvíja takým smerom akým sa vyvíja, posledné udalosti o svete jasne ukazujú, že niekedy nemožno niektoré veci ani predvídať. A nie som jediný, ktorý si myslí, že malé Slovensko potrebuje silného prezidenta, so silnejšími kompetenciami ako má prezident dnes. Iste, že má svoju váhu, lebo je zvolený občanmi, ale to nestačí. Silný prezident, aj ako osobnosť, aj s kompetenciami, skôr posilní Slovensko ešte viac a netreba sa obávať, že by to R. Fico ako prezident zneužíval. Dnešnom korumpovanom svete je dôležité mať silného prezidenta, silného duchovne, rozumove aj kompetenciami.

To všetko hovorí dosť jasne o tom, že na voľby nového slovenského prezidenta stačí prvé kolo, aby bol zvolený, ušetríme na druhom kole a financie sa zídu na niečo iné zmysluplnejšie a nebudeme sa musieť znova trmácať do volebných miestností a venovať sa svojim záhradkám, či zábave a nebudú nás znova obťažovať z televíznej obrazovky tie postavičky, ktoré rozprávajú a rozprávajú a skutok žiaden, iba svetlo pred nimi a za nimi tma.