SPRÁVY A KOMENTÁRE od 6. novembra 2017 – Razantnejší hlas Mareka Maďariča v kampani nezaznel - Vladimír MEZENCEV

Tak niektoré tzv. mienkotvorné médiá i bulvár si do strany SMER-SD poriadne kopli. Pritom k tomu nemali najmenší dôvod. Áno, strana v porovnaní s regionálnymi voľbami spred štyroch rokov stratila časť voličov a teda aj počet poslancov. Stále však zostáva najsilnejšou politickou silou v štáte a v samosprávnych krajských parlamentoch má 88 poslancov. Je to síce takmer o polovicu menej, než je nezávislých /161/, ale z pohľadu politických strán a hnutí za Smerom nasleduje KDH so 47 poslancami. V porovnaní so SNS má SMER-SD takmer desaťkrát viac poslancov /88:9/.

           

Samozrejme, dôvodov k spokojnosti z pohľadu najsilnejšej politickej strany nie je veľa. V politike však niekedy platí to čo v športe: obhájiť prvé miesto je niekoľkonásobne ťažšie, než ho získať. SMER-SD už niekoľkokrát obhájil svoju pozíciu lídra, či už išlo o voľby do NR SR, krajských parlamentov i mestských zastupiteľstiev, výnimkou však tradične je Bratislava. Každá výnimka však potvrdzuje pravidlo...

           

Tí, čo už pochovávajú SMER-SD, predovšetkým médiá a niektorí tzv. politológovia akosi zabúdajú na to, že povedané dostihovými komentátormi stále vedie pred prenasledovateľmi o viac ako o konskú dĺžku. Len pre osvieženie pamäti – kde sú dnes ĽS HZDS a SDKÚ-DS, ktoré niekoľko rokov hrali prím na našej politickej scéne? Už na politickom smetisku, alebo cintoríne.

           

Vráťme sa však k voľbám do vyšších územných celkov, ktoré boli v sobotu 4.novembra. Ústup z pozícií musí vedenie strany SMER-SD poriadne analyzovať a vyvodiť patričné dôsledky. Tak napríklad v celej predvolebnej kampani nezaznel hlas podpredsedu strany Mareka Maďariča. Kandidáti na predsedov samosprávnych krajov i poslancov VÚC absolútne nepocítili jeho pomoc, SMER-SD nemal absolútne žiadny plán, žiadnu stratégiu volebnej kampane. Pán Maďarič asi vychádzal z toho, že „na čele strany je Robert Fico a stačí sa odvolávať naňho. Voličom to bude musieť stačiť...“ Žiaľ nestačilo. Jednoducho chýbal kontakt so samotnými voličmi, pričom aj priemerný politik vie, že „riadenie volebnej kampane zhora“ v regionálnych voľbách nemôže priniesť očakávaný úspech.

           

Zvláštnou a doslova nechutnou z pohľadu strany SMER- SD bola voľba predsedu BSK a spôsobil ju na veľké a nemilé prekvapenie Milan Ftáčnik. Známy svojou ľavicovou orientáciou sa vďaka podpore Smeru stal v minulosti primátorom Bratislavy i starostom MČ Bratislava – Petržalka. Smer-SD mu aj v týchto voľbách oficiálne vyslovil podporu, ale podľa Ftáčnika mu tým „narušil filozofiu nezávislého kandidáta“.  Na jednej strane voličov Smeru potreboval, na druhej sa snažil zaujať pozíciu „stredového hráča“. To sa mu vypomstilo, nakoniec voliči Smeru mu nedali hlasy a Ftáčnik, dlho považovaný za najhorúcejšieho kandidáta na funkciu predsedu BSK skončil nakoniec až tretí. Po týchto preňho nevydarených voľbách za príčinu  neúspechu označil podporu strany SMER-SD, čím šokoval aj najväčších odborníkov našej politickej scény.

           

Tí zároveň tvrdia, že SMER-SD predstavuje akýsi unavený materiál. Niečo pravdy na tom asi je. Roky predstavuje lídra našej politickej scény vo vláde i v parlamente, jej súčasťou sú mnohí primátori i starostovia, bez Smeru sa nedá prijať žiadny zákon. Nečudo, že niektorí predstavitelia strany sú vyťažení na maximum, teda prepracovaní, chýbajú im kontakty s občanmi, v ich činnosti sa objavuje stereotyp. Oni si to však zároveň uvedomujú a vedia, že SMER-SD potrebuje mladú čerstvú krv. Najmä na horných poschodiach svojej pyramídy...