Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Spomienka na Jozefa Šuchu, podpredsedu ÚSN – Vladimír Mikunda
Nedávno nás vo veku 74 rokov opustil PhDr. Jozef Šucha, kamarát i kolega, človek, ktorý celý život zasvätil zmysluplnej tvorivej činnosti, o výsledkoch ktorej vždy malo cenu poučne hovoriť i uvažovať.
Dajme si ruku na srdce, poznali sme ho? Vedeli sme čím žil, čo boli jeho skutočné priority? Počas vyprevádzania na poslednej ceste som pochopil, že ja som ho poznal veľmi málo.
To, že Jozef Šucha bol úspešný novinár, publicista i komentátor, že rád glosoval..., že bol principiálnym človek, že v živote musel riešiť a úspešne vyriešiť rad prekážok, to sme vedeli. Vedeli sme aj to, že bol redaktorom v podnikových novinách Váhostav Žilina, v okresnom týždenníku Cieľ v Žiline, že pracoval v Československej tlačovej kancelárii v Bratislave, že bol šéfredaktorom mesačníka Slovak trade forum, Euroforum, že pôsobil v Slovakokoncerte, že bol hovorcom na ministerstvách kultúry, hospodárstva a pôdohospodárstva, že si úspešne počínal ako vedúci oddelenia v redakcii Nový deň, že veľký kus práce odviedol v internetových novinách Slovenský rozhľad na poste zástupcu šéfredaktora..., to všetko sme vedeli. Navyše i to, že Jozef Šucha patrí k zakladajúcim členom Únie slovenských novinárov a bol jej dlhoročným výkonným podpredsedom. No a to, že je nositeľom Pamätnej medaily Gabriela Zelenaya, to je už len čerešnička na torte.
Dokonca sme vedeli aj to, že Jozef bol starostlivým otcom rodiny. Lenže to, čo všetko sa v jeho prípade skrýva za slovkom „starostlivý“, to asi tušil málokto. Bránu do tohto poznania nám otvorila príhovorom pri poslednej rozlúčke jeho najmladšia dcéra. Každé jej slovo bolo vrúcnym vyznaním voči najvyššej autorite, akú v živote stretla. Pri jej slovách som úprimne zatúžil, aby sa raz o mne takto vyjadrili aj moje dcéry. Resp., aby som vo svojich vlastných očiach tiež stal rovnako hodnotným rodičom, akého v Jozefovi videli syn Štefan a dcéry Zuzka, Hanka a Janka.
V prípade Jozefa Šuchu nešlo len o otcovskú dobrotu, ale aj o jednoznačnú rodičovskú zásadovosť a o vybudovanie takej rodinnej atmosféry, v ktorej bolo úplne prirodzenou túžbou detí niečo dosiahnuť a hlavne dosiahnuť to tak, aby to odobrila práve Jozefova otcovská autorita. Ak som si to dobre zapamätal, tak najmladšia dcéra to povedala slovami „aby si aj ty, ocko, bol na nás pyšný“.
Skladáme poslednú poctu nad celoživotným dielom zosnulého PhDr. Jozefa Šuchu, ktoré ostáva trvalou hodnotou a dokumentom doby pre nás i pre jeho rodinu.
Opustil nás vzácny človek so širokým srdcom a rýdzim charakterom. Aj touto cestou ti, Jozef, vzdávame poslednú poctu a v tichej úcte ti odkazujeme, že nám budeš chýbať.
Česť tvojej nehynúcej pamiatke.