Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Spomienka na Jaroslava Hlinického ostáva a smútok s ňou – Jozef Kuchár

Únia slovenských novinárov pripravila seminár O živote a diele Ing. Jaroslava Hlinického, najúspešnejšieho riaditeľa Slovenskej televízie v celej jej doterajšej histórii. Uskutočnil sa 11. septembra 2019 v zasadacej sieni Domu športu v Bratislave za účasti Marty Hlinickej a jej rodiny. Prítomní boli poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Dušan Jarjabek, Stanislav Kubánek, Dušan Galis ale aj bývalá podpredsedníčka vlády prof. JUDr. Katarína Tóthová, DrSc. Kondolenčný list poslal pani Hlinickej Dr. h. c. Ing. Rudolf Schuster, CSc., prezident Slovenskej republiky v rokoch 1999 – 2004.

 

„Vážená pani Mgr. Marta Hlinická,
je mi veľmi ľúto, že také významné osobnosti, akou bol náš priateľ Ing. Jaroslav Hlinický, odchádzajú do večnosti nenápadným a tichým spôsobom. Túto smutnú skutočnosť som sa dozvedel v nedávnych dňoch, práve vtedy, keď som mu chcel venovať knihu spomienok pod názvom Schody návratov. Pokúšal som sa o kontakt s ním na mne známe telefónne číslo. Žiaľ, nepodarilo sa mi to. Nakoniec som sa dozvedel zarmucujúcu správu, že môj dlhoročný priateľ, ústredný riaditeľ Slovenskej televízie, už nie je medzi živými.

Odišiel z tohto sveta celkom nenápadne, bez veľkej rozlúčky, ktorú by si určite zaslúžil. Žiaľ, dnešná spoločnosť, a najmä niektorí politickí činitelia tohto štátu, aj médiá, by jeho celoživotný prínos pre našu vlasť patrične a objektívne neohodnotili. O to viac mi je ľúto, že ani my, ktorí sme ho dôverne poznali a s ním mnoho rokov spolupracovali, sme sa s ním nemohli dôstojne rozlúčiť.

Česť jeho pamiatke!“

 

Na pietnej spomienke nechýbali ani známe tváre, čo sa stali pečaťou televíznej tvorby a obrazovky, lebo svoju prácu milovali.

 

V úvodnej časti si prítomní minútou ticha uctili pamiatku vzácneho človeka so šľachetným srdcom, ktorému Rada Únie slovenských novinárov a jej porota udelila in memoriam Cenu Gabriela Zelenaya za dlhoročnú tvorivú profesionálnu prácu na prospech zvyšovania úrovne slovenskej televíznej a filmovej tvorby, za šírenie objektívnych informácií a posilňovanie postavenia Slovenskej republiky doma i v zahraničí. Cenu prevzala jeho manželka Marta Hlinická.

 

Potrvá ešte mnoho dní, mesiacov aj rokov, než si zvykneme, že nás 24. júna 2019 navždy opustil výnimočný človek, skutočný profesionál, vo veku 88 rokov.

 

Veď celá jeho organizátorská, riadiaca aj tvorivá činnosť v každom čase pretavila do úcty k človeku, k hodnote povedaného aj napísaného slova. Takého, ktoré pomáha tvoriť, zveľaďovať a napredovať v rôznych oblastiach kultúrneho, umeleckého ale aj technického rozvoja. Všetci, čo mali príležitosť s ním, alebo pod jeho vedením pracovať, veľmi dobre vedia, že aj v tých najzložitejších a najhorších situáciách dokázal oprávnenú  kritiku problému a krutú pravdu o jednotlivcovi, o jeho chybách, povedať mimoriadne citlivo, bez najmenšieho spoločenského či etického vybočenia.

 

Dokázal to preto, lebo veľmi veľa vedel, bol vzdelaný, talentovaný a organizačne zdatný.

 

Usiloval sa robiť svoju prácu na všetkých významných postoch tak, aby bol aj jeho pričinením život vôkol neho krajší ako v skutočnosti bol. V časoch dobrých aj zlých vedel, kde je jeho miesto, na ktorej strane je pravda.

 

Všetci prítomní si viac, než kedykoľvek predtým uvedomili, akú užitočnú prácu v časoch rôznych turbulentných období, spoločenských, a žiaľ i ľudských či kamarátskych premenách vykonal.

 

Napriek mnohým problémom, ktoré v živote prekonával, všetky zvládol dôstojne, nie lamentovaním a už vôbec nie plačom. Úsmev mu takmer nikdy nechýbal a ani v tých najzložitejších chvíľach sa z jeho tváre nevytratil. Niektorí ho vraj nazývali taká veselá kopa.

 

Charakteristickou črtou v jeho plodnom živote bola dôslednosť, široký rozhľad, koncepčnosť a optimizmus i odhodlanie čo najviac dokázať na prospech inštitúcie a ľudí, ktorých viedol. Taký bol aj ako členom Komisie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorá rokovala o rôznych otázkach v oblasti žurnalistiky, v ktorej som bol od roku 1982 aj ja členom za regionálnu tlač. Viedli sa rôzne diskusie, ale Hlinického slová, ktoré na pôde ministerstva často zaznievali, potom až príliš dlho rezonovali. Po oficiálnej časti nastala chvíľa na rôzne debaty, šéfredaktori denníkov, vtedajší predseda Rady STV aj človek z akademickej pôdy diskutovali razantne, avšak dominoval Hlinický, vtedajší riaditeľ Slovenskej filmovej tvorby Koliba. Na roky budúce pozeral s perspektívnym pohľadom a zároveň dôslednou argumentáciou faktov. Mal som dosť príležitostí spolupracovať s ním, najmä v rokoch 1986 – 1990, keď vykonával funkciu poslanca Slovenskej národnej rady, práve za okres Prešov.

 

Vo všetkom, čo robil, riešil a rozhodoval o tých dôležitých a zložitých problémoch, bolo cítiť úctu k človeku, k tvorivej práci a jej výsledkom i žurnalistickému remeslu vôbec. Usiloval sa riadiť a organizovať činnosť na všetkých významných a náročných postoch tak, aby bol svet a život vôkol neho krajší ako v skutočnosti často bol, a žiaľ, aj dnes je.

 

Dr. h. c. PhDr. Peter Ševčovič,  dlhoročný hlavný dramaturg Slovenskej televízie, najvýraznejšia osobnosť v celej jej histórii, ktorý za tridsaťjeden rokov napísal osemdesiat pôvodných televíznych a rozhlasových hier, v jednom z mojich rozhovorov s ním pre denník Nový deň (8. 8. 2000) na jednu z 12 položených otázok, ktorá znela Koľko riaditeľov podľa Tvojho názoru zvládlo svoje náročné funkcie? odpovedal: „Žiaden z tých dvanástich, čo si pamätám nenastúpil do funkcie s dokonalou prípravou okrem Ing. Jaroslava Hlinického. Všetci ostatní boli laici, nepoznajúci úskalia televíznej práce a ani jeden z nich nebol vyškoleným manažérom, a mnohí ani nemali čas potvrdiť svoje schopnosti...“

 

Hlavný prejav predniesol Mgr. Štefan Nižňanský, podpredseda Únie slovenských novinárov a predseda Poroty pre udeľovanie Ceny Gabriela Zelenaya. V obsiahlom vystúpení spestrenom fotoprezentáciou okrem iného povedal:

 

„Toto nie je ani panychída ani tryzna. Isto, mnohých z nás zaskočila správa o odchode Ing. Jaroslava Hlinického z tohto sveta v tichosti a bez okázalého veľkého pohrebu, na ktorý by isto prišlo množstvo ľudí, v srdciach ktorých zanechal stopu obetavého, dobrého a chápavého človeka. Hovorím mnohých z nás, no isto nie všetkých.

 

My, jeho najbližší priatelia sme spolu s rodinou vedeli, že takto to chcel sám Jaro. Rešpektujeme to, preto sme koncom augusta u mňa na záhorskej chalupe splnili odkaz, ktorý mi za posledné dva roky – pri našich stretnutiach – opakoval: „Nechcem, aby ste sa so mnou lúčili na pohrebe. Radšej si pri najbližšom stretnutí v priateľskom kruhu na mňa vypite a zaspievajte nejakú slovenskú pesničku. Budem ju počuť!“

 

Preto by sme si dnes chceli zaspomínať na vzácneho človeka, ktorý zanechal vo verejnom a mediálnom priestore Slovenska výraznú stopu. A nielen preto, že ho v profesijných kruhoch dobromyseľne nazývali „veľkým tvorivým medveďom“...

 

Je pre mňa veľkou cťou, že ma moji starší a skúsenejší kolegovia a priatelia poverili úlohou vystúpiť tu dnes pred vami s hlavným referátom. Takže sa o to pokúsim, hoci nie som životopisec.“

 

V druhej časti hlavného referátu Mgr. Štefan Nižňanský otvoril aj 13-tu komnatu „najlepšieho riaditeľa“ televízie s príkoriami, ktoré mu spôsobil po Nežnej revolúcii zväzák a komunista Pavol Rusko, prezlečený za aktivistu VPN. Na absurditu tej doby nadviazal vtipne PhDr. Dušan Kerný, ktorý svojou spomienkou potvrdil príslovie o Božích mlynoch... Celé leto mal možnosť z balkóna pred známym komplexom Five Star Residence v Bratislave, okolo ktorého sa objavujú mená Mariána Kočnera, Ladislava Bašternáka i viacerých známych politikov a umelcov, vídať chlapíka sediaceho na terase malej kaviarničky. Nazval ho „biela ponožka“, keďže onomu kaviarenskému povaľačovi sa v papučiach beleli fusakle, hoci už dávno vyšli z módy. Až po pár dňoch pochopil jeho maskovací zámer, ktorým zakrýval biely obojok elektronického monitoringu osôb na členku. Ten holohlavý chlapík „biela ponožka“ bol exminister hospodárstva SR a bývalý majiteľ i riaditeľ súkromnej televízie Markíza. Ten Pavol Rusko, ktorý je stíhaný za falšovanie miliónových zmeniek a podozrivý z objednávky vraždy ...        

 

Ing. František Rác, dlhoročný technický riaditeľ  ČST na Slovensku, ocenil nezvyklý záujem Jaroslava Hlinického o každé jedno pracovisko v rozľahlom areáli v Mlynskej doline a o podmienky pre prácu kolegov. Lebo Hlinický, či už vo funkcii 1. námestníka pre program v rokoch (1974 – 1980) alebo i neskôr, už ako ústredný riaditeľ (1984 – 1991) v nich nevidel  iba podriadených alebo len čísla... Televízia bola v ére jeho pôsobenia veľkou výrobnou „fabrikou“ zamestnávajúcou takmer 4 tisíc ľudí. Vedel za nich vždy zabojovať, no bol aj prísny a nekompromisný. Vždy, keď odhalil lajdáckosť či podlosť na pracoviskách. Zaujímal sa živo a úprimne o všetky technické novinky, o vývojové tendencie  v televíznom zobrazení aj vo vysielaní. Vďaka tomu bola ČST na Slovensku európskou televíziou tak technickým vybavením ako i programovou ponukou.

 

Rozhlasová hlásateľská legenda, televízny režisér Ladislav Pilz sa podelil so svojou životnou skúsenosťou. Porozprával, ako ho jeho ústredný riaditeľ pri lapsuse počas volebného vysielania ešte pred rokom 1989, zachránil pred istým vyhadzovom z televízie na naliehanie námestníka ČST Vladimíra Diviša z Prahy.     

 

Výraznú stopu však Ing. Hlinický zanechal aj v slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe. Ako generálny  riaditeľ jej šéfoval v rokoch 1980 až 1984. Bol to čas umeleckej i tvorivej akceptácie, no aj experimentovania. Hlinickému sa podarilo v ateliéroch na Západe presvedčiť partnerov v Kirchovom holdingu, aby vstúpili do projektov troch začatých rozkrútených rozprávok.  Boli to tituly „Plavčík a Vratko“, „Popolvár“ a „Soľ nad zlato“. Vďaka tomu dokázala Koliba splatiť mnohomiliónový devízový úver a súčasne vybudovať najmodernejší Dom zvuku, ktorý Slovensku závideli filmové kruhy v celej Európe. Generálny riaditeľ Slovenskej filmovej tvorby prekvapil vtedajšiu „verchušku“ odomknutím trezorov a na svetlo sveta vytiahol odložené, zakázané filmové diela, ktoré po roku 1969 nesmeli byť sprístupnené verejnosti. Umožnil po 10-tich rokoch i návrat odstaveného režiséra Juraja Jakubiska, otvoril dvere Dušanovi Trančíkovi, Dušanovi Hanákovi a ďalším. Vďaka tomu sa v slovenskej kinematografii zrodili filmy : „Postav dom, zasaď strom“, trojdielna komédia „Nevera po slovensky“ a rodinná sága Pichandovcov „Tisícročná včela“. Filmová Koliba ožila za Hlinického výrobou hodnotných celovečerných filmov zo súčasnosti, ale aj náročných dobových diel. Darilo sa filmovať rozprávky, večerníčky, odrazu boli slovenskí tvorcovia dobrí tiež v animovanom filme.

 

Jeden z najlepších filmových i obrazových strihačov, televízny producent  Prof. Patrik Pašš spomenul v koreferáte niekoľko silných zážitkov zo stretnutí s Ing. Hlinickým. V úsmevných príhodách priblížil schopnosť Jaroslava Hlinického presviedčať alebo inteligentne prekabátiť či „uondať“ vtedajších dogmatických papalášov. Kameramani Laco Kraus i Rudolf Ferko doplnili vhodne prítomným profil veľkej mediálnej osobnosti. Bývalý televízny korešpondent v Bulharsku Ing. Ivan Paška priblížil atmosféru priateľských stretnutí televízakov v Lamači v uplynulej dekáde i posledné chvíle Jaroslava Hlinického.

 

Bola to dôstojná rozlúčka s človekom, ktorý si zaslúži veľkú úctu a uznanie za všetko, čo v bohatom a plodnom živote urobil a vykonal. Pravdepodobne všetci sme si uvedomili, že čím sme starší, tým viac sa našich príbuzných, priateľov a známych ocitá na druhej strane rieky. Pokúšame sa utešovať slovami psychológa a psychiatra Viktora E. Frankla: „Z mnohých hľadísk až smrť činí život vôbec zmysluplný. Predovšetkým ale pominuteľnosť nemôže ukončiť zmysel bytia, z toho prostého dôvodu, že z minulosti sa nemôže nič nenávratne stratiť. Skôr všetko zostáva trvale uchované... Čokoľvek sme vykonali a vytvorili, čokoľvek sme prežili a skúsili – to sme zachránili ako minulosť, a nič a nikto už to nemôže odstrániť zo sveta.“

 

Životné dielo Jaroslava Hlinického prekrýva čierny flór, ale v pamäti najbližších utkvie kvet, ktorým sa usiloval zdobiť život svojich najbližších, život statočných a žičlivých ľudí svojho času. Odišiel vzácny, tvorivý človek, plný elánu, nadšenia a mnohých predsavzatí, na ktorého nemožno zabudnúť.

 

Spomienky ostávajú a veľký smútok s nimi.

 

 

 

 

Pietna spomienka na Ing. Jaroslava Hlinického fotoobjektívom Štefana Felixa, PhDr. Ivana Pašku a Ing. Edity Dürrerovej 

Na snímke zľava – PhDr. Jozef Kuchár, predseda Únie slovenských novinárov a Mgr. Štefan Nižňanský, podpredseda ÚSN a predseda Poroty na udeľovanie Ceny Gabriela Zelenaya

Na snímke zľava – PhDr. Jozef Kuchár, predseda Únie slovenských novinárov a Mgr. Štefan Nižňanský, podpredseda ÚSN a predseda Poroty na udeľovanie Ceny Gabriela Zelenaya

Minúta ticha

Minúta ticha

Zľava – poslanci NR SR Dušan Jarjabek, Stanislav Kubánek a Dušan Galis

Zľava – poslanci NR SR Dušan Jarjabek, Stanislav Kubánek a Dušan Galis

PhDr. Ivan Paška, člen Rady ÚSN svojím obsiahlym koreferátom zaujal prítomných. Vpravo Štefan Nižňanský, Dušan D. Kerný a Jozef Kuchár

PhDr. Ivan Paška, člen Rady ÚSN svojím obsiahlym koreferátom zaujal prítomných. Vpravo Štefan Nižňanský, Dušan D. Kerný a Jozef Kuchár

PhDr. Jozef Kuchár odovzdáva Cenu Gabriela Zelenaya Ing. Jaroslavovi Hlinickému, in memoriam, do rúk manželky Marty Hlinickej

PhDr. Jozef Kuchár odovzdáva Cenu Gabriela Zelenaya Ing. Jaroslavovi Hlinickému, in memoriam, do rúk manželky Marty Hlinickej

Štefan Nižňanský, Dušan D. Kerný a J. Kuchár

Štefan Nižňanský, Dušan D. Kerný a J. Kuchár

Mgr. Laco Kraus vyjadruje úprimnú sústrasť Mgr. Marte Hlinickej nad stratou vzácneho človeka

Mgr. Laco Kraus vyjadruje úprimnú sústrasť Mgr. Marte Hlinickej nad stratou vzácneho človeka

Andrea Bugošová a Ladislav Pilz

Andrea Bugošová a Ladislav Pilz

Laco Kraus, Dušan D. Kerný a Jozef Kuchár

Laco Kraus, Dušan D. Kerný a Jozef Kuchár

Zaujímavý a podnetný koreferát predniesol Ing. František Rác

Zaujímavý a podnetný koreferát predniesol Ing. František Rác

Jozef Kšiňan, Magdaléna Kšiňanová a Klaudia Kuchárová

Jozef Kšiňan, Magdaléna Kšiňanová a Klaudia Kuchárová

Prof. JUDr. Katarína Tóthová, DrSc.

Prof. JUDr. Katarína Tóthová, DrSc.

Marta Hlinická s diplomom Ceny Gaba Zelenaya

Marta Hlinická s diplomom Ceny Gaba Zelenaya

Rudolf Ferko, filmový a televízny kameraman

Rudolf Ferko, filmový a televízny kameraman

Dušan D. Kerný, podpredseda ÚSN

Dušan D. Kerný, podpredseda ÚSN