Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Spoľahlivo, svedomite, precízne – Peter Ondavský

Miloslav Jícha, dlhoročný tajomník futbalovej Dukly Praha, ktorý je nezmazateľne spojený s históriou a úspechmi tohto klubu, znovu raz vytiahol pri spolupráci so sesterskou Duklou Banská Bystrica svoje životné tromfy: spoľahlivosť, svedomitosť, precíznosť. Ako dobrý pamätník na časy, keď logo Dukly pod banskobystrickým Urpínom dostávalo aj prostredníctvom futbalu čoraz ostrejšie a jasnejšie futbalové kontúry, nie raz zavítal na banskobystrické Štiavničky, aby nachádzal a rozširoval formy i cesty obojstranne prospešnej spolupráce. S odstupom rokovsa k tomu oplatí vrátiť. Pre jeho funkcionárske skúsenosti i nezmazateľné úspechy futbalu pod logom Dukla. Sám o tom hovorí takto:

 

„Hľadali sme ich na funkcionárskej, trénerskej i hráčskej úrovni. Sú nezmazateľne spojené s históriou a úspechmi oboch klubov. Budem konkrétnejší, uvediem dobre obsadzovaný medzinárodný futbalový turnaj dorastencov v nemeckom Ostrachu. Futbaloví dorastenci Dukly Banská Bystrica tam úspešne brúsili prvé vážne medzinárodné futbalové ostrohy pod hlavičkou Dukly Praha. Bolo to v rokoch 1986 1990. Medzinárodný kontakt mladých futbalistov naskakujúcich do profesionálnych futbalových vagónov bol úspešný, chlapci mali možnosť konfrontovať svoj futbalový rast v súbojoch s rovesníkmi rôznych herných štýlov, preto sme im pomáhali vybavovať osožné futbalové zájazdy okrem Nemecka aj do Holandska, Francúzska, ba v spolupráci s naším pražským medzinárodným sekretárom futbalu plukovníkom Josefom Kolářom sa nám pre chlapcov z Dukly Banská Bystrica podarilo vytvoriť slušný neformálny futbalový kontakt aj s Leverkusenom v Nemecku."

 

Nie náhodou začal pán Jícha skloňovať spoluprácu Dukiel futbalom mladých. On sám zavítal ešte v minulom storočí, presnejšie v roku 1956, na Strahov ako adept na dres Dukly.  Na túto udalosť zaspomínal takto: „Tréneri a funkcionári Dukly rýchle spoznali, že pre Duklu budem viac užitočný ako funkcionár než hráč, preto mi ponúkli túto podľa mňa veľmi krásnu prácu. Hlavne vtedajší tréner mládeže v Dukle Praha Bohumil Musil ma k tejto práci motivoval, za čo som mu dodnes úprimne vďačný. Tam niekde treba hľadať aj dôvody, prečo nitky spolupráce s mládežníckou základňou Dukly Banská Bystrica, ktorá mala tiež na poste trénera mládeže veľmi zanieteného a kvalitného Petra Benedika, uvádzam skôr ako spoluprácu s ligovými celkami oboch našich Dukiel."

 

Len čo Miloslav Jícha takto otvorene a dôvtipne priblížil spomienky na minulosť, vzápätí pokračoval: „Ivan Čierny, ktorý tiež pracoval dlhé roky pri futbale v Dukle Banská Bystrica, bol jej dobrým veliteľom, veľmi dbal na prepojenie vedeckých poznatkov s praxou na tomto úseku. Tak ako dbal vtedajší generál Petržela na kvalitu výberu talentovaných a perspektívnych futbalistov do Dukiel z celej republiky. Každý rok sa spomínaný výber robil dlhodobo v Tábore a potom v Písku. Všeličo sme s Ivanom Čiernym a jeho štábom najbližších spolupracovníkov analyzovali, hodnotili, upravovali a nachádzali s jediným dôvodom, aby sme sa posúvali dopredu, medzi úspešný športový svet. Nebudem zakrývať, aj samotný Ivan mal v športe, ba i v živote pozitívne posuny veľmi rád."

 

Slová dotýkajúce sa minulosti vyslovoval Miloslav Jícha prinajmenšom tak ochotne, ako ochotne vykonával dlhé roky prácu sekretára veľkej a slávnej futbalovej Dukly. Dobre si pritom pamätá aj na časy, keď i Dukle Banská Bystrica dávali neprajníci najavo, že je v slovenských podmienkach klubom protekčným, protežovaným. Nakoniec, toto si užil a pocítil na vlastnej koži už dávno pred vznikom banskobystrickej Dukly ako funkcionár od futbalových neprajníkov v matičke Prahe aj on sám.

„Zažívali to tréneri, ale zažívali sme to aj my funkcionári, zažívali to hráči seniorských kolektívov s logom Dukly, ba i dorastenci a žiaci. Dnes aj mnohí z nich poukazujú, aká škoda, že sa tá starostlivosť a ten premyslený systém namiesto udomácnenia a sústavného rozvíjania, vytratil. Veď z Dukly Banská Bystrica odišli do ligy od Benedika v pomerne krátkom období dobré dve desiatky hráčov. Samozrejme, že to dosť pozitívne obrusovalo pichľavé a neprajnícke reči tých, ktorí o futbale a športe v súvislosti s Duklou rozmýšľali spiatočnícky. Čas ukázal, že i neprofesionálne. Vojenské mládežnícke centrá s kvalitným systémom, kvalitnou výchovou, patričnou morálkou, vo väčšine i so vzácnym rodinným zázemím talentovaných chlapcov odkopírovali v tichosti svetové veľkokluby s modernou nálepkou akadémie.

Ten, kto pozná súvislosti minulosti a dneška, môže objektívne porovnávať. Dukla Praha porazila slávny anglický Everton na prestížnom turnaji v Amerike 7 : 2, vyhrala nad vtedy azda najkvalitnejším klubovým celkom sveta s populárnym Pelém 4 : 3, v tomto slávnom kolektíve brúsili svoje významné medzinárodné ostrohy aj slovenskí futbalisti Jožko Adamec, Ján Geleta, Ján Kozák, Jozef Barmoš, Dušan Fitzel, Jozef Koscelník a mnohí ďalší.

Tento stručný návrat spolupráce s mnohými klubmi v bývalom Českoslovnsku chce byť spomienkovým artiklom s dôrazom na hľadanie pravdy, pozitív a lásky v súvislostiach športového života pod slávnym logom Dukly. Teší ma, a to si dovolím zdôrazniť, že sa tohto okamžiku, takejto tvorby môžem aktívne zúčastniť. Vďaka knižnej publicistike i podaktorým športovým portálom na internete. Vo svojom funkcionárskom živote s Duklou a v Dukle som stretol ľudí neúrekom veľa. Podstatné je, že tých pravých bolo mnoho aj z banskobystrickej Dukly, ba rôznych kútov Slovenska. Teší ma, že som mohol prostredníctvom knižky, ktorá vyšla pri príležitosti osláv päťdesiatročnice úspešného prieniku športovcov Dukly spod Urpína do svetového športu znovu raz zopakovať neformálny odkaz a poslanie tejto vojenskej športovej inštitúcie: poznaná a športovou slávou vystielaná pravda Duklou, v rodine Dukly, ale tiež mimo nej mala a má za úlohu povznášať v ľuďoch ducha, motivovať ich k zdravému životu, nie páliť svet. Existujú dôležitejšie veci v športe, ba v živote vôbec, než je ustavičné zrýchľovanie tempa. Iste aj významný spolupútnik Dukly veliteľ Ivan Čierny, dnes prvý generál z oblasti športu ako bývalý reprezentant Československa na základe svojich životných skúseností a svojho poznania isto tiež podporil či znásobil myšlienku, ktorú s Duklou preveril čas: Trvalé dobro s Duklou nebolo a ani nikdy nemôže byť výsledkom klamstva a násilia."

Čo k tomu dodať. Dnes naprieč Slovenskom mnohí funkcionári nie len z oblasti futbalu spomínajú, ako v Dukle kuli svoje futbalové ostrohy ich chlapci, z ich šporového klubu. Menej je tých, ktorí na Duklu či už v Prešove, Trenčíne, Topoľˇčanoch, Košiciach a iných kútov Slovenska i Českej republiky nadávajú. Spoznali s odstupom času, čo znamenala v serióznej koncepcii rozvoja športu. A ešte viac majú naporúdzi jej dnešné výsledky. Čo vy na to?....

Spomienkovou publikáciou okrem iného ocenili na sklonku minulého roka pri príležitosti konania futbalového zápasu internacionálov Dukly Banská Bystrica proti internacionálom Dukly Praha Miloslava Jíchu ( na snímke vpravo) dvaja organizátori podujatia, tréner Peter Benedik ( uprostred) a autor knihy Naša Dukla pod Urpínom Jozef Mazár. Foto: Ján Miškovič

Spomienkovou publikáciou okrem iného ocenili na sklonku minulého roka pri príležitosti konania futbalového zápasu internacionálov Dukly Banská Bystrica proti internacionálom Dukly Praha Miloslava Jíchu ( na snímke vpravo) dvaja organizátori podujatia, tréner Peter Benedik ( uprostred) a autor knihy Naša Dukla pod Urpínom Jozef Mazár. Foto: Ján Miškovič