SOČI – všetkým vytrelo oči – Igor Mráz

Veľa sa už popísali i pohovorilo o 22. zimných olympijských hrách. Nezaškodí sa však k ním ešte vrátiť a hľadať nové pohľady. Predovšetkým zdôrazniť, že Soči všetkým otvorilo oči. Stalo sa totiž už zvykom, že najmä kým sa rozbehnú súťaže a Hry nie sú v západnom svete, hľadajú sa senzácie a blchy, ktoré by mohli organizátorom aspoň troch ublížiť. Aj teraz to bolo tak. Hry sú drahé, nebudú zvládnuté bezpečnostné opatrenia, čo bude s dopravou, so zdĺhavými kontrolami, s ubytovaním a dokonca s ľudskými právami a či sa to všetko vôbec skončí, keď sa teroristi vyhrážali, že urobia svetovému sviatku rýchly koniec... Niektorým pisálkom dokonca prekážalo, že v New Yorku majú inakšie záchody než v Soči. Všetci kúvici sa hrubo pomýlili. Najvyšší športoví funkcionári, drvivá väčšina vedúcich výprav, medailisti aj ostatní účastníci rozprávali a novinári písali, že to boli jedny z najkrajších a najdokonalejších olympijských hier, dokonca boli rozprávkové a najveľkolepejšie v histórii. Pre organizáciu, panorámu mesta, prvotriedne športoviská, trate a haly, až na jedno vystrájanie hmly dostatok snehu. Slová kritiky sa stratili, iba chvály sa kopili, na rozdiel od Hier, ktoré sa konali v západnom svete, najmä v USA. Nič pozoruhodné a negatívne sa nestalo v Rusku, tak ako predtým v Číne. Azda prekážala iba červená farba na vlajkách nie celkom kapitalistických štátov, ktoré si dovoľujú ísť trochu pomimo najmä amerických vytyčovaných ciest.

Pre šport nie je nič drahé
A že to boli v Soči najdrahšie zimné hry? A čo má byť? Štát ich excelentne pripravil, budoval športoviská, infraštruktúru, rekreačné mesto pri Čiernom mori, ukázal svetu svoje schopnosti a možnosti, čím potešil celý športový svet. Chceme iba pripomenúť, že výdavky na športové ciele nie sú, nikdy neboli a nebudú drahé. Pýtal sa niekto, alebo napísal, koľko stáli zbrane na viaceré vojny, ktoré zúrili aj počas sedemnástich prekrásnych dní? Koľko sa zase zbytočne stratilo ľudských životov? Tam sú zbytočne vyhadzované doláre, ktoré na rozdiel od olympijských ničia životy, prostredie a prinášajú slzy, nespokojnosť sveta, nepohodu a chudobu miliónom ľudí. Soči pripravilo impozantné hry, pôsobivé ceremoniály, záplavu radosti celému svetu a treba mu, ako aj celému Rusku, pripnúť na prsia veľké vyznamenanie. Aby sme nechválili iba my, pomôžme si dvoma citátmi zainteresovaných:
Prezident MOV Thomas Bach: „Olympijské hry v Soči, to boli skvelé dni, spomienky na to všetko krásne v nás pretrvajú roky. Športovci celého sveta nás inšpirovali. Oni vdýchli olympijským hodnotám život na snehu a ľade v tomto krásnom kúte Ruska. Ďakujeme ti, Soči.“

František Chmelár, prezident SOV: „ZOH boli naozaj vynikajúco zorganizované, podmienky pre športovcov, ale aj divákov, boli výborné. Nie je to len môj názor, ale aj ďalších členov našej výpravy a mnohých zahraničných účastníkov. Tieto ZOH sa zapíšu do histórie ako jedny z najlepšie zorganizovaných vôbec.“

Úspech či neúspech SR?
Náš športový národ sa rozdelil na dve časti: optimistov a pesimistov. Prví sa domnievali, že medailí aj iných úspechov bude viac. Druhí vravia, že to bol pod štítmi Kaukazu prepadák. Pravdu hľadať nie je ľahké. Treba si zobrať okuliare realizmu, hneď bude k nej bližšie. Slovensko skončilo medzi 88 štátmi na 21. mieste s bilanciou: 1 – 0 – 0. Iba 28 krajín siahlo do medailových košov a zobralo si domov aspoň jednu zlatú, striebornú či bronzovú medailu. Pre nás to nie je zlý ukazovateľ. Nemôžeme sa rovnať Rusku, Nórsku, Kanade ani Amerike, to každý vie. Aj to, že naša zlatá medaila i s Nasťou zakryje mnohé naše nedostatky. Vie sa o nich už dlhé roky. Náš šport stále chorľavie, je v rôznych oblastiach podvyživený, kádrovo, systémovo i finančne. Z toho pohľadu sa ani nedalo medzi 3500 športovcami viac dosiahnuť. Pri pohľade na „vysvedčenie ZOH“ zistíme, že spokojnosť s potleskom medzi 62 športovcami môžeme vysloviť iba s biatlonistkou Kuzminovou, zjazdárom A. Žampu za piate a šieste miesto v superkombinácii a v zjazde. Z ďalších sa dobre držal v jednej disciplíne bežec M. Bajčičák a jeho kolegovia M. Kazár a P. Hurajt.

Azda aj zjazdárka P. Vlhová, ktorá sa hneď po ZOH stala v Jasnej juniorskou majsterkou sveta v slalome. Ostatok bol už slabý priemer a niektoré dokonca výbuchy. Možno to napísať o bežcovi P. Mlynárovi, biatlonistovi M. Otčenášovi od ktorého nebol ďaleko M. Matiaško, M. Chrapanová, T. Poliaková, ale ani J. Gereková ničím neupútala. Naša vlajková loď, biatlon, bol okrem Kuzminovej sklamaním. Slovensko obsadilo 9 športov, ale ukázalo sa, že je slabé v behu na lyžiach, v zjazdových disciplínach, na sánkach i boboch, v krasokorčuľovaní a o nových a nebezpečných disciplínach, napr. v šortreku T. Bodóvá, či v zjazdových, B. Lukáčová, K. Saalová, J. Gantnerová, B. Kantorová, boli iba do počtu s vizitkou talenty. Celkovo až na zopár výnimiek, to bola slabá 37-členná zostava, ktorá iba ukázala kde sa slovenský šport nachádza a aký je súčasný stav. Pritom nemáme nijakých skokanov, združenárov, akrobatických lyžiarov, konkurencie schopný curling, kraso a rýchlokorčuliarov, skeletonistov, snoubordistov... Niet ani koho vychovávať. Pripomíname to ešte raz a preto nepokladáme výsledky zo Soči za neúspech či prepadák. Stav v zimných športoch jasne zhodnotil prezident SOV F. Chmelár: „Okrem Kuzminovej nemal nikto takú medzinárodnú výkonnosť, ktorá by nás oprávňovala veriť, že budeme bojovať o stupne pre víťazov.“

Najväčšie sklamanie – hokejisti
Prileteli do Viedne, posadali do svojich lietadiel a rozleteli sa ako kŕdeľ Jarabíc, keď do nich niekto strelí. Sklamali na celej čiare, kto by ich doma vítal. Slabá hra a samé prehry: debakel s USA 1:7, výbuch so Slovinskom 1:3, s Ruskom 0:1, s Českom 3:5 a domov so skóre 5:15. Slabí brankári, deravá obrana, ešte horší zakončovatelia v útoku, na 60-minútový hokej chýbali sily i umenie vo všetkých stretnutiach. Fráza, že mužstvo má na viac než ukázalo sa zdala byť až smiešna, nemalo na nič s skončilo na predposlednom jedenástom mieste! Kandidát na medailu? Zabudnime, na Soči i nasledujúce MS. Lebo už chýba tempo i nasadenie, bojovnosť a vôbec – umenie hrať popredný svetový hokej. S hráčmi z NHL a samozrejme aj z KHL a domácej ligy. Myslí si niekto, že s Graňákom, Višňovským či Gáboríkom, nebodaj so Šatanom by to bolo lepšie? Výsledky i hru už poobracali tréneri, iní experti i fanúšikovia zo všetkých strán. Každý vie, kde boli chyby, iba nikto nevie, ako ich odstrániť a čo ostane preniesť do zápasov na ľad do výkonov a výsledkov. Sočská blamáž sa však týka najmä 25 hráčov. Ukazuje sa, že to ináč ani nemohlo skončiť, keď sklamali hráči ako: Halák, Z.Chára, Sekera, Jurčina, Vydarený, Handzuš, Bartovič, Radivojevič, Surový, Marcel Hossa, Pánik, Záborský... Laco, Baranka, Meszároš, M. Hossa, Jurčo, Tatar, nemali tiež superformu. Ostatní sa iba zviezli so známkou neuspel a bolo z toho zle-nedobre. Musíme iba čakať, čo to všetko urobí s kádrom pred majstrovstvami sveta. Na turnaj v Soči však treba čím skôr zabudnúť a ešte predtým začať robiť účinné opatrenia, aby sa zimné športy na Slovensko čím skôr prebudili. Ináč to bude, pokiaľ ide o výsledky, na budúcej olympiáde oveľa horšie.