Sny hlúposťou ševeliace – Dušan Konček

Na Slovensku, ktoré si zakladá na tom, že je pupok sveta, aspoň podľa vyjadrenia niektorých politikov je možné všetko, aj to čo nevedel ani dedko vševedko. Tak napríklad názvy slovenských politických strán, to je samá smiešnosť, Sieť, Skok a najnovšie aj Sen, nehovoriac už o stranách Smer, Most a podobne. Prečo sa nevolajú napríklad Lipa, Javor, Dub, Buk, alebo Púpava, či Margarétka, alebo Ľubovník, Žihľava, Zázvor. Nie, k prírode má slovenská politická scéna veľmi ďaleko, zrejme od prírody. Ani zvieratka sa jej nepáčia, napríklad strana Pes, Mačka, čo sú akože veľmi obľúbené stvorenia u časti volebného elektorátu. Zrejme však najviac zaujal našincov, názov strany SEN, ktorú avizuje slovoutný pán Chmelár. Ono v prvom momente napadne človeka, že program tejto strany bude tiež pozostávať zo snov.

 

A ako vieme sny, vždy zostávajú iba snami a málokedy sa splnia. Z politologického hľadiska je v najdokonalejšom zriadení, teda demokratickom, lebo lepšie vraj nikto nevymyslel, je teda SEN skôr nejakou neznámou fantazmagóriou. Alebo žeby pán Chmelár vymyslel niečo lepšie ako je demokracia? To už boli takí pred ním, čo vymysleli iné izmy, ktoré sa nakoniec ukázali ako neschopné existencie. Predstavme si, že táto strana by získala potrebné percentá a vstúpila do parlamentu. Poslanec za túto stranu by sa prihlásil do diskusie a všetci by konštatovali, že rozpráva sny, hoci stojí za kecpultom a nespí. A vlastne všetko, čo by z tejto strany prišlo by malo podobu sna. Potom by prišli k slovu noví slovenskí politológovia, teda vykladači snov, fungujú aj teraz tak, ale v tomto prípade by mali opodstatnenie. Vlastne by sa snažili vyložiť, ako dosiahnuť, aby sa sen stal skutočnosťou, čo je naozaj ťažká robota. Dnes, keď sa snažia vyložiť, títo vykladači snov, do úmoru sa trápia s realitou, ktorú nevedno prečo na Slovensku voláme demokracia, veď lebo aj sám premiér občas utrúsi, že nie sme právny štát, čo je hádam prvotný predpoklad demokratického. Alebo žeby práve sem smerovala strana Sen svoje sny.

 

Na druhej strane sa pán Harabin snaží všemožne dokázať, že je možné nastoliť právny štát, ale od prezidenta zaznie, že treba súdnictvo deharabinizovať, čo už je termín, ktorý prinajmenšom hovorí dosť o istej patologickej anomálii, ktorá s demokraciou zasa nemá nič spoločného. Na tomto termíne je zaujímavé, že na Slovensku sa vždy chce to predchádzajúce de/mečiarizácia, de/ dzurindizácia a neuplynie veľa času a bude aj de/ficácia. Termíny síce sú, ale ich obsah je prinajmenšom nejasný. Alebo tu by chcela strana Sen vniesť svoj vklad či výklad sna. Alebo možno do sna mladých a nezamestnaných, či časti nezamestnaných, ktorým sa aj tak robiť nechce. So snami je to vôbec ťažké, zoberme si taký sen o Európskej únii, kde keď sme vstupovali, tak sme sa dušovali, aký vklad tam prinesieme, slovenské hodnoty. Z Bruselu nám však nakladajú také hodnoty, ktorými nielenže nerozumieme ale apriori ich odmietame, od manželstiev rovnakého pohlavia, až po - na cól rovnaké uhorky. Aj takéto reálne sny sa ľahko rozplynú, nehovoriac už o tých v spánku. Vychádza z toho jedno - Sen pána Chmelára je rovnaké ochmelenie, ako Sieť, či Skok. Už skôr človek uverí strane, ktorá sa bude volať Pluto, lebo aj tak nevieme, či žijú medzi nami mimozemšťania alebo nežijú. Niektorí sú naozaj ako keby mimo Zeme.