Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Slovensko ochorelo na závisť – Rudolf Slezák

Vilo Rozboril, vo svojej relácii "Modré z neba", už nejeden krát presvedčil televizných divákov, že ešte stále sú medzi nami ľudia, ktorým nie je ľahostajný osud blížnych. Hlavne nie vtedy, ak sa takíto ľudia, ktorých postíhlo nešťastie, ocitnú aj v biede a chorobe. Vtedy sa objavia akoby zázrakom a vlejú do týchto nešťastníkov nádej a radosť zo života. Kto túto reláciu sleduje, tomu už vari netreba pripomínať, koľko šťastia, podpory, ale aj finančnej pomoci, sa vďaka tejto relácii, dostalo tým, ktorí to najviac potrebujú. Žiaľ Bohu, má to aj iné dopady a občas to narušuje aj normálne ľudské spolunažívanie. V poslednej tejto relácii ,nám o tom porozprávala jedna z tých, na ktorých sa usmialo šťastie.

- Dokiaľ som nič nemala, keď ma opustil aj manžel a ostala som sama s veľmi chorým dieťaťom, ktoré si vyžadovalo sústavnú opateru, dovtedy som mala vo svojej blízkosti aj priateľov a súcitných ľudí. Akonáhle som však získala vďaka Rozborilovi strechu nad hlavou od neznámych ľudí, stratila som aj priateľov. Našla som si prácu, začínam sa zariaďovať, aj dcérke sa polepšilo... no priateľstvo tých, ktorí ma dovtedy obklopovali,sa zrazu niekde vyparilo. Akoby sa v nich prebudila závisť a zmenilo sa aj chovanie mojich rodákov v dedine. Stačí aby na vás zosadlo trocha šťastia a ľudia sa začínajú meniť. Súcit sa mení na závisť. So závisťou si však nedokáže poradiť ani taký mág, akým je Vilo Rozboril. Je to zver, ktorá sa v človeku prebúdza vždy vtedy, ak má niekto viac šťastia, ak sa mu v živote viac darí, ak sa mu dostane nečakanej pomoci. Závisť je jeden z najhorších Besov, o ktorej sa už v Biblii píše a ako spomína Ovidius vo svojich "Premenách", bola tu už za čias, keď chodila medzi ľuďmi pohanská bohyňa Pallas Athena.

• Bohyňa, ktorej meno som práve spomenul, vraj prišla k jaskyni, v ktorej Závisť bývala. Bol to jej smradlavý brloh do ktorého nikdy neprenikli slnečné lúče, ktoré nikdy neprevetral čerstvý vietor. Vyšla von a Ovidius tvrdil, že to bola ohavná príšera, ktorej zuby boli pokryté plesňou, z jazyka jej odkvapkával jed a mala veľmi smradľavý dych. Týmto dychom potom nakazila celé ľudstvo, pretože sa už do svojho brlohu viac nevrátila. Chodila po svete vo všelijakom prestrojení a vnášala do ľudí infekciu, proti ktorej niet lieku. Stačí, aby sa niekomu začalo dariť a choroba sa prebúdza... čim viac šťastia a peňazí sa ujde jedným, tým väčšia je závisť u iných. Ak by existoval nejaký prístroj na meranie závisti v človeku, tak by sa zistilo, že hlavne peniaze prebúdzajú v ňom toto zviera. Všetko je totiž o peniazoch a vedel to už starý antický spisovateľ a vedeli to aj autori Biblie. Nezachovali nám však svedectvo o tom, čo sa v človeku deje, ak sa začína závisť meniť na hnev a bezmocnosť. Počúvam správy o hladovom pochode šičiek z Vranova nad Topľou, ktoré prišli o prácu a už tri mesiace nedostali od nikoho ani cent. Počúvam o tom, že ich zamestnávateľ, nejaký taliansky gauner zmizol a ostal vysieť Sociálnej poisťovni 600 tisíc EUR. V pamäti sa mi vynára, ako húževnato presadzoval bývalý minister práce Mihal, pre generalného riaditeľa SP odmenu 55 tisíc EUR. Ako ho to mohlo vôbec napadnúť, keď tu bola taká sekera? V pamäti sa mi vynárajú obrovské odmeny k Vianociam i pri odchode vlády Ivety Radičovej, na všetkých ministerstvách... podľa akých kritérií sa o tom rozhodovalo? Veď aj príbeh šičiek, je dôkazom toho, ako to v štáte klapalo...

V pamäti sa mi však vynárajú aj iné príbehy. Za 14 mesiacov práce zhrabla vedúca pošty 178 tisíc EUR na odstupnom a odcupotala do Čiech vyberať hrozienka z iného koláča. Na papier sa mi tlačia obrovské sumy peňazí, ktoré zhrabli páni Kravec a ďalší nominanti, bez hriechu nie je ani prvá Ficová vláda... ozvala sa aj vo mne závisť, keď kladiem tieto slova na papier ? To ochorelo na Závisť celé Slovensko, keď sa dozvedelo o tomto rabovaní štátnej pokladnice ? Viem si predstaviť, ako pohŕdavo sa o nás vyjadrila pani Hrdá, keď opúšťala tieto končiny:
- Slováci nedokážu nič inšie iba závidieť, akoby som ju počul. Aj tento príbeh je o peniazoch, no nie o Závisti. Závisť v človeku zahlušil hnev a bezmocnosť.Ani lúpežní rytieri neboli tak chamtiví, keď sa vybrali zo svojich hradov a zámkov v stredoveku drancovať. Za komunistov boli nominanti ich strany odmeňovaní titulom zaslúžilý umelec, zaslúžili pracovník a dostali sa na titulnú stranu podnikových novin. Boli oveľa, oveľa skromnejší, ich zásluhy nesiahali až do nebies, a nestali sa z nich legendy,akou je dnes poštárka Hrdá, železničiar Kravec a pod. Ani Vilo Rozboril, by nedokázal pre nich vysnívať viac pôžitkov, ako si oni zabezpečili ešte pred nástupom do práce. Už dávno neplatí, že človeka rozožiera iba Závisť o ktorej písal Ovidius. V takýchto prípadoch začína s človekom lomcovať hnev. Pred nim aj Závisť zalezie naspäť do jaskyne.