Slovensko nebaží po ďalšom sankcionovaní Ruska – Dušan D. Kerný

Pravidelná výročná hodnotiaca konferencia slovenskej zahraničnej politiky mala tento rok po prvý raz osobitný panel venovaný Ukrajine. Slovensko ako susedná krajina má mimoriadny záujem nielen o dianie, ale aj smerovanie vývoja. Dvaja bývalí slovenskí politici sú dnes poradcami v Kyjeve, bývalý predseda vlády, bývalý minister zahraničných vecí v jednej osobe, M. Dzurinda a bývalý podpredseda vlády, minister financií a minister hospodárstva v jednej osobe I. Mikloš. Už toto svedčí o veľkom prepojení slovenskej reality na poradenskú činnosť na Ukrajine. Slovensko sa ocitlo naviazané na ukrajinský vývoj a zároveň s tým na formovanie celkovej politiky voči východným susedom, východnému priestoru, osobitne samozrejme k Ruskej federácii.

 

Formovanie politiky

O celkovej závažnosti formovania slovenskej zahraničnej politiky svedčia aj vystúpenia predsedu vlády a prezidenta republiky. Podľa Roberta Fica „Slovensko trápi napätá situácia na východe Ukrajiny. Anexiou Krymu prišlo k porušeniu medzinárodného práva, ktoré zmenilo medzinárodné vzťahy. "Európska únia a Rusko, kedysi strategickí partneri, dnes komunikujú prostredníctvom sankcií a vedú ekonomickú vojnu. Takýto prístup škodí všetkým a nemali by sme sa utešovať, že Rusko nimi trpí viac". Fico má záujem o spoluprácu na úrovni civilizovaných partnerov, ktorým to prináša vzájomný úžitok. "Nebažím po ďalšom sankcionovaní Ruska. Naopak, zasadzujem sa veľmi otvorene za hľadanie riešenia a dialógu, vojenské riešenie situáciu na Ukrajine nevyrieši.

 

Systémový dialóg z Ruskom
Deklaroval, že ako premiér bude pri zahraničnopolitických krokoch vždy brať do úvahy ich dosah na občanov. "Dali sme to jasne najavo aj na pôde EÚ, kde sa Slovensko vždy pripojilo k spoločným pozíciám. Urobíme tak aj v budúcnosti, ak budú odôvodnené," vyhlásil predseda vlády. Slovensko bude na rokovaniach únie naďalej vytrvalo obhajovať slovenské záujmy. "Sme suverénna a slobodná krajina. Máme právo presadzovať svoje názory do samého konca, ale nikdy nepôjdeme proti jednote medzinárodných organizácií, predovšetkým EÚ a Severoatlantickej aliancie, skôr či neskôr musí prísť k systémovému dialógu s Ruskom“.

 

Ukrajina je priorita
Z vystúpenia prezidenta republiky vyplýva, že Rusko sa snaží pre Ukrajinu oslabovať jednotu Európskej únie. „Rusko sa zreteľne snaží oslabovať jednotu členských štátov Európskej únie po tom, čo jej schopnosť aktívne reagovať na udalosti na Ukrajine zaskočila mnohých mimo únie, Andrej Kiska. Pripomenul, že rozhodnutia EÚ v tejto súvislosti boli prijaté konsenzom za účasti Slovenska a so súhlasom slovenskej vlády. Zopakoval, že je v záujme Slovenska zachovať jednotu únie. "Rovnako, ako stojím za jednotou EÚ, budem stáť na strane tých, ktorí sú presvedčení, že Európska únia predstavuje riešenie, a nie problém," konštatoval prezident.
Ukrajinu považuje za prioritu slovenskej zahraničnej politiky. Nejde len o princípy a hodnoty, že každá krajina musí mať právo slobodne sa rozhodovať o svojej ceste, spomenul anexiu Krymu či rozpútanie vojny na východe Ukrajiny. "Ide aj o náš slovenský záujem rozširovať priestor demokracie, stability a prosperity v našom bezprostrednom okolí".
Ako pokračoval, tak ako bola nesporná a praktická pomoc Slovenska Balkánu, taká by dnes mala byť aj voči Ukrajine. "Pomoc Ukrajine by sa mala stať strategicky trvalou súčasťou zahraničnej politiky Slovenskej republiky." Podľa prezidenta „Slovensko má kompetenciu pomôcť Kyjevu odborne, pričom by malo mať trvalú ambíciu hovoriť k tejto téme aj na celoeurópskej úrovni. Je to v našom záujme," zdôraznil A. Kiska.