Slovensko hľadá slovenskú pozíciu – Dušan D. Kerný

Zrejme ani jeden štát Európskej únie nie je ukrajinskou krízou natoľko  všestranne zasiahnutý ako Slovensko. Líšime sa  v mnohom ak nie vo všetkom aj od bezprostredných susedov. Maďarsko si udržuje dobré vzťahy s Ruskou federáciou, Česká republika je v dodávkach ropy vďaka dvom ropovodom, jedným z východu a druhým zo západu, dostatočne chránená pred prerušením dodávok. Poľsko počas ukrajinskej krízy zahraničnopoliticky pôsobilo oveľa aktívnejšie. Pre Slovensko je hlavný problém v tom, že po rokoch usilovnej propagandy o tom, že hrozba prichádza z Ruska, z možného rozhodnutia zastaviť dodávky plynu a eventuálne ropy sa teraz ukázalo, že v skutočnosti celý čas je rizikom ukrajinský tranzit, ukrajinské tranzitné cesty. To všetko sa zhoršilo, keď prezident P. Porošenko dostal mandát v prípade pokračujúceho napätia s Ruskou federáciou ako odpoveď na jej sankcie zastaviť tranzit ropy či plynu. Ako konštatoval uznávaný odborník na otázky energetickej bezpečnosti a osobitný veľvyslanec V. Bartošek „Ukrajinci sú umelci v tom, ako si sami prestreliť koleno a stále podliehajú presvedčeniu o svojej veľkosti a významu“ – doteraz totiž celá zodpovednosť bola na ruskej strane, teraz sa ukazuje, že problémom je ukrajinský postoj. A tak Ukrajina stráca ten rešpekt, ktorý doteraz mala, štáty Európskej únie sú vystavené hrozbe. Problém pre Ukrajinu je v tom, že pokiaľ nebudú zastavené iné trasy z Ruska cez Bielorusko a Poľsko a po dne Baltického mora, Európska únia sa zaobíde bez citeľných strát so situáciou, keby trasy po svojom ukrajinskom území pre tranzit blokoval Kyjev.

 

V tomto sa ukázala prezieravosť Českej republiky, ktorá už pred vyše desaťročím budovala pre plyn a pre ropu alternatívne trasy či prepojenia zo Západu resp. z juhu, od Terstu. Ukázala sa aj prezieravosť ruskej a nemeckej strany, ktorá vybudovala mnohomiliardový projekt pre dopravu plynu po dne Baltického mora  - takže dnes v reverze môžeme dostávať ruský plyn zo Západu a budovať si tak nezávislosť od rizikového ukrajinského tranzitu.

 

Táto zložitá otázka, ktorú treba vecne rozoberať okrem iného zapadá do celkovej meniacej sa atmosféry okolo sankcií Európskej únie – hoci nepochybne citeľne postihnú ruskú ekonomiku, nezostanú bez miliardových strát aj pre štáty EÚ. preto podnikatelia práve tak z Ruska / napr. vplyvný šéf Rosnano Čubajs, ale aj podnikateľské kruhy v štátoch EÚ, medzi iným Slovenska a Česka, ale i Nemecka, nehovoriac o Rakúsku sú proti politike pokračovania sankcií. Základným motívom nie je len ekonomická stránka, ale podstata – že politika dominuje nad ekonomickými záujmami v čase, keď štáty únie majú dosť vlastných problémov. Dominácia politiky nad ekonomikou sa vysvetľuje ako dominácia záujmom NATO nad záujmami EÚ, ako spúšťanie novej železnej opony.

 

Slovensko nebolo pripravené na dôsledky ukrajinského vývoja a následne ukrajinskej krízy a občianskej vojny na juhovýchode ukrajinského štátu nielen ekonomicky, ale ani politicky, informačne a ani mentálne a náladami verejnosti. Nevedeli sme, čo nás čaká. Nielen Ukrajina, ale aj Rusko sú a budú našim a európskym susedom. Nie je jedno či bude Ruská federácia našim partnerom či protivníkom – a pol roka sa pohybujeme po špirále konfliktu nepredvídaných dôsledkov. Nemáme zodpovedanú základnú otázku – prečo potrebuje Európa ako taká a Európska únia osobitne Rusko ako nepriateľa či protivníka, a nie skôr ako štát, ktorý je jej partnerom. Odkedy sa zaviedli sankcie máme jasné jedno – primát má politika a nie napr. ekonomické vzťahy. To sa pravda týka každého inak. Celkove je však Európa a euro v neutešenej situácii, v Bruseli nevidno nič nové a nijaké poučenie z vlastných chýb únie. Čo najmenej EÚ a jej členské štáty, ich ekonomika a obyvateľstvo a masy nezamestnaných potrebujú najmenej ? Novú – tentoraz hospodársku – studenú vojnu. V každom prípade sa SR musí teraz vyrovnať s dodržiavaním záväzkov v jednotnej politike štátov EÚ ako aj spojeneckých záväzkov v NATO s tým, ako sa ekonomicky doma vysporiadať s novými problémami, s novou kvalitou problémov. A zároveň získať pochopenie obyvateľstva, ktoré nepodporuje ani vojnu v štáte na svojich hraniciach a ani nie je pripravené stotožniť sa s takým hodnotením Ruska či dokonca oficiálnej rueskej politiky a prezidenta osobitne aké dnes zaznieva od ukrajinských ústavných činiteľov.

 

Nepripravenosť

Počas všetkých troch fáz ukrajinskej krízy prebehla a prebieha akoby masívna prevýchova obyvateľstva vo vzťahu k Rusku, lepšie povedané vo vzťahu proti Rusku, ale s pochybným výsledkom. Ukázala sa naplno nepripravenosť managementu verejnoprávnych médií na rozdiel od českých. Tie od novembra minulého roka ťahajú nepretržite stále väčší a rozkošatenejší a krvavejší obraz celej krízy. Urobili z toho jeden z najsledovanejších  informačných „seriálov“. Z tohto českého koláča sa niekoľko českých odrobiniek dostalo aj slovenským médiám. Česi dokázali mesiace udržovať pohotový orchester zahraničných spravodajcov od Washingtonu, Londýna a Berlína cez Moskvu, Varšavu až po juhovýchodnú Áziu, Malajziu. V čase vrcholiacej krízy mali na rôznych miestach Ukrajiny až päť spravodajcov.  Slovenskému mediálnemu, ale aj politickému a parlamentnému, spravodajskému a verejnému prostrediu demonštrovali schopnosť strategického mediálneho manažmentu, dostatok vopred pripravených ľudí. Tí sa ukázali byť výnosnou investíciou. Zo slovenského pohľadu  Česi dokázali nedostihnuteľnú dominantnosť, čo je veľmi horká pilulka. Ale najmä predviedli to, čo nám bolestne chýba – žurnalistiku faktu.

 

Aký to bude sused?

Vďaka tomu vieme, že na juhovýchode Ukrajiny žije do sedem miliónov  ruskojazyčného  ukrajinského obyvateľstva. To je už dlho v katastrofálnej humanitnej kríze. Začiatkom augusta bolo do dvestotisíc utečencov z tejto oblasti do susedného Ruska, desaťtisíce pribudli odvtedy. Pre porovnanie -  je ich najmenej toľko ako má celá Bratislava. Pritom tí, čo mali peniaze, prostriedky odišli, utiekli už v marci – podľa rôznych zdrojov OSN počet utečencov môže byť od 350 do 850 000 tisíc. Kde sú teraz naši mediálni nadšenci z prvých dní majdanu z novembra minulého roka?

Samozrejme, podporujeme územnú celistvosť susedného štátu Ukrajiny  - a ako slovenský štát a slovenské obyvateľstvo na to máme veľmi pádne medzinárodnoprávne dôvody. Ale aký to bude štát, keď sa „celistvosť“ dosahuje takou krvavou cestou? Akého ukrajinského suseda budeme mať, ak sa budeme prizerať?

 

Vydieranie Európskej únie?

Ukážku nám predviedol Kyjev – vyhlásením, že môže zastaviť Rusku tranzit plynu a ropy do Európy ako odvetu za ruské embargo. Čakali sme takýto blesk z jasného neba? Je to krok proti Moskve alebo je to vydieranie Európskej únie ako celku a Slovenska osobitne? Veď práve Slovensko, plne závisle na dodávkach plynu a ropy na žiadosť tak Bruselu ako aj Washingtonu urobilo bezprecedentný krok pre spätné dodávky plynu na Ukrajinu. Pritom za vyhlásením o zastavení tranzitu ruského plynu je predseda vlády Jaceňuk a jeho minister Prodan, omen nomen,  ten Prodan, ktorý bol po boku napr. plynovej princeznej, miliardárky J. Tymošenkovej pri všetkých dohodách s ruským Gazpromom, je pri tom aj ukrajinský parlament.

 

Zmeny nálad

 

Prezident P. Porošenko, pôvodne nádej na kompromis, dohodu a rokovanie vsadil všetko na jednu kartu, ktorá mu v rukách zostala – vojensky sa vysporiadať s domobranou po predchádzajúcich výzvach obyvateľstvu aby opustili miliónové mestá. Teda, aby sa dali na útek. Opiera sa pritom o vyše 52 percentnú podporu obyvateľstva ako aj o zmenu nálad. Kým na začiatku roka 39 percent obyvateľstva Ukrajiny považovalo Rusko a Rusov za bratský štát a národ, dnes je to necelých 20 percent, pritom za nepriateľský štát považuje Rusko okolo 35 percent opýtaných Ukrajincov. I keď prieskumy zrejme neodrážajú  pomery na juhovýchode ukrajinského štátu, je jasné, že idea samostatných republík či Novoruska na juhovýchode terajšej Ukrajiny,  Novorossije ktorá si dokonca vytvorila parlament, sa rozplýva. Vo chvíli keď píšem tieto riadky nie je ani len v dohľadne nejaký rokovací stôl či kompromisný návrh. Prezident Porošenko na jednej strane rozhodol o vojenskom a nie politickom riešení dlhodobého problému oblasti so siedmimi miliónmi ľudí. Je to prvý takýto prípad s podporou EÚ a NATO po roku 1989 v Európe. Pritom nemôžeme nevidieť - na Ukrajine zároveň ide aj o bezohľadné prerozdeľovanie moci a majetku medzi jednotlivými oligarchami a o prípravy lacného výpredaja nehnuteľností a tovární na územiach zničených občianskou vojnou a vojenskými operáciami a exodom obyvateľstva. Ak bude útek civilov naozaj masový kde bude hranica etnickej čistky?