Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Slovenský hokej oslavuje svoju deväťdesiatku – Vladimír Mezencev

Východ stále hrá významnú rolu

Akosi v tichosti a skromnosti si organizovaný ľadový hokej na Slovensku pripomína významné jubileum – 90. výročie svojho zrodu. Svoju osemdesiatku oslávil pred desiatimi rokmi v Košiciach tak, ako sa patrilo: dôstojne, s prejavmi a príhovormi hostí, odovzdávaním pamätných medailí a diplomov. Na nemilé prekvapenie tohtoročné oslavy, pokiaľ ich tak možno nazvať, sa uskutočnili už v apríli ako súčasť vyhlasovania výsledkov ankety o Zlatú hokejku a vyhodnotenia sezóny 2018-2019. Pritom narodeniny hokeja na Slovensku pripadajú na posledné dni roka. Pre náš región je to zaujímavejšia a významnejšia udalosť aj preto, lebo sa uskutočnila vo Vysokých Tatrách. O tom, čo sa teda udialo pred 90.rokmi a ako sa potom rozvíjal slovenský hokej od svojho plienkového veku až po súčasnosť sme sa porozprávali s čestným členom Slovenského zväzu ľadového hokeja /SZĽH/, ktorý stál na jeho čele v rokoch 1990-92, uznávaným hokejovým historikom a publicistom PhDr. Jánom Holkom, v súčasnosti predsedom Asociácie športu pre všetkých Slovenskej republiky. Len pre zaujímavosť – počas minuloročného svetového šampionátu v Košiciach sa v priestoroch Slovenského technického múzea uskutočnila veľkolepá výstava 90 rokov slovenského hokeja, ktorá sa stretla s obrovským záujmom nielen medzi Košičanmi, ale aj návštevníkmi MS z mnohých krajín Európy i Ameriky a jej autorom bol tento uznávaný hokejový odborník. Výstavu v Košiciach sprístupnili 1.mája a od začiatku júla putuje po ďalších slovenských mestách.  

 

Kedy sa vlastne zrodil organizovaný hokej na Slovensku? Uvádzajú sa dva dátumy, ktorý je teda ten správny?

Často sa hovorí a píše o 29. decembri, ale vtedy sa v Novom Smokovci zišiel len prípravný výbor a samotná Slovenská župa Československého zväzu kanadského hockeya vznikla až o dva dni neskôr, teda zhodou okolností na Silvestra. Jej členmi sa stalo šesť klubov – ŠK Vysoké Tatry, Skiklub Bratislava, ČsŠK Košice, ŠK Slávia Banská Bystrica a ŠK Žilina. Bolo to počas premiérového ročníka turnaja o Pohár Palace sanatória, ktorý sa neskôr zmenil na Tatranský pohár.

 

Čo tento akt znamenal pre slovenský hokej?

Napríklad to, že sa začali hrať majstrovstvá Slovenska, ale už ich druhý ročník sa neuskutočnil. Došlo ku klasickej roztržke medzi funkcionármi a tak v roku 1932 vznikli tri oblastné župy, ako prvá Východoslovenská, jej zrod bol 31.januára 1932, po nej Západoslovenská a Stredoslovenská. Víťazi týchto troch majstrovstiev sa potom stretli na turnaji, z ktorého vzišiel majster Slovenska.

 

Košice sa zapísali do dejín ľadového hokeja u nás veľmi výrazne, i keď museli prejsť dlhé desaťročia než sa stali rešpektovaným centrom na hokejovej mape Československa. Prečo?

Podľa niektorých údajov sa prvé oficiálne stretnutie, vtedy ešte v bandy hokeji, teda v tom, ktorý sa hrával s loptičkou, uskutočnilo 29. januára 1922 v Bratislave. V skutočnosti už 18. decembra 1921 sa v Sokolskom sade, dnešnom Mestskom parku, odohral zápas medzi košickými mužstvami ČsŠK a KAC, ktorý presvedčivo vyhral ČsŠK 12:2. V Košiciach pôsobili aj dve významné osobnosti, ktoré prišli z Čiech, Jaroslav Řezáč a najmä trojnásobný majster Európy /1911, 1912 a 1914/ Jan Fleischmann. Košičania sa však dlho nedokázali odpútať od bandy hokeja, ten kanadský v meste definitívne zvíťazil až v sezóne 1930/31. Kuriózne bolo i to, že pred sto rokmi začali bandy hokej v Košiciach hrávať aj ženy, predovšetkým v kluboch KAC a KSC. Svetlým momentom v dejinách košického hokeja bol štart ČsŠK na  Pohári ministerstva zdravotníctva vo Vysokých Tatrách v roku 1934, kedy s jedným z najlepších európskych tímov – LTC Praha – prehral iba 1:2. Tam sa aj spečatil osud košického rodáka Ladislava Trojáka, až do svojej tragickej smrti v roku 1948 najlepšieho slovenského hokejistu. Mnohé zdroje dodnes chybne uvádzajú, že to bolo na Tatranskom pohári. Pražania si pod tatranskými štítmi všimli jeho neobyčajný talent a ešte v tom istom roku sa stal hráčom slávneho LTC. Košický hokej čakali ťažké roky, padol až takmer do symbolického suterénu a zachránilo ho a zároveň povznieslo do najvyšších poschodí až rozhodnutie Ministerstva národnej obrany ČSSR zriadiť v Košiciach vojenskú telovýchovnú jednotu Duklu. Iba vďaka nej sa toto mesto dostalo na mapu elitného československého hokeja. Bolo to v roku 1964.

 

Nemôžeme však zabúdať ani na ďalšie mestá, ktoré prispeli k rozvoju slovenského hokeja ako napríklad Poprad, Bratislava, Banská Bystrica, Žilina...

Musíme si uvedomiť, že v Čechách sa kanadský hokej hrá oficiálne už od roku 1909, teda pred tým naším má náskok minimálne 20 rokov. Pritom prvé slovenské mužstvo, ktoré sa stalo účastníkom I. čs. ligy bol HC Tatry až v roku 1936. Po obnovení najvyššej súťaže v rámci celej republiky v nej od roku 1946 hrali HC V. Tatry, ŠK B. Bystrica a ŠK Bratislava, z ktorého sa stal Slovan. Ten bol v rokoch 1955-65 jediným slovenským zástupcom v prvej celoštátnej lige, v jej siedmich ročníkoch sa stal korunným princom, raz získal majstrovský titul. Stále však historicky najúspešnejším slovenským hokejovým klubom počas celej existencie Československa zostávajú VSŽ Košice. Získali dva tituly majstrov Československa a na rozdiel od Slovana z elitnej súťaže nikdy nevypadli. Nemožno nespomenúť ani Poprad, bez jeho odchovancov by sa nezaobišli ani Bratislava, ani Košice. Vynikajúcu prípravu talentov mali aj v Banskej Bystrici, Trenčíne, Prešove, na Spiši či na Liptove.

 

Po Ladislavovi Trojákovi sa druhým Slovákom v reprezentačnom drese stal v roku 1952 bratislavský odchovanec, brankár Jozef Záhorský, ten však už vtedy chytal v Čechách a o tri roky neskôr si obliekol dres so štátnym znakom ďalší brankár z Bratislavy Ján Jendek. Vtedy ešte účasť Slovákov v reprezentačných výberoch bola skôr raritou a nie samozrejmosťou...

Áno, bolo to naozaj tak. Až neskôr prišla éra Jozefa Golonku, Karola Faka, Vladimíra Dzurillu, Jána Staršieho, Dušana Pašeka... Útok Vincent Lukáč – Darius Rusnák – Igor Liba bol svojho času jeden z najlepších v Európe, Vladimíra Dzurillu počas jeho aktívnej kariéry považovali za jedného z najlepších brankárov na svete. Mal tri tituly majstra sveta, hral na troch zimných olympiádach a ani raz sa z nich nevrátil bez medaily. Pôsobenie na Slovensku pomohlo dostať sa do reprezentácie aj takým talentom, akými boli Jiří Holeček, Václav Nedomanský či Bedřich Brunclík. Áno, slovenskí hokejisti sa podieľali na zisku všetkých titulov majstrov sveta do roku 1993, ale od roku 1945 do zániku spoločného štátu spomedzi 408 reprezentantov Československa bolo iba 66 Slovákov.

 

Boli ste medzi tými, ktorí pripravovali rozdelenie Československého zväzu ľadového hokeja na dva samostatné zväzy. Prišiel však šok v podobe zaradenia Slovenska až do C-skupiny majstrovstiev sveta...

Bolo to skutočne ťažké obdobie, ale slovenský hokej celému svetu dokázal kde je jeho miesto. Nielenže sa dostal najrýchlejšie ako mohol medzi svetovú elitu, ale sa už aj zaradil do zoznamu krajín, ktoré sa môžu pýšiť titulom majstrov sveta či medailistov svetových šampionátov. Stalo sa samozrejmosťou, že  slovenskí hokejisti patria medzi opory svojich tímov, účastníkov najprestížnejšej súťaže NHL, hrávajú za ruské kluby v KHL, v najvyšších súťažiach vo Švédsku, Českej republike, Nemecku, Švajčiarsku a v ďalších, ktoré vo svetovom hokeji niečo znamenajú. Mená slovenských hokejistov nechýbajú v zoznamoch laureátov Siene slávy NHL, či IIHF. Slováci sú držiteľmi Stanleyho pohára, najvýznamnejšej trofeje pre kluby NHL, sen azda všetkých hokejistov na svete. Až 74 naši hokejisti sú držiteľmi medailí zo svetových šampionátov, z toho päťdesiati majú zlaté, štyridsiati šiesti strieborné a dvadsiatidvaja bronzové. Šiesti sú držiteľmi strieborných olympijských. Jediné, čo nám chýba do tejto veľmi solídnej zbierky je medaila zo zimných olympijských hier pre reprezentáciu samostatného Slovenska.

x x x

Východoslovenský región má teda slávnu hokejovú tradíciu, či už v jeho severnej časti, alebo v Prešove a predovšetkým v Košiciach. O jeho súčasnom stave nám predseda Vsl. zväzu ľadového hokeja Ladislav Vasilňak povedal: „Máme byť na čo hrdí. V najvyššej súťaži máme trojnásobné zastúpenie, žiaľ, v Slovenskej hokejovej lige, teda nižšej súťaži iba Spišskú Novú Ves, ktorá pôsobila aj medzi elitou. Lepšie je to v II. hokejovej lige, v ktorej vo východnej skupine má región až šesť z deviatich účastníkov, pričom Humenné a Bardejov majú šance zabojovať aj o celkové prvenstvo. Pamätám sa však aj na lepšie časy hokeja na východnom Slovensku, veď dnes nemáme ani seniorskú regionálnu súťaž. Žiaľ, klimatické podmienky sa výrazne zmenili v neprospech hokeja na prírodných ľadových plochách a tak na svoje pôsobenie v krajských majstrovstvách, ktoré boli na úrovni terajšej druhej ligy, už len spomínajú v Krompachoch, Medzeve, Letanovciach, Vyšnom Opátskom, Ruskove, Ždani, Veľkom Šariši a v ďalších mestách a obciach. Náš regionálny zväz sa orientuje predovšetkým na výchovu talentov v základných školách, dohromady evidujeme 42 družstiev. Žiaľ, ani taký populárny šport ako je na Slovensku hokej už deti natoľko neláka. Nielen kvôli drahému výstroju, ale jednoducho chlapci sú pohodlnejší a pravidelné a náročné trénovanie ich nepriťahuje. Uvidíme, čo nám prinesie budúcnosť. Verím, že sa situácia v Prešove skonsoliduje a hokej v ňom nadviaže na bohaté tradície, ktoré mesto nesporne má. Ako dlhoročný funkcionár a rozhodca môžem konštatovať, že napriek nie najlepším podmienkam slovenský hokej sa dokázal nielen vyrovnať ale aj prevýšiť ten v krajinách, v ktorých sú hokejisti na tom výrazne lepšie. Funkcionári, tréneri, rozhodcovia ale aj samotní hráči môžu využívať ten obrovský potenciál, ktorý sa podarilo nahromadiť zo skúseností minulých generácií a tak náš hokej posúvajú stále dopredu.“