Slovenskí futbalisti by závideli

Ohlasovaná históriou podložená zábava dnešných moderných obyvateľov doliny rieky Torysa, ktorá sa mala odohrať v poslednú tohtoročnú aprílovú nedeľu na Šarišskom hrade, prekonala všetky očakávania organizátorov. A oprávnene, tí pripravili akciu, ktorá mnohým pripadala ako zo snov. K ich úspechu prispelo aj nádherné, bezmála letné počasie, ktorého si užívali aktéri samotného “Dobývania Šarišského hradu” a množstva sprievodných akcií, ale najmä všetci, ktorí sa rozhodli prekonať seba po nedeľnom obede (alebo pred ním) a  výškový rozdiel hradného kopca. Kto tam bol, má na čo spomínať, kto nie, môže ľutovať a čakať ďalší rok.

 

Skutočnosť, že v spomínaný krásny deň sa cez hradný areál „premleli“ tisícky ľudí a stovky rodín s malými detvákmi, mnohými ešte v detských kočiarikoch, ktorí si na hradnej tráve skúšali svoje jedny z prvých krôčikov v živote, môže organizátorom tejto dnes už tradičnej historicko-turisticky-spoločenskej akcie závidieť každý slovenský futbalový klub, má v podstate niekoľko rovín. V prvom rade je potrebné zdôrazniť  to, že hradný areál srdca regiónu Šariš dostáva z roka na rok lepšiu a prijateľnejšiu fazónu, na konci tejto cesty by mala byť krásne obnovená stredoveká historická pamiatka, slúžiaca ako príťažlivý magnet turistického ruchu. To všetko vďaka spoločnému celoslovenskému projektu ministerstva kultúry a ministerstva práce a ich finančnej podpore tomuto projektu na jednej strane,  a spolupráci domáceho mestského úradu  s úradom práce a evidovanými nezamestnanými , ale najmä vďaka neuveriteľnému úsiliu a zápalu ľudí, pre ktorých sa obnova hradu stala možno aj životným cieľom, na strane druhej. Mladí dobrovoľníci a ich rodiny, priatelia a známi so zdravými rukami, chuťou pracovať a využívať kriesenie histórie na svoje vnútorné obohatenie vykonali za ostatné roky viditeľne viac práce, ako pred rokmi realizátori „štátnej“ rekonštrukcie hradu, ktorá skončila z rôznych dôvodov v tichom stratene.

 

Druhou skupinou ľudí, ktorí pre projekt oživenia hradu a jeho vnášania do myslí ľudí neúnavne plánujú a organizujú, je veľké množstvo mladých ľudí, ktorí  obetujú svoj voľný čas, aby pre svojich spoluobčanov pripravili dobrovoľne a akejkoľvek odmeny  kultúrne a spoločenské zážitky bez ohľadu na počasie, na voľný čas, na námahu a s tým všetkým spojené problémy. Pripravujú si sami historické odevy, obuv, výzbroj, oživujú dávne remeslá a zabudnuté jednoduché jedlá i nápoje. Všetkým sú obyvatelia Šariša nesmierne vďační. Najmä preto, že môžu na čerstvom vzduchu prežiť v kruhu svojich rodín prekrásne chvíle.  Vlastne nielen obyvatelia Šariša, pretože na parkoviskách pod hradom sa v nedeľu tiesnili autá aj s košickými, popradskými, staroľubovianskými  či spišskonovoveskými  “ešpézetkami“. Voľakedy tak bolo pred štadiónom Tatrana, dnes je to pod hradom. Veru, časy sa menia...

Cez hrad prešli tisíce ľudí

Cez hrad prešli tisíce ľudí

Strážil, strážil, odpadky neustrážil...

Strážil, strážil, odpadky neustrážil...

História sa neopakuje

História sa neopakuje

Kým poddaní umierali, kráľ s dvorom sa dobre bavili

Kým poddaní umierali, kráľ s dvorom sa dobre bavili