Slovenské polia vedľa ukrajinskej atómky – Dušan D. Kerný

V Bratislave sa tridsať rokov o najväčšej katastrofe jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyle  konferencia. Pod názvom Černobyľ 1986 – minulosť, dôsledky, východiská. sa Zišli dve desiatky odborníkov. Ak vyjde úplný zborník z konferencie bude patriť medzi unikátne svedectvo organizačnej snahy podať obraz tých dní na základe faktov a unikátnych, dodnes trvajúcich slovenských snáh vyjasniť všetky dôsledky až do dnešných dní.

 

Pôda konferencie poslúžila na vytvorenie atmosféry konfrontácie vedeckých, zdravotníckych a politických pohľadov a zistení. Najvyššie hodnoty ekologickej záťaže na Slovensku boli v dôsledkoch pokusov jadrových zbraní, vyvrcholili v roku 1962, ale potom do roku 1967 klesali v dôsledku medzinárodných dohôd o zákaze jadrových skúšok osobitne medzi ZSSR a USA, pretože vtedajšie Francúzsko a ČĽR sa nepridali. Podľa úrovne na ktorý hodnoty poklesli v roku 1967 katastrofa v Černobyle spôsobila nárast o 10 %, v konkrétnom zaťažení pre ľudských organizmus to predstavovalo plus mínus 6 % ročnej dávky žiarenia.

 

Bratislava nebola popoluškou

Bratislava, slovenská veda nebola v tom roku 1986 nijakou popoluškou. Podľa prof. Povinca z Katedry jadrovej fyzika „ mali sme vyvinuté meriacie prístroje, boli sme na čele nielen v rámci ČSSR, ale aj Európy v úsilí vedecky sledovať emisie a tak paradoxne sme boli nečakane dobre pripravení keď nastala keď nastal výbuch reaktora v Černobyle. Faktom je, že prvé správy sme počuli z rakúskeho rozhlasu, a tak sme okamžite nielen začali merania, ale sme presné informácie poskytovali najvyšším predstaviteľom Slovenskej republiky, tí mali presné informácie kedy bol vrchol a kedy bol výrazný pokles“. Hoci zvýšenie bolo šokujúce vzhľadom na dopad zdravia obyvateľstva to neboli  tragické.

 

Analýza po roku 1989

Podľa vtedajších meraní, ktoré boli verifikované pre osobitnú správu vedeckého výboru OSN, rádioaktívny mrak sa ocitol nad územím celého štátu tri krát – 30. apríla, 3-4 mája a 7 mája 1986.Druhý mrak 3. a 4. mája minul stredné a východné Slovensko celkovo najviac zasiahnuté boli okresy na juhu Slovenska, okolie Dunajskej Stredy ako aj okres Stará Ľubovňa a Dolný Kubín. meralo sa zamorenie pôdy céziou 137. Vzhľadom na celkové premerné ožiarenia „havária nebola katastrofou pre obyvateľov Slovenska“. Najvyššie hodnoty rádioaktívneho cézia namerali v hubách a v divine / avšak ani tieto hodnoty nie sú nebezpečné pre človeka“. Podľa správy pre OSN urobenej po páde starého režimu, po roku 1989“ protiopatrenia radiačnej ochrany neboli po havárii potrebné nakoľko zamorenie potravinového reťazca sa pohybovalo pod hodnotami, ktoré by si vyžadovali takýto zásah.

 

Koho to postihlo najviac

Vtedajší štát vytvoril Vládnu havarijnú komisiu, keď sa začali stavať v Jaslovských Bohuniciach prvé bloky prvé bloky atómovej elektrárne. Komisiu vytvorili pre vnútroštátne potreby, ale bola funkčná keď nastal výbuch v zahraničí a začala zasadať každý deň. Dažde v júni roku 1986 najväčšmi postihli Dunajskú Stredu, rádioaktívny mrak však napríklad oveľa väčšmi postihol Škótsko, kde namerali oveľa vyššie dávky ako v Bratislave.

 

 

Pre slovenských vedcov  z SAV je  už roky Černobyľ priestor výskumu – majú tam pokusné pole v bezprostrednej blízkosti havárie a druhé vo vzdialenosti tri kilometre. Porovnávania im umožňujú porovnávať genetické zmeny či zmeny biotechnologických procesov rastlín ako je sója, repka, ľan a pšenica. Cieľom je aj posúdiť aký by to mohlo mať dopad na ľudský organizmus.