Slovenská televízia by nemala byť verejnoprávnym kanálom – Dušan Konček

Slovenská televízia, či RTVS si žila svojím životom, potom ako sme spáchali nebotyčnú hlúposť, ktorá nemá s demokratickými zákonmi a ani s demokraciou nič spoločné - koncesionárske poplatky za zástrčku. A do čela televízie sme  osadili honorárneho konzula Mexika!  Čo je samozrejme svetový unikát.  Verejnoprávny kanál je teda aspoň v niečom unikátny, lebo v tom, čo pre tento kanál vyplýva z jeho štatútu je skôr únikový ako unikátny.

 

Ale všetci v tomto médiu sa tvária tak, ako keby nebodaj boli CNN, hoci tento americký kanál nie je ani nezávislý a ani unikátny. Treba však povedať, že v posledných rokoch malo vedenie televízie zástancov z najvyšších ministerských vládnych kruhov a nikomu neprekážali ani prihlúple latinsko-americké telenovely, ak nechceme povedať, že mexické, lebo však honorárny konzul aj niečo musí robiť.

 

Všetci boli spokojní, ale ako to už býva, tí čo majú dosť, chcú ešte viac a tak sa  pod rúškom  moci a vlastnej bohorovnosti začala vytvárať mediálna moc, ktorá hneď vyrukovala so zvýšením koncesionárskych poplatkov. Len je nepochopiteľné, že rysujúca sa nová elita na linke Mika – Rybníček /bývalý riaditeľ STV a teraz primátor Trenčína, ktorý sa netají založením novej strany/ a ešte ďalší menovaní či nemenovaní  mali podporu ministra kultúry. Ten začal tak vášnivo obhajovať zvýšenie koncesionárskych poplatkov, že nová podozrivá elita mu začala nadbiehať až tak, že z neho spravili ideológa Smeru, čo je asi taká realita, ako že Kosovčania pristali na Marse. Ale sa mu to páčilo a tak sa zaťal, že takmer zložil funkciu. Sofistikovaný politik a premiér do toho vstúpil a v spore s SNS prehodil loptičku aj s koncesionárskymi poplatkami na túto  stranu.

 

No a kým sa neskončí táto  koncesionárska telenovela, zatiaľ si virtuálna CNN robí to, čo uzná za vhodné. Bez mihnutia oka odvysiela dokument o svadbe dvoch mužov, odmietne odvysielať film o bitke pri Viedni, kde bola porazená Osmanská ríša, spravodajstvo pokračuje na úrovni ukrajinskej televízie so zamlčovaním faktov, ktoré sú vo svete známe, lebo však nová  elita /či tvoriaca sa strana/ má svoje direktívy, ktoré honorárny konzul Mexika statočne plní, aj s nadprácou, ako sú sektárske relácie s Havranom a podobne, lebo platí, keď nie Hríb, tak Havran a potom možno aj holub či lastovička.

 

Skladba programu, keď sa do nej len tak pre zaujímavosť začítate je niečo, čomu človek nemôže prísť na chuť a tak logicky sleduje iné televízne stanice, čo platí aj v športe, lebo každý sleduje ČT sport. A skutočný zážitok je sledovať politické relácie, ako napríklad tú, ktorú vám servírujú v nedeľu k obedu. Moderátor hovorí o tom, čomu vôbec nerozumie a ani ho to nevzrušuje, v papierikoch ma napísané všetko a tak si to s koktaním odrecituje. Relácia skončí a človek sa pýta – a o čom to vlastne bolo?

 

Dnes sa moderátori neškolia, aby vedeli napríklad klásť otázky, lebo aj nepríjemné sa dajú položiť, aby som použil  netypický výraz – vkusne... A prečo vo verejnoprávnej a slovenskej vystupujú, jeden, ktorý je dobrý a druhý ktorý je zlý a podľa toho aj relácia vyzerá, nakoniec nikto nevie, čo je dobré a čo je zlé.  A Slovensko a jeho ľudia, ktorí to platia sú niekde mimo.

 

Osud RTVS je teda dnes v rukách SNS, ktorá má akože vymyslieť niečo, čo by uspokojilo. Je každému jasné, že SNS na to nemá a jej predseda sa už vyjadril, že asi bude najlepšie zachovať status quo. Lenže SNS by mala vedieť, že ak s veľkou pravdepodobnosťou vyhrá v USA voľby Trump, postaví na hraniciach s Mexikom múr. A slovenský honorárny konzul Mexika začne do AS Trenčín /kde je Rybníček tiež/ ťahať mexických futbalistov a za nimi aj ďalších emigrantov z drogového kartelu tohto štátu.

 

Ak sa SNS toto páči, tak by mala začať  rovno s kampaňou na pestovanie maku, ktorému sa kedysi na Slovensku veľmi darilo... A vtedajšia STV vysielala napríklad divadelné  pondelky, kde vyrástli také herecké osobnosti ako Pántik, Króner, Chudík, Machata, Gregor, Kvietik a ďalší. Dnes vysiela paškvilné súťažné programy, kde sa moderátori tvária ako herci a divák má dojem, ako keby si predtým dali marišku...