Niekto už ráno, iný za pracovným stolom, pri obede, či odpoludňajšom odpočinku, si neuvedomuje, že práve podáva ruku a užíva si so svojim úhlavným nepriateľom.

Nie inak ostatní…

Stretávame sa s ním každý deň, dávajme si ho do kávy, čaju, konzumujeme v sladkostiach, dezertoch, nápojoch a bez toho aby sme o tom vedeli číha na každého z nás aj v iných potravinách. Dokonca aj v takých, kde to skutočne nečakáme, napríklad v niektorých mäsových výrobkoch.

 

Cukor spolu so soľou a pšenicou vytvára trio najbežnejších a najdostupnejších drog, ktoré sú nám kdekoľvek a kedykoľvek k dispozícii. Je to droga, ktorá nás sprevádza celý život, od útleho detstva až po posledný výdych!!!

Celosvetová spotreba tzv. “bieleho zlata” neuveriteľne rastie:

- v roku 1700 priemerný človek skonzumoval ročne približne 1,8 kg cukru

- v roku 1800 priemerný človek skonzumoval ročne približne 8 kg cukru

- v roku 1900 priemerný človek skonzumoval ročne približne 30 kg cukru!

 

Na Slovensku bola priemerná ročná spotreba cukru na jedného človeka v roku 2010 okolo 35kg! Celkové množstvo prijatého cukru je však oveľa väčšie, pretože väčšina je v tzv. skrytej forme. Skonzumujeme ho v rôznych iných potravinách, ako napríklad chlieb, pečivo, cestoviny, ryža atď.

Trochu chémie nám neuškodí. Neuškodí oboznámiť sa  s niektorými formami sladidiel a hlavne cukrov, tak ako sa s nimi bežne stretávame. Chemická terminológia ich delí do rôznych skupín, či kategórií, napríklad fruktóza a glukóza sú monosacharidy, rozdiel medzi nimi je pre človeka dôležitý v tom, ako ich jeho telo metabolizuje, spotrebováva.  

 

Jednoduché cukry (monosacharidy) môžu spoločne tvoriť komplexnejšie sacharidy (disacharidy) ako napríklad sacharózu (stolový cukor), ktorá je z polovice glukóza a z polovice fruktóza.

Niekoľko jednoduchých cukrov pokope zasa vytvára polysacharidy, ktoré sa nachádzajú v zemiakoch, obilninách, ryži či kukurici.

 

Vysoko fruktózový kukuričný sirup, u nás známy skôr ako glukózovo-fruktózový sirup, je približne 55% fruktóza a 45% glukóza. Tieto čísla sa môžu čiastočne meniť podľa druhu sladidla.

Cukry ako xylitol, glycerol, sorbitol, maltitol, manitol a erytritol nie sú ani cukry, ani alkohol, ale používajú sa ako obľúbené sladidlá. Neúplne sa vstrebávajú z tenkého čreva, takže poskytujú menej kalórií než cukor, ale často spôsobujú problémy ako plynatosť, nadúvanie či hnačku.

Sukralóza (splenda) nie je cukor, napriek podobnému názvu ako má sacharóza a klamlivému marketingu, „vytvorené z cukru“. Je to chlórované umelé sladidlo podobné aspartámu a sacharínu s rovnakými škodlivými účinkami na zdravie.

 

Agávový sirup, často reklamovaný ako „prírodný“, je zvyčajne vysoko spracovaný a 80 percent z neho je fruktóza. Konečný produkt sa ani zďaleka nepodobá na pôvodnú agávu.

Med je okolo 53% fruktóza, ale je to prírodný produkt, ktorý má v jeho surovej forme množstvo zdravotných výhod. Pokiaľ je samozrejme používaný s mierou.

Stévia je sladidlo, ktoré sa získava z listov rovnomennej rastliny.

(Okrem vyššie uvedených cukrov a sladidiel sa cukor skrýva aj pod inými názvami.)

 

Prvým, kto označil cukor za toxín, bol Dr. Robert Lustig, profesor pediatrie a endokrinológie na Kalifornskej univerzite v San Franciscu. Jeden z vedúcich expertov na detskú obezitu a  priekopník rozlúštenia metabolizmu cukrov. Mnohé svoje objavy priblížil americkej verejnosti v tv video sérii „The Skinny on Obesity“, v ktorej detailne opisoval nebezpečenstvo konzumácie cukru.

Dôvod, prečo Dr. Lustig označuje cukor za toxín je, že naše telo zaobchádza s cukrom rovnako ako s alkoholom a inými toxínmi, a preto môže cukor rovnako poškodiť pečeň a iné orgány!

 

Podľa Dr. Lustiga, práve nadmerná konzumácia cukru spôsobila prudký nárast zdravotných problémov a s nimi súvisiacich finančných nákladov. Aj keď nadmerná konzumácia cukru je hlavným vinníkom obezity, Dr. Lustig ju neoznačuje ako hlavnú príčinu zdravotných problémov. Podľa neho až 20% obéznych ľudí má perfektne fungujúci metabolizmus a nadmerná váha neovplyvní ich dĺžku života. Rovnako to platí pre 60% normálne vážiacich ľudí. Avšak, 80% obéznych a 40% normálne vážiacich ľudí trpí metabolickou dysfunkciou, ktorá je spôsobená nadmernou konzumáciou cukrov, najmä fruktózy.

 

A práve táto metabolická dysfunkcia je spojená prakticky so všetkými civilizačnými ochoreniami, ako sú cukrovka druhého typu, vysoký krvný tlak, srdcovo-cievne ochorenia, demencia, nealkoholová tuková choroba pečene, syndróm polycystických vaječníkov, rakovina. Tieto „civilizačné choroby“ likvidujú prvýkrát v histórií viac ľudí ako prenosné ochorenia!!

 

Mnohé z nich zaznamenali prudký nárast hlavne za posledných 40 rokov. Vtedy začala vlna nízkotučných výrobkov a prudko sa zvýšila spotreba cukru, hlavne „skrytých cukrov“ v podobe rôznych sladidiel, ktoré sú pridávané do technologicky spracovaných potravín. Napríklad použitie fruktózového kukuričného sirupu u nás známeho ako glukózovo-fruktózový sirup sa zvýšilo medzi rokmi 1970 a 2010 až o neuveriteľných 10 673 percent !!!, čo ďaleko prevyšuje príjem akejkoľvek inej potraviny, alebo skupiny potravín.

 

Čo je výsledkom takéhoto ohromného nárastu cukru vo výžive???

V roku 2010 bolo na Slovensku už vyše 340.000 diabetikov, z ktorých vyše 2 000 sú deti do 18 rokov. To predstavuje skoro trojnásobný nárast oproti roku 1980, kedy bolo na Slovensku 122.000 diabetikov. Skoro 7% obyvateľstva na Slovensku má cukrovku, z čoho vyše 50 percent tvoria osoby vo veku medzi 50 až 69 rokov. Každý asi pätnásty človek a trinásty dospelí na Slovensku má cukrovku. Koľko ľudí má pre-diabetes je však otázne. 90 až 95% všetkých prípadov cukrovky predstavuje diabetes typu 2. To znamená, že sa jedná o cukrovku spôsobenú nevhodnou stravou a zlým životným štýlom!

Nejde však len o samotnú cukrovku. Nadmerná konzumácia cukru je hlavným vinníkom aj ostatných, životným štýlom navodených ochorení ako srdcovo-cievne ochorenia či rakovina.

 

 

Kalória nie je kalória

Jeden z najväčších mýtov, ktorý prispieva k zhoršeniu zdravia vo svete západne od nás, je viera, že „kalória je kalória“. Tento mýtus patrí medzi prvé veci, ktoré sa dietológovia učia na škole. Je to úplný nezmysel, ďalšia z dogmatických vier, ktoré nie sú pravdivé, ďalšia z myšlienok a úvah,  že obezita je iba výsledok konzumácie nadmerného množstva jedla spolu s nedostatočným pohybom. Tieto tvrdenia sú chybné a vedecky vyvrátené.

V roku 1985 bežný človek skonzumoval priemerne 2 655 kalórií denne, 0,62 percenta celosvetovej populácie malo cukrovku. V roku 2010 sa priemerný denný kalorický príjem zdvihol iba o 8 percent, no počet diabetikov však prudko vzrástol. Vedci začali tento nárast skúmať hlbšie, aby odhalili, čo sa najviac konzumuje, čo najviac prispieva ku globálnej kríze obezity a s ňou súvisiacich problémov. A čo vedci zistili??? Kalória nie je kalória !!! - rozhodujúci je zdroj z ktorého ju získavame. Zistilo sa, že existuje len jedna potravina na Zemi, ktorá sa vďaka jej jedinečnému zloženiu metabolizuje v tele ako oboje, tuk, aj sacharid.

A touto potravinou je cukor.

 V súvislosti s ním je treba si objasniť aký je rozdiel medzi jeho dvoma základnými zložkami,  “glukózou” a “fruktózou” , ktorá nám viac škodí a akým sladidlám - ak už sa sladkého naozaj nevieme vzdať – máme dávať prednosť.

 

Fruktóza a glukóza:

Aby ste detailnejšie porozumeli, aký je rozdiel medzi glukózou a fruktózou, pozrime sa, ako ich telo metabolizuje.

Glukóza je energia, na ktorej fungujeme. Tak sme boli stvorení. Každá bunka v ľudskom organizme používa glukózu ako zdroj energie. Glukóza je metabolizovaná v každom orgáne vášho tela a len okolo 20% glukózy je metabolizovaných v pečeni.

 

Glukóza je produkt fotosyntézy a nachádza sa v ryži, kukurici a iných obilninách. Akonáhle ju ľudské telo prijme vo forme jedla, 80 percent vstrebú jeho jednotlivé orgány a 20 percent  si to nasmeruje rovno do pečene, kde sa uložia natrvalo, stanú sa akýmsi skladom glykogénu, ktorý môže byť ľahko premenený na energiu, keď to bude potrebné. Ak sú ale zásoby glykogénu v svalových a pečeňových bunkách plné, alebo je glukózy (nárazovo) nadbytok, glukóza sa premieňa a ukladá do zásob vo forme podkožného tuku. Pankreas uvoľní inzulín ako odpoveď k zvýšenej hladine GI (Glykemický index). Pretože indukcia  je veľká a náhla, inzulín odbúra počas asi 30 minút viac glukózy, ako je únosné. V žalúdku ničí kyselinu glutámovú a vitamín B1, čo spôsobuje zhoršenú výživu mozgu. Odbúraním cukru sa pri nedostatočnosti kyslíka tvorí kyselina mliečna, ktorá sa ­– ako jed – hromadí.

 

Fruktóza je však niečo úplne iné. Tá metabolizuje len v pečeni, pretože to je jediný orgán, ktorý má pre ňu prepravcu. Preto fruktóza takmer vôbec nezvyšuje hladinu cukru v krvi (Glykemický index -GI), ale ide rovno do pečene. Keďže sa celé množstvo fruktózy dostáva do pečene, poškodzuje pečeň rovnako ako alkohol a iné toxíny. V skutočnosti je fruktóza prakticky identická ako alkohol, s ohľadom na metabolickú katastrofu, ktorú vykoná. Fruktóza je metabolizovaná priamo na tuk, nie do bunkovej energie ako glukóza. Takže konzumácia fruktózy je vlastne tvorba tuku.

Podľa Dr. Lustiga, fruktóza je „izokalorická“, ale nie „izometabolická“. To znamená, že môžete prijať rovnaké množstvo kalórií z fruktózy alebo glukózy, fruktózy alebo bielkovín, fruktózy alebo tuku, a bude to mať úplne odlišný metabolický výsledok. A tento metabolický výsledok určí hormonálnu odpoveď. A tá určí, okrem iných vecí, koľko tuku nahromadíte.

Takže myšlienka, že „kalória je kalória“ a všetky kalórie sú vytvorené rovnako, je pravdivá len z hľadiska energie v kalóriách, ale nie z hľadiska výsledku prijatých živín. Rozdielne živiny vyvolávajú rozdielne hormonálne reakcie. Preto rovnaká hodnota kalórií z rozdielnych živín bude mať výrazne iný účinok.

 

Metabolizmus fruktózy, zložitý a náročný, pre laika až nepochopiteľný, je pre ľudský organizmus niekedy osudový. 100 percent skonzumovanej fruktózy metabolizuje priamo v pečeni čo vytvára priaznivé podmienky pre množstvo nežiaducich účinkov.

Fruktóza sa mení na fruktózu-1-fosfát (F1P), ktorý produkuje odpadové produkty vo forme kyseliny močovej. Tá blokuje enzým, ktorý vytvára oxid dusnatý, čo je prirodzený telesný regulátor krvného tlaku. Krvný tlak vzrastie, čo vedie k hypertenzii. Zvýšená hladina kyseliny močovej tiež spôsobuje dnu. Skoro všetka F1P sa zmení na pyruvát, ktorý skončí ako citrát, čoho výsledkom je zasa lipogenéza (tvorba tukov)…

 

…pokračovať by sa dalo dlho a vyčerpávajúco, ľudský organizmus je sústava veľmi zložitých súkolí,  to by však bola skôr prednáška na katedre jednej z lekárskych fakúlt,  my sa uspokojme s vedomím,  že nadmerná konzumácia akýchkoľvek sacharidov vedie z dlhodobého hľadiska ku vzniku zdravotných problémov, čo súvisí najmä s vplyvom sacharidov (glukózy) na hormón inzulín, a tiež leptín.

Je pravdou, že aj zvýšená hladina glukózy v krvi (nad 140 mg/dl), ktorá vzniká u väčšiny ľudí po konzumácií akéhokoľvek sacharidu, je pre organizmus toxická. Aj z tohto dôvodu bolo naše telo geneticky naprogramované k tomu, aby sa rýchlo zbavilo glukózy v prípade, že sa objaví v krvi po konzumácii sacharidového jedla. Ľudské telo dokáže zaobchádzať s prijatou glukózou 3 spôsobmi,.. spáli prijaté cukry,.. uloží ich vo forme glykogénových zásob v pečeni alebo svaloch. Ak sú však tieto zásoby plné, čo u väčšiny ľudí sú, nastane tretia možnosť,.. prijaté cukry sa uložia vo forme triglyceridov (tuku) v tukovom tkanive, čo vedie k nadváhe a obezite a s nimi súvisiacim zdravotným problémom.

 

Čo tým chceme povedať?

Obidva cukry sú pre ľudský organizmus veľmi nebezpečné a možno ich považovať za najväčších prispievateľov k chronickým ochoreniam na planéte. Najmä v podobe jednoduchých cukrov a rafinovaných “potravín” ako biely cukor, múka, biela ryža či sladidlá typu HFCS (high fructose corn syrup - glukózovofruktózový sirup).

 

Čím teda “ sladiť ”?

Ak sa ale sladkého nedokážeme vzdať, med (GI až 90) a melasa (GI 27) (v malom množstve) sú vhodné náhrady, lebo okrem glukózy a fruktózy obsahujú celý komplex ďalších biologicky aktívnych látok. Dnes už však kúpime aj veľa prirodzených sladidiel, takže sa môžeme vyhnúť umelým (syntetickým), zdraviu škodlivým náhradám. Vynikajúca a pre zdravie neškodná je, napríklad, stévia (GI 0) alebo xylitol (GI 7). Výborné sú aj agávové (GI 27) a javorové sirupy (GI až 64), samozrejme, technologicky neupravené.

Najlepšie je, zvyknúť si sladiť čo najmenej. A vychutnávať ďalšie chute potravín, ktoré cukor svojou dominanciou zatieni a preto ich neregistrujeme!

O mýtoch a pravdách pre naše zdravie škodlivých budeme pokračovať nabudúce, obrátime svoju pozornosť – napríklad na démonizované tuky, ako to vlastne s nimi je…