Slávne ódy na slávnych futbalistov, na majstrov Európy 1976! – Jozef Mazár

Noc 20. júna 1976 pomaly bronzy rozliala. Fanúšikov československej reprezentácie v tom čase sotva zaujímali hodinové ručičky. Tie predsa po 23 hodine neboli už dôležité ani na ruke talianskeho rozhodcu Gonellu, ktorý predtým odpískal koniec finálového súboja v poradí 8. majstrovstiev Európy vo futbale medzi Nemeckou spolkovou republikou a Československom. Trénerov  Ježka a Vengloša ich hráči, ktorých si vybrali do Juhoslávie, vyhadzovali nad svoje hlavy, aby potom vymieňali dresy, obiehali čestné kolo, pričom diváci tlieskali.

 

Kdeže sa vtedy chcelo z toho belehradského kotla po takom súboji domov niekomu utekať... My, čo sme sa tam nedostali sme vďaka televízii i nádhernému, famóznemu slovu Karola Poláka sedeli pred televízormi a vôbec nám neprekážali naše postele, že zívajú prázdnotou. My všetci sme boli vo futbalovom nebi... V ošiali sme diskutovali o jedenástkach, ktoré naši zlatí chlapci premieňali jedna radosť. Veď aj na sústredení kopy zo značky bieleho vápna v šestnástke chlapci poctivo trénovali. Aj vtedy, pri ich premieňaní brankárom Vencelovi a Viktorovi  sršal z tvárí ich realizátorov pokoj a odhodlanie. Toto naši zlatí futbalisti dokumentovali aj vtedy, keď bolo najviac treba - v Juhoslávii.

 

V deň odchodu terajších vyslancov čisto slovenskej futbalovej reprezentácie, teda o 40 rokov, v deň ostatného prípravného zápasu Slovensko – Severné Írsko vybehnú naši majstri Európy z Belehradu na chvíľu na vynovený trnavský štadión, aby aj takto pripomenuli tú veľkú slávu a radosť. Pamätáte napríklad na tú Panenkovu jedenástku, ktorá rozhodla o tom, že čs. reprezentanti zdolali vo finále po remíze 2:2 NSR strelami zo značky bieleho bodu 5:3? Pamätáte si isto aj na to ako nasledovalo premieňanie tých pokutových kopov: prvú premenil Masný, brankár Maier bol na jeho strelu krátky. Lenže Bonhof vyrovnal... Nehoda zvýšil na 2:1, ale ani Flohe nedal Viktorovi šancu. V tretej sérii napol sieť Ondruš, avšak Bongartz vyrovnal na 3:3. Jurkemik nedal tiež Maierovi možnosť vyniknúť a bolo 4:3. Azda aj to znervóznilo Hoenessa, ktorý strelil jedenástku nad bránu. A potom to prišlo. Panenka dal gól, Beckenbauer sa už nemusel namáhať, pretože onedlho pohár z rúk predsedu UEFA dr. Artemia Franchiho sa ocitol v rukách nášho kapitána Antona Ondruša a veľkolepé oslavy nemali konca-kraja. Všakže to bola nádhera?! Bolo to veľké víťazstvo, hoci chvíľočku sa zdalo, že súper s nezlomnou vôľou ho rozpráši. Veď naši gólmi Švehlíka a Dobiáša viedli už 2:0, ale vytrvali Nemci po rohovom kope sotva vyrovnali, taliansky rozhodca Gonella bez toho, aby hru znovu otvoril, odpískal koniec! Kvôli dvom-trom nešťastným sekundám sa vlastne po vyčerpávajúcom dueli začalo v predĺžení všetko odznova.

 

Ani obrovská smola však Ježkov tím, ktorý dvadsať mesiacov neprehral, nezlomila, zvládol aj ďalšie prekážky, takže napokon si po 21. dueli bez pádu zasadol na futbalový trón starého kontinentu.

 

A teraz odchádzajú naši súčasní reprezentanti po prvý raz v histórii v našich, slovenských dresoch, so slovenskou trikolórou a našim štátnym znakom na nej, aby vo Francúzsku dokázali, že aj dnes sa rodia pod Tatrami zdatní junáci slovenskej futbalovej družiny, ktorým je reprezentačný dres symbolom hrdosti na svoju vlasť a svojho futbalového fanúšika. Akú históriu našej, slovenskej futbalovej účasti začnú písať vo finálovom turnaji ME? V bojoch o miesto medzi najlepšou 24 reprezentácií z európskeho kontinentu im futbalový kumšt ani futbalové srdcia nechýbali.

 

Česko-Slovensko sa zúčastnilo majstrovstiev Európy len trikrát, ale vždy získali nejakú medailu. Pri svojej prvej účasti v roku 1960 získali bronz, keď zdolali Francúzsko 2-0. Pri druhej účasti v roku 1976 zdolali vo finále Nemecko 2-2, 5-3 na penalty. Pri svojej poslednej účasti v roku 1980 získali bronz, keď zdolali Taliansko 1-1, 9-8 na strely z pokutového kopu. Ako dopadneme toho roku v krajine galského kohúta?

 

Vtedy, v 1976 roku v Juhoslávii nastúpilo Československo v zostave: Ivo Viktor – Ján Pivarník, Anton Ondruš, Jozef Čapkovič, Koloman Gogh – Karol Dobiáš, Jozef Móder, Antonín Panenka –Marián Masný, Ján Švehlík, Zdenek Nehoda. Striedali: Ladislav Jurkemik a František Veselý. Zo slovenských futbalistov si zlaté medaily ešte priviezli Alexander Vencel, Jaroslav Pollák, Peter Biroš a Dušan Galis.