V čase záľahy problémov a neistoty vynorila sa otázka o osude Matice slovenskej. Kto pozná redakčný rozbor textov a jeho pozadie hneď piatich autorov na desiatich stranách istého týždenníka o minulosti a prítomnosti Matice, nemusí mať veľa fištrónu, aby pochopil, že tu ide o to teraz alebo nikdy zavŕšiť dlhoročný spor o túto inštitúciu. Prehodnotenie podpory pre Maticu sa označuje len za začiatok, po ktorom musí nasledovať verejné pranierovanie Matice a definitívne odstavenie Matice od štátnych korýt. Mnohí, čo dobre vidia do peňažných útrob, však v osobných rozhovoroch s mávnutím ruky hovoria o korýtku.

Spory o Maticu siahajú hlboko do dejín, len snaha fumigovat’ Mináča má najmenej pol storočia a jeho nemilosrdní kritici sú dnes zdatní sedemdesiatnici. Spor má hlboké korene, akoby delil na matičné a nematičné. Mináčovo Dúchanie do pahrieb, osobitne Tu žije národ, ideologický tajomník vládnucej strany zakázal recenzovať. Po zmene pomerov sa stalo zdrojom pre výsmešnú prózu novej literárnej hviezdy. Dodnes plejáda literárnych kritikov a vedcov tlieska zničujúcemu výsmechu z vyprázdnených národných mýtov, Mináčovho patetického komunisticko-nacionálneho mýtu o Slovákoch ako národe práce. Nuž, a na tejto literatúre vyrástli nové generácie, ktoré sú dnes v politike. 

Najstaršia národná inštitúcia, ktorá mimoriadne výrazne najmä v dubčekovských šesťdesiatych rokoch, ako aj po roku 1989 prispela k formovaniu československého a potom slovenského politického prostredia, by vlastne mala v terajšej podobe skončiť. To vyplýva z onej masívnej mediálnej podpory ministerky. Tá už povedala: vedenie Matice nepresvedčilo. Vedenie má ešte šancu v osobitnej komisii, tá má, podľa slov ministerky, zohľadniť „často veľmi významnú spoločenskú úlohu vyše päťsto miestnych odborov v mestách a obciach“. Svoje sa ušlo aj SNN: ministerka si nemyslí, že „podobné názory a myšlienky by mali byt' prezentované cez Maticu slovenskú a za štátne peniaze“. Nešpecifikovala bližšie, aké názory a myšlienky, a tak ťažko polemizovať. Nie je jasné, či verejná polemika pomôže matičnému vedeniu v onej komisii. 

Nech už je akokoľvek, Matica je predsa len nehmotným kultúrnym dedičstvom Slovákov! Jej podiel na vzniku samostatnej Slovenskej republiky je nespochybniteľný. Dnes je to úspešný štát. Tak ho označila prezidentka Čaputová. Ukázala tak, ako skončiť traumu časti populácie zo zániku federácie, a toho by sme sa mali držať! Treba nechať matičné vedenie, po prvý raz zložené z generácie, ktorá sa formovala po roku 1989 a najmä po roku 1993, aby získalo v rokovaniach príležitosť. V jeho prospech hovorí aj to, že sa dramaticky krátia finančné zdroje samospráv pre oblasť miestnej kultúry. A preto je pre spomínaných vyše pol tisícky matičných miestnych odborov, ale aj matičných domov a iných inštitúcií dôležité mať zaistené finančné zdroje. Ministerka vyslovila aj otázku, či je nutné mať matičné vedecké ústavy, keďže jestvujú štátne akademické ústavy, konkrétne treba prihliadnuť na to, či je nutné mať „samostatný Historický ústav Matice slovenskej, keď momentálne máme Akadémiu vied a jej historický ústav“. Je to zrejme aj ponuka vzdať sa týchto ústavov. Ale pri pohľade zvonku je zrejmé, že ide o onú samostatnosť. Kľúčové dielo o Viedenskej arbitráži vzniklo výlučne na matičnej pôde. Je otázka, prečo pre československé dejiny a súčasnú politiku, ako aj slovenské dejinné sebavedomie jediné a kľúčové dielo Trianon z roka 2011 nevzniklo na pôde Historického ústavy SAV. Prelomová práca, vypĺňajúca biele miesta čs. a slovenských dejín o legionárovi a diplomatovi z chýrnej Hurbanovskej rodiny, vznikla v roku 2019 aj ako súčasť priamej vedeckej polemiky s vedením HÚ SAV.