Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Sedemdesiate piate výročie vodnopólového športu v Prešove – Jozef Kuchár

Neodškriepiteľným faktom je, že mesto Prešov v dávnej minulosti doslova udivovalo široký okruh priaznivcov športu nielen doma, ale aj za hranicami našej vlasti bohatým zastúpením svojich kolektívov v prvoligových súťažiach. To celkom pochopiteľne svedčilo o tom, že v tomto meste bolo vždy mnoho tých, ktorí dokázali svojou obetavou činnosťou, nezištnou prácou a potrebným talentom postarať sa o mnohé nezabudnuteľné úspechy vrcholových športovcov v najvyšších celoštátnych súťažiach. K nim najmä v rokoch 1960-1978 patrili futbalisti, hádzanári, hádzanárky, basketbalistky, basketbalisti, kolkári aj vodní pólisti. Práve im sa dnes venujeme. Nie je to žiadna náhoda. Veď toť nedávno uplynulo už 75 rokov od chvíle, keď sa na popredné miesto zapísali do obsažnej športovej kroniky.

Svoju cieľavedomú činnosť začali rozvíjať v zložitých podmienkach v roku 1938, organizovaním rôznych zápasov pre mužov a mládež. Prvé zápolenia prebiehali v drevom vykladanom bazéne ktorý sa nachádzal za futbalovým štadiónom terajšieho Tatrana Prešov v časti „Argentína“. Ďalšie sa hrali na rieke Torysa v štvrti nazývanej Pri hati. Hrala sa tam uličná liga. Prezentovalo sa v nej sedem družstiev rôznych kvalít a z rôznych ulíc. Na začiatku dlhoročnej cesty za rozvojom a popularitou vodnopólového športu boli jeho priekopníci z radov úspešných plavcov Jankovič, bratia Vajdičkovci, Klauzer, Weisser, Sax, Baláž, Pramník, Šterbinský a mnohí ďalší. Prvé povojnové zápasy prebiehali v bazénoch v Sabinove a vo Vyšných Ružbachoch. Najčastejším súperom prešovského tímu boli hráči zo Sabinova. Situácia sa podstatne zlepšila v čase, keď v Prešove s veľkou slávou otvorili na vtedajšiu dobu moderné kryté kúpalisko s rôznymi možnosťami rehabilitácie pre plavcov, vodných pólistov aj pre ostatných športovcov. Zároveň vybudovali kúpalisko pod Kmeťovým stromoradím.

Do centra pozornosti sa postupne dostala úspešná generácia hráčov. Tvorili ju Lenz, Aman, Šraga, Tomič, Koša, Azáry, Kručay, Talian, Demko, Závacký, Dluhoš a ďalší. Práve títo muži vybojovali v roku 1960 po prvý raz v pomerne bohatej vodnopólovej histórii účasť v najvyššej súťaži. Hrali pod názvom Lokomotíva Prešov. Žiaľ, po roku sa s prvoligovými čiapočkami museli rozlúčiť. V druhej lige hrali pod taktovkou Pavla Amana. Dobrá organizátorská a trénerská práca i obetavosť a talent hráčov priniesli v roku 1963 výrazný úspech v podobe druhého postupu medzi najlepších. Na prvoligovom výslní vydržali iba dva roky.

Vo februári 1966 odišli z Lokomotívy do Slávie VŠ s cieľom hľadať lepšie finančné aj tréningové podmienky. Vedenie klubu prevzal Milan Kručay. Jeho hlavnou úlohou bolo konsolidovať mužstvo, zlepšiť tréningový proces, ktorý prebiehal v novej krytej plavárni, s cieľom prinavrátiť mestu a jeho okoliu prvoligovú súťaž. K dispozícii mal pomerne široký hráčsky káder, v ktorom pôsobili: Farkašovský, Biľ, Kalinovský, Talian, Oríšek, Gábor, Benko, Závacký, Klauzer, Turek, Aman, Bitomský, Kriváň, Ľ. Oríšek, Pollák, Tomič, Trávniček a Wittner. Mužstvo podávalo dobré výkony, ale športové šťastie mu neprialo. Skončilo na druhom mieste za postupujúcou Sláviou Košice.

Druholigové zápolenia prebiehali na letnom kúpalisku pod Kmeťovým stromoradím v nevyhovujúcom bazéne, ktorý bol o 5 metrov kratší ako pravidlá vyžadovali. Ani rok 1968 nepriniesol očakávaný úspech. Mužstvo skončilo na treťom mieste a zároveň vznikla ďalšia prekážka. Predpisy vyžadovali, aby sa zápasy hrali iba v 50 metrových bazénoch. Všetci kompetentní doslova vysúkali rukávy a s finančnou pomocou vtedajšieho OVČSZTV a ďalších inštitúcií hráči svojpomocne postavili konštrukciu hracej plochy na vodnej nádrži Delňa pri Prešove. Pre pracovné zaneprázdnenie sa v sezóne 1969 vzdal funkcie trénera PhDr. Milan Kručay a jeho nástupcom bol Ing. Alexander Oríšek. Kolektív si udržal dobrú formu, ale obsadil „iba“ druhé miesto. O prvenstvo ho pripravilo niekoľko nespravodlivých kontumačných prehier a na záver odmietlo štartovať v kvalifikačnom turnaji, ktorý mal určiť ôsmeho účastníka prvej ligy. V roku 1970 trénerskú pozíciu opäť zaujal Milan Kručay. Forma hráčov sa zvyšovala, záujem divákov stúpal a nádej na postup zvýšila aj reorganizácia súťaží. Hralo sa turnajovým systémom. Prešovčania sa dostali na prvé miesto. Absolvovali dvadsať zápasov a iba jeden prehrali. Splnil sa dlhoročný sen. Prvoligové čiapočky prevzali Ľ. Farkašovský, I. Hricišák, J. Talian, Š. Benko, V. Dofka, P. Gábor, V. Klauzer, I. Tomič, M. Turek, L. Benko, A. Pollák, Z. Németh, J. Pollák a E. Wittner.

Oslavy nového postupu medzi elitu boli skromné s neistým pohľadom do budúcich dní. V tejto súvislosti tréner Milan Kručay pre Prešovské noviny č. 30/1970 okrem iného povedal: „Hrať prvú ligu v každom športe si vyžaduje nielen talentovaných hráčov, obetavých nadšencov, ale aj dostatočné finančné zabezpečenie a dobré podmienky na tréningový proces. Žiaľ, naši hráči patria medzi takých športovcov, ktorí nepoznajú, čo je kalorické, refundácia mzdy, uvoľňovanie na zápasy zo zamestnania, prémie, sústredenia ani zahraničné zájazdy. V ostatných oddieloch si nevedia predstaviť, aby v deň majstrovských zápasov hráči dostávali na stravovanie 18 korún. Napriek problémom je naším spoločným želaním, aby sa mužstvo v ligovej súťaží udržalo viac ako rok.“ Toto želanie sa nenaplnilo aj preto, lebo problémy pretrvávali aj napriek podpore podniku ZVL. Mužstvo už nemohlo hrať na provizórnom kúpalisku na Delni. Stratilo výhody domáceho prostredia. O ligové body bojovalo v Košiciach. Celkom zákonite prišiel ďalší pád do nižšej súťaže a s ním aj rôzne organizačné zmeny. Zmenil sa hráčsky kolektív a postupne prichádzali noví tréneri A. Oríšek, L. Benko, J. Hricišák a ďalší. Čas konsolidácie trval nesmierne dlho.

Po pätnástich rokoch si konečne tím Slávie UPJŠ Slovšport Prešov vybojoval účasť v najvyššej súťaži. Stalo sa tak v bazéne v Košiciach. Prvoligový krst Prešovčania absolvovali 16. apríla 1987. Tréner Imrich Hricišák mal k dispozícii tento prvoligový tím: Július Benka, Peter Magda, Martin Kalina, Ivan Mikita, Alexander Balász, Peter Kmeco, Andrej Krišo, Dušan Výrostko, Viktor Turok, Miloš Božík, Patrik Tomič, Vladimír Turček, Peter Novosad, Stanislav Imrich, Peter Petraník, Jozef Hrošík, Juraj Kalina a Rudolf Petrovič. Príprava na boje v najvyššej súťaži bola pomerne náročná. Hráči absolvovali mnoho zápasov so súpermi rôznych kvalít, ale dlhoročný problém sa nepodarilo vyriešiť. Veľmi chýbal vyhovujúci bazén. Domáce prostredie našli až v Humennom. Aj preto bol celý priebeh súťažného ročníka veľmi náročný. Slávia podávala striedavé výkony a o jej zostupe sa rozhodlo v poslednom turnaji v Novákoch. Práve tam Prešovčania z ligy vypadli. Sklamaný tréner Imrich Hricišák pre Prešovské noviny okrem iného povedal: „Veľmi ťažko sa hrá o záchranu, keď najskúsenejší hráči robia neuveriteľné chyby v situáciách, v ktorých sa láme výsledok. Niektorí z nich už hádam ani nemajú záujem bojovať o ligové body.“

Na prekvapenie sa po roku do najvyššej súťaže vrátili. Darilo sa im aj v sezóne 1990, keď v silnej konkurencii obsadili lichotivé šieste miesto pred celkami z Piešťan, Prahy, Brna a Plzne. Tréner Ľubomír Oríšek bol celkom spokojný. Vysoko ocenil obetavé výkony hráčov. K tým najlepším patrili: Mikita, Magda, Petrovič, Tomič, Božík, Henkrich, Šagát a Kalina. K najvýraznejším postavám slovenského plávania a vodnopólového športu bez zveličovania patrí PhDr. Milan Kručay, PhD., bývalý dlhoročný vysokoškolský pedagóg. Úspešný reprezentant v plávaní, majster Československej republiky v šprinte na 100 m. voľný spôsob a popredný hráč vodného póla desaťnásobného majstra republiky Slávie Bratislava i Lokomotívy Prešov. Vyše sedemnásť rokov pôsobil ako tréner v mužstvách dospelých aj mládeže. Po roku 1990 pôsobil v rôznych funkciách. Je nositeľom štátneho vyznamenania Pribinov kríž II. triedy a mnohých ďalších ocenení a čestných uznaní. V súčasnosti sa venuje výchove mladej generácie v Akadémii plávania v Prešove.

V našom rozhovore obsahovo zameranom na históriu, súčasnosť a perspektívy vodného póla v Prešove okrem iného povedal: „Roky 1980 a 1990 charakterizujú rôzne organizačné aj generačné zmeny. Výrazne sa zmenil hráčsky káder, pribudli vlastní odchovanci z radov starších dorastencov, ktorí hrali prvoligovú súťaž. Pod mojím vedením vyrástli mnohí kvalitní hráči, ku ktorým určite patria Novosad, Mikita, Výrostko, Koncový, bratia Krišovci, Urban, Timko, Petraník, Wittner, Imrich, Kalina a Magda. Na trénerských stoličkách sa vystriedali A. Oríšek, Ľ. Oríšek a I. Hricišák.“ Štvrtý návrat do Československej prvoligovej súťaže napriek vynaloženému úsiliu prišiel až po pätnástich rokoch. Prečo?
„Najväčším problémom nášho populárneho športu vždy bolo a stále je kúpalisko s vyhovujúcim bazénom. Veľmi ma mrzí, že striedajúci sa otcovia mesta neustále sľubovali výstavbu regulárneho plaveckého bazéna pre vodné pólo aj pre plávanie. Nič nesplnili. Práve naopak. Všetci prispeli k likvidácii plavární. Za 25 rokov sa v našom meste zlikvidovalo 5 plaveckých zariadení. Prvým bol bazén na Sídlisku II., ktorý slúžil aj ako protipožiarna nádrž. Vybudovali tam garáže. Druhý vybetónovaný 50 metrový bol zasypaný pri bývalom bitúnku v rámci areálu Prešovskej univerzity pri Toryse. Za neodpustiteľné považujem likvidáciu 25 metrového bazéna v mestskom kúpalisku, ktorý vybudovali po II. svetovej vojne a dnes slúži ako ázijská predajňa rôznych tovarov. Plavecký areál pod Kmeťovým stromoradím padol za obeť plánovanej kultúrnej zóne, ktorá dnes slúži predovšetkým sociálne neprispôsobivým občanom. Burinou zamaskovaný sa skrýva nedokončený 50 metrový bazén vedľa cyklistického oválu v susedstve zimného štadióna,“ konštatuje so smútkom v očiach úspešný muž, pre ktorého šport bol a stále je pevnou súčasťou každodenného života a dodáva:
„Poslednou obeťou likvidácie bazénov sa stal jediný regulárny pri Strednej škole so športovými triedami na Podjavorinskej ulici. Predali ho pre silové športy podnikateľom. Predstavitelia mesta argumentovali, že na Delni sa postaví Aquacentrum s regulárnym bazénom. Skutočnosť je taká, že nespĺňa parametre pre športové plávanie. Kompetentní nekompetentnými rozhodnutiami urobili posledný krok k zániku populárneho športu. Nádej do rokov budúcich dávajú mládežnícke kategórie pod vedením trénera a zároveň predsedu vodnopólového klubu Petra Novosada staršieho a jeho asistenta Petra Novosada mladšieho. O mládež sa starajú aj Peter Liška a Marek Kaliňák. Čo bude v blízkej aj vzdialenej budúcnosti, neviem povedať.“

Jedno je však isté, že po roku 1990 sa celková situácia v telovýchovnom hnutí začala radikálne meniť. Z vrcholového prešovského športu sa postupne vytratili basketbalisti, basketbalistky, hádzanárky, kolkári, vodní pólisti. Trápia sa futbalisti. Dobré meno prešovskému vrcholovému športu robia už len hádzanári a nielen doma, ale aj v zahraničí. Tešia sa veľkej popularite a majú sľubné perspektívy.

Veľký záujem o zápasy vodných pólistov v bazéne pod Kmeťovým stromoradím jednoznačne potvrdzuje aj fotografia Michala Lukáča.

Veľký záujem o zápasy vodných pólistov v bazéne pod Kmeťovým stromoradím jednoznačne potvrdzuje aj fotografia Michala Lukáča.

Sláviu VŠ Prešov v prvoligovej súťaži reprezentovali: v podrepe Tekeľ, A. Pollák, J. Pollák, Wittner, Dofka, stoja zľava Závacký, Farkašovský, Talian, Hricišák, tréner Kručay, Turek, Š. Benko, Ľ. Benko, Oravec a Gábor.

Sláviu VŠ Prešov v prvoligovej súťaži reprezentovali: v podrepe Tekeľ, A. Pollák, J. Pollák, Wittner, Dofka, stoja zľava Závacký, Farkašovský, Talian, Hricišák, tréner Kručay, Turek, Š. Benko, Ľ. Benko, Oravec a Gábor.

V sezóne 1973/74 Sláviu VŠ Prešov reprezentovali v dolnom rade zľava J. Bugna, P. Takáč, J. Vinkler, D. Kuka, P. Očkovič. V hornom rade P. Gábor, M. Závacký, E. Wittner, J. Hricišák, M. Turek, M. Tkáč, D. Krafčík, J. Dzedzina a tréner A. Oríšek.

V sezóne 1973/74 Sláviu VŠ Prešov reprezentovali v dolnom rade zľava J. Bugna, P. Takáč, J. Vinkler, D. Kuka, P. Očkovič. V hornom rade P. Gábor, M. Závacký, E. Wittner, J. Hricišák, M. Turek, M. Tkáč, D. Krafčík, J. Dzedzina a tréner A. Oríšek.

K dlhoročným oporám Lokomotívy a Slávie Prešov patrili vodní pólisti na snímke zľava v dolnom rade Milan Turek, Ivan Tomič, v hornom rade Milan Závacký, Ľubomír Farkašovský, Peter Gábor.

K dlhoročným oporám Lokomotívy a Slávie Prešov patrili vodní pólisti na snímke zľava v dolnom rade Milan Turek, Ivan Tomič, v hornom rade Milan Závacký, Ľubomír Farkašovský, Peter Gábor.

K úspešným hráčom a trénerom patrí aj Pavol Aman, na snímke vľavo. Vpravo – Ľubomír Oríšek.

K úspešným hráčom a trénerom patrí aj Pavol Aman, na snímke vľavo. Vpravo – Ľubomír Oríšek.

Prvoligové čiapočky v roku 1987 vybojovali vodní pólisti Slávie UPJŠ Prešov na snímke zľava stoja: tréner Hricišák, Benka, Magda, Kalina, Mikita, Balász, Kmeco, Krišo, vedúci družstva Aladár Korbačka. V podrepe zľava Výrostko, Turok, Božík, Tomič, Turček,, Novosad a Imrich. Foto: Viktor Zamborský.

Prvoligové čiapočky v roku 1987 vybojovali vodní pólisti Slávie UPJŠ Prešov na snímke zľava stoja: tréner Hricišák, Benka, Magda, Kalina, Mikita, Balász, Kmeco, Krišo, vedúci družstva Aladár Korbačka. V podrepe zľava Výrostko, Turok, Božík, Tomič, Turček,, Novosad a Imrich. Foto: Viktor Zamborský.

V krytom kúpalisku sa mnoho rokov uskutočňovali rôzne plavecké preteky aj vodnopólové turnaje mužov aj dospelých. Žiaľ, po roku 1990 niektorí „mocní“ barbarským spôsobom populárny bazén v nivoč obrátili. Dnes je z neho iba biedna tržnica. Vinníci sa hrdo prechádzajú okolo svojho celoživotného diela.

V krytom kúpalisku sa mnoho rokov uskutočňovali rôzne plavecké preteky aj vodnopólové turnaje mužov aj dospelých. Žiaľ, po roku 1990 niektorí „mocní“ barbarským spôsobom populárny bazén v nivoč obrátili. Dnes je z neho iba biedna tržnica. Vinníci sa hrdo prechádzajú okolo svojho celoživotného diela.