SATIRA Dušana Končeka

Keď som čítal v SME článok „Kremeľ za mesiac zmenil Európu a Slovensko to stále nechápe“, zistil som, že som to už niekde čítal v západnej tlači, od analytika CIA. Potom som zistil, že to písal Róbert Ondrejcsák, riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy a bývalý štátny tajomník MO o vláde I. Radičovej. Takže s tým analytikom CIA som sa takmer trafil. Už v úvode autor píše o „ruskej invázii na Ukrajinu (!) a o anexii Krymského polostrova“. O žiadnej invázii na Ukrajine zatiaľ nepočuť a na Kryme bolo referendum, či už podľa takých alebo onakých zákonov, chárt či podobných nezmyslov. Na jednej strane tento autor vykrikuje o prítomnosti ruských vojsk v strednej Európe (nepovedal síce, kde sú, lebo to asi vie len on sám) a na druhej strane sa zasadzuje o posilnenie NATO v strednej Európe a v pobaltských krajinách, tie naozaj majú hranice s Ruskom, ďalej o nadmernú prítomnosť v Čiernom mori. Najkrajšie je, že radí Slovensku, aby sa stalo v rámci aliancie iniciátorom vzniku skupiny „ priateľov rozšírenia“, nehovorí o aké rozšírenie ide, či o morové, dyzenterické alebo podobné „rozšírenie“. Pán Ondrejcsák si neuvedomil základnú vec, Kremeľ naozaj zmenil Európu, ktorá začína chápať, že svet prestáva byť jednopolárny a stáva sa bipolárnym. Volanie po posilnení NATO, ktoré by vytvorilo prsteň okolo Ruska naozaj nie je rusofobia, ako tvrdí autor, ale je to jednoducho stratégia, ktorú už pred nim vyslovili múdrejšie hlavy ako tento autor a on to ako papagáj len opakuje. No aj najvtipnejšie je, že to ako sa zachováme je testom vnímania nášho regiónu očiach nikoho iného ako „poľskej elity“. Pochybujem, že poľská elita existuje, minister zahraničných vecí Poľska je občan Veľkej Británie a Slovensko už v minulosti nemalo dobré skúsenosti s „poľskou elitou“. A ak naše kroky, ako tvrdí autor neovplyvnia dlhodobé poľské uvažovania o regióne, sme stratení. Ďakujem pekne, my sa budeme radšej riadiť v uvažovaní napríklad Nemeckom, ktoré je náš strategický partner a nie Poľskom. A autor horlí aby sme dali našim spojencom naše výcvikové priestory, vzdušný priestor a zelenú rozmiestneniu vojenských síl aliancie. Musel mať autor veľmi nepríjemnú žalúdočnú dyzentériu, keď toto písal, či lepšie povedané opisoval, tú dyzentériu mu mohol spôsobiť aj strach, možno z mimozemšťanov, pretože Slovensko nikto neohrozuje a ani sa ho nechystá ohroziť. Okrem našich južných susedov a na ich cvrkanie šabličkami sme si už zvykli. Pravda je však aj to, že po žalúdočnej dyzentérii sa v spánku snívajú doslova westernové sny. Napríklad aj také, ako v happy ende hrdinský cowboy cvála na mustangovi so svojou zlatovlasou Mery v ústrety Slnku na farmu šťastia. Pán Ondrejcsák si zmenil mustanga na medveďa, cowboya na Putina a zlatovlasú Mery na Slovensko. Pekné sny pán riaditeľ...