SATIRA Dušana Končeka

Otruby do trúby
Redakcia istého denníka /ktoré už na Slovensku málokto číta/ dáva kandidátom na prezidenta SR otázky, ktoré pokojne možno nazvať „slameník plný otrúb“. Jediný kandidát R. Fico na tieto otázky odmieta odpovedať a robí dobre. Sú to otázky, ktoré majú akože zviditeľniť kandidátov, otázky, ktoré ako prípadný prezidenti nikdy nebudú riešiť a teda vyjadrujú svoj osobný názor. Otázky sú takého druhu, aby odpoveď bola pozitívna ergo negatívna a hlavne v súlade s názorovým „bezvedomím“ redakcie. A tak sa nám kandidáti odhaľujú v plnej nahote, rozumovej aj inteligenčnej. Po prečítaní odpovedí na jednotlivé otázky musí byť každému jasné, že na Slovensku neexistuje nijaká „elita“ a tobôž už nie je ňou tá, ktorá školometsky odpovedá. Zaujímavé je, že ak sa medzi odpoveďami aj vyskytne nejaká rozumná, tak je od pani Mezenskej, čo je nielen prekvapujúce, ale aj hodné povšimnutia. Po týchto odpovediach je naozaj zbytočné, aby väčšina kandidátov aj chodila do diskusie pred prezidentskými voľbami, čo hovoria už naozaj stačilo, aby sme tieto otruby strčili do rúry a bude z toho iba ak rizoto...

Lip-šic na Majdane
Tak nám náš exminister všeličoho vystúpil na Majdane v Kyjeve, počúvalo ho pár ľudí, ktorí sa zahrievali ako tradične vodkou. A keď ohlásili meno vystupujúceho jeden z tých zahriatych sa neveriacky spýtal, či už prišli aj hostia z Číny. To meno mu totiž echom od mikrofónu zarezonovalo akosi exoticky. Jeho druh mu potom vysvetlil, že je to Slovakia a nie Peking. Poslanec NR SR sa teda vybral k našim východným susedom v nádeji, že sa tam stretne s niekým z USA či z EÚ, aby si prihrial polievočku pre svoju stranu. Akože inak, týmto svojim vystúpením sa poklonil Stephanovi Banderovi, ktorý je tu na Majdane zastúpený ako idol akejsi revolúcie, ktorá sa medzitým preniesla do vyšších poschodí globálnej politiky a tak pán Lipšic vlastne prišiel „po funuse“. Vyslovil sa aj za pomoc, nevedno akú, lebo na Majdane je najväčšou pomocou priniesť doma zhotovený Molotovov koktail, ktorým pohadzujú mládenci zo západnej Ukrajiny ako keby išlo o gaštany. Pravdaže mal aj sprievodcov, poslancov pána Kolára a Drobu, na Majdan totiž neradno chodiť osamotene, človek by mohol prísť k úrazu. Ale aspoň vieme, za koho pán Lipšic a jeho kamaráti kopú, za štvrtú ligu. To sa vlastne vedelo už dávno, teraz sa to iba potvrdilo.

Incident a incidenty
V Nitre došlo k akejsi bitke, ktorá zarezonovala, v oneskorenej podobe vďaka videu. Iste takéto bitky treba odsúdiť, načo sa máme biť medzi sebou, keď sme aj tak bití už samotnou existenciou. Ale celý tento incident sa začal tlačiť cez média, a dostalo sa publicity, ako atentátu na Bostonskom maratóne. A nebol by to Hríb „nejedlý“, aby sa niečo takého nezmocnil a Pod lampu vo verejnoprávnej televízii povolal všetky jemu verné „pušky“, ktoré to začali rozoberať, patologicko-chirurgicko-politicky. A samozrejme z jedného uhla pohľadu. Lebo na iný uhol tam nikto nebol. Táraniny psychológa Hunčíka, nejakého absurdného novinára neznámej proveniencie, či pána Kaščáka z Pohody, to bolo niečo ako Tatranské pastorále. A pani Biháriová tomu dávala klinček po hlavičke. Takže bola bitka, ktorá by nemala byť. Na druhej strane bitky našej milej komunity sú zrejme iba neškodné srandičky, rovnako ako okrádanie dôchodcov, či ich vraždenie. O tom sa samozrejme ani náhodou Hríbové „pušky“ nezmienili a ani ich to nevzrušovalo. A pozvali si aj obeť onej bitky, ktorá sa tam tvárila, ako keby ho práve viedli na popravisko. Dojem musí byť. A čo tak pozvať si obete tých iných bitiek, alebo ich príbuzných, keďže už tie obete neprehovoria. Dovolím si tvrdiť, že podobné „smilstvo“ už dávno nebolo vidno na televíznej obrazovke verejnoprávnej inštitúcie, ono sa v Hríbovi „nejedlom“ objavuje sporadicky, ale teraz zaznamenal vrchol svojho cynizmu transformovaného cez dekadentné otázky, ktoré keď počúvate tak znejú inak, ako keď si ich dáte na papier a potom si ich pozorne prečítate. Po tomto „smilstve“ by mala jednoducho nastať „vzbura koncesionárov“, lebo platiť za niečo podobné je okrem toho aj v rozpore so štatútom televízie transformovanej do akéhosi RTVS.