SATIRA Dušana Končeka

Ozvena z Marsu
Aj Milan Kňažko by chcel kandidovať za slovenského prezidenta, ak si to budú ľudia želať, ako sa sám vyjadril. Ozvali sa okamžite obyvatelia Marsu, ktorých ešte samozrejme nepoznáme, ale predpokladáme, že sa tam niekde potulujú a predstavte si, želajú si aby Milan Kňažko kandidoval. Kde všade nášho herca , moderátora mítingov nežnej a z času na čas aj politika poznajú. Treba však priznať, že nás odpočúvajú a monitorujú, stačí ak stlačíte klávesnicu počítača alebo telefónu a na Marse v centrále ste okamžite zaevidovaný a odpočúvaný či monitorovaný. Škandál okolo tejto problematiky , ktorý vypukol v USA nie je teda ničím novým. Nielen Veľký Brat odpočúva a monitoruje, ale aj NAŠI NEZNÁMI BRATIA, ktorý to už robia roky. A tak o Milanovi Kňažkovi vedia toho požehnane, možno aj to čo nevie on sám. A možno práve preto si želajú kandidatúru Milana Kňažka za prezidenta. Pravdepodobne si vyhodnotili aj jeho účinkovanie na ministerstve zahraničných vecí či na ministerstve kultúry. A možno práve preto na Slovensku neprejavili ľudia „želanie“, aby tento slovenský herec kandidoval na prezidenta. Pre jedných je persona non grata pre mimozemšťanov nie je. Ale hoci ťažko, rozhodnúť sa musí pán Milan Kňažko.

Bisťu, naľakali ma
Slovenský vidiek bol v posledných dňoch často bez elektrického prúdu , lebo trasy energie sú v úbohom stave a stačí aby troška zahrmelo, zvalil sa strom a už je po prúde. A keď som si po dlhom čase konečne mohol zapnúť televízor, zrazu sa objavil minister vnútra a minister obrany v mne doteraz neznámych uniformách, dokonca s menami a na pravej strane aj s nejakou hodnosťou. Ešteže televízna kamera ukázala valiacu sa vodu, pretože v prvom momente ma napadlo, že či to nie je zasa nejaké povstanie. Tie uniformy totiž boli celkom štýlové, už bolo treba k ním len výsadkársku čapicu a preto ten úľak. Na šťastie žiadne povstanie sa nekonalo, to len minister vnútra a minister obrany zdôvodňovali určite adekvátne manévre okolo veľkej vody. Treba povedať, že ju zvládali aj na kameru a zvládli aj v globále.

Vraj sa nevrtíme, ale hnijeme
Zdá sa, že sa zvolebnieva a tak Pod lampou začal Štefan Hríb s dvoma dvomi menšinovými politológmi a všetko vediacim historikom Milanom Zemkom debatu, že sa akože málo vrtíme, či nebodaj zahnívame. Hlavne išlo o to, aby sa začali vrtieť mimovládne organizácie, ktoré boli také aktívne keď „tiahli na Mečiara“. Ľapotali a bľabotali v tejto relácii všetci traja a moderátor z nich doloval „ rozumy“, ktoré nie a nie sa dostať na podstatu. Vtedy keď sa „tiahlo na Mečiara“ mali mimovládne organizácie takpovediac otvorený mešec financií, pretože išlo o veľa, o slovenský majetok, ktorý bolo treba správne sprivatizovať. A za vstup do EÚ a NATO sa tak revanšovať. Vtedy sa naozaj občianske združenia a mimovládne organizácie vrteli jedna radosť. Nebolo to zadarmo. Ale zdroj akosi vyschol a tak vysýchajú aj tieto zo zahraničia financovaní služobníci. A relácia Pod lampou ich chcela takto nabudiť, len sa vyvarovala, aby niekoho z predstaviteľov tejto „komunity“ do relácie pozvala. Takzvané potuteľné politologické ľapotanie minulo účinok. Pravda je taká, že v dôsledku daždivého počasia nám na hlúbiku zahnívajú v našich lesoch všetky hríby, hoci tiahneme do lesa a vrtíme sa po ňom. Ale márne naše snahy, aj snahy Pod lampou zahnívajúceho Hríba.