Rusko – štát v ktorom každá babka vie, koľko stojí barel ropy – Dušan D. Kerný

Žijeme v štáte v ktorom každá babka vie, koľko stojí na medzinárodnom trhu barel ropy. Táto veta odznela v ruskej štátnej televízii v deň, keď hodnota rubľa voči euro a US doláru  dosiahla rekord – 14. októbra bolo za euro rekordných viac ako 50 rubľov a dolár stál viac ako 40. Oficiálny kurz tak len kopíroval stav, ktorý zažívali ruskí turisti v zahraničí – v Grécku napríklad už niekoľko týždňov požadovali za euro 52 rubľov, kým pred ukrajinskou krízou a sankciami USA a EÚ to bolo 40 rubľov.

Otázka je ako sa o tom hovorí v Rusku, v ruských štátnych médiách a aký slovník používajú pred kamerami štátnych televízií ruskí ekonómovia a finanční odborníci. V relácii Štruktúra momentu  osobitne vysielanom aktuálne práve 14. októbra na štátnom prvom kanále sa objavil aj bývalý dlhoročný poslanec a dlhoročný vytrvalý a kvalifikovaný kritik politiky Kremľa a prezidenta Putina Ryžkov a aj ju využil čo nie je každodenné.

 

Hrozí Rusku platobná neschopnosť?

Prvá otázka znela, či Rusku hrozí defolt, teda platobná neschopnosť ako za Jeľcina koncom 90-tych rokov. Odpoveď bolo dvojaká, že hrozí a aj nehrozí. Išlo o tom, že Rusko sa ešte v čase druhého prezidentského obdobia prezidenta Putina zbavilo všetkých enormných dlhov, ktoré prebralo aj za ostatné štáty SNŠ z dôb ZSSR. Nebola to lacná operácia, ale ruský štát sa tohto bremena pred medzinárodnými finančnými inštitúciami zbavil. Pravda narastal tzv. korporatívny dlh – teda dlh jednotlivých súkromných alebo štátnych podnikov, medzi nimi takých ako Gazprom či Rosneft, teda vysoko ziskových. To, čo vyzeralo ako dômyselné podnikanie na otvorených finančných trhoch sa teraz stalo Achilovou pätou.

Ruský štát nemá dlhy a má zlaté a devízové zásoby v obrovskej výške – 480 miliárd amerických dolárov. Korporatívny dlh rôznych ruských spoločností, sčasti takých, ktoré nie sú štátne alebo štát v nich nemá podiel je však 680 miliárd US dolárov.

Samozrejme je tu otázka dlhovej služby – sankcie znamenali pre ruské banky a spoločnosti silný úder, zamedzujú im prístup na medzinárodný kapitálový trh a po niekoľko nadchádzajúcich rokov potrebujú na dlhovú službu, teda na splácanie okolo 120 miliárd US dolárov. Ich získavanie je vzhľadom na sankcie a prepad hodnoty rubľa stále ťažšie a nákladnejšie.

 

Ceny ropy

Rozoberali sa aj ceny ropy  a ich vývoj za posledných 15 rokov, teda prudký nárast a jeho výkyvy od roku 1999, keď barel ropy mal cenu hlboko pod 40 dolárov.  Rusko dokázalo obrovské príjmy „skladovať“ v rôznych fondoch zameraných o. i. na zlepšenie životnej úrovne a na zábezpeku pred budúcim krachom keď sa kvôli prudkému poklesu cien surovín ocitol v neriešiteľných problémoch ZSSR Brežneva a neskoršie Gorbačova. Avšak Rusko nedokázalo využiť priaznivú situáciu na reformy, je závislé na vývoze surovín, bolo surovinovým príveskom Európy, štátny rozpočet závisí na 52 % na príjmoch z exportu surovín, najmä energonosičov a ich podiel na ruskom exporte je 58 až 60 %.

Preto je každý pokles cien ropy citlivý, ruský štátny rozpočet je postavený na odhadoch cien ropy za barel – teraz cena klesla na 85 dolárov a cena ruskej je vždy nižšia, každý dolár znamená miliardu – dve menšieho príjmu. Experti vo väčšine, osobitne Ryžkov, kategoricky odmietli, že teraz ide o cielenú akciu USA a arabských štátov ako v časoch ZSSR Brežneva, kde sa prudko zvýšila ťažba a ceny ropy klesli tak, že sa to stalo pre sovietov „smrteľným“ úderom .

Bývalý dlhoročný minister financií Kudrin, za ktorého Rusko dosiahlo gigantické devízové rezervy, lebo Kudrin ich odmietol „ rozpustiť“ do ekonomiky a tak v zhode s Putinom vytvoril mnohomiliardovú „podušku“ pre dopad v zlých časoch, takisto neverí v sprisahania. Podľa neho však už raz pred voľbami prezidenta bol taký medzinárodný dohovor a ceny ropy citeľne klesli na 92 dolárov s čím Rusko nerátalo, ale ani vtedy a ani teraz sa to zrejme dlhšie ako rok nepodarí udržať dnešný prepad cien o celú štvrtinu. Lacná ropa totiž podnieti výrobu v Európe a inde. Avšak nie v Rusku, dopad na zníženie HDP bude 1 – 1,5 percenta, dôsledky pre štátny rozpočet budú značné, pokles najmenej o 350 miliárd rubľov . Na druhej strane prepad rubľa voči doláru znamená, že za každý barel dostávajú viac v pomere k slabému rubľu.

 

Ekonomika je slabá

Problém je však s ruskou ekonomikou, je slabá, je prepojená na zahraničný trh a je vystavená zahraničným vplyvom, za posledných 20 rokov bola vlastne zničená väčšina domácej produkcie, prakticky všetko je z dovozu. Prudký pokles dovozu znamená, že situácia tvrdo postihla spotrebiteľa, obyvateľov, pomohla však tým, ktorí vyvážajú. Je to bieda pre ľudí, výhoda pre podniky a aj pre štátny rozpočet, výhoda pre priemysel, klesá drahý dovoz. Priemyselná výroba vzrástla len v septembri o 2,8 %, výroba syrov o viac ako 16 %.

 

Nevyhnutné zmeny

Nevyhnutné sú štrukturálne zmeny, otázka je ako to Rusko využije teraz, keď to neurobilo v čase „zlatého dažďa“ pri vysokých cenách ropy a plynu. Otázka poľnohospodárskych sankcií voči štátom EÚ nie je len ekonomická, išlo aj o to, doviesť otázku sankcií a vzťahu k Rusku a ruskému trhu z politickej úrovne v Bruseli doslova do dvora každého poľnohospodára, postaviť čo najväčší počet ľudí v štátoch EÚ pred konkrétne otázky, doslova sa doklopať na dvere k tým ekonomickým a poľnohospodárskym producentom, ktorí si položia konkrétne otázky či sa ohraničovať voči či proti Rusku. Keďže EU a USA, EU a NATO z toho urobilo otázku politickej priority pred ekonomickou treba vedieť, aké sú postoje verejnosti, ekonomických kruhov a dať jasne najavo, že Rusko chce mať s nimi normálne vzťahy.

 

Sociálne dopady

Sankcie sú tvrdým úderom, ale vyvolávajú základné otázky o zmenách, ktoré sú nepopulárne, ale nevyhnutné v sociálnej oblasti. Podľa A. Kudrina zmeny sú nevyhnutné aj preto, lebo stále narastá počet dôchodcov a zmenšuje sa počet aktívnych pracujúcich. Tento nepomer bude rásť a je nevyhnutné zvýšiť vek pre odchod do dôchodku. Terajšiu úroveň penzií nebude možné udržať.

Prvé dopady v sociálnej sfére sa pociťujú napríklad v tom, že platy učiteľov zvýšili v posledných dvoch rokov v celom Rusku o 30 – 40 % a keďže regióny na to nemali, hradil to federálny rozpočet, udržať to bude jeden z problémov pri klesajúcich príjmoch federálneho rozpočtu. Inou otázkou je financovanie nákladného programu materinského kapitálu, zameraného na dlhodobé zdroje pre rast, školu a vzdelanie novonarodených detí. Program funguje šesť rokov a za ten čas pôrodnosť vo vymierajúcom Rusku vzrástla o 28,5 percenta, a počet novonarodených prekročil počet zomrelých,  v tomto pomere zastavil sa pokles obyvateľstva. Financovanie programu bude od roku 2017 zastavené.