Rozporuplný Brusel viac teoretizuje ako rieši – Milan Országh

Vraciame sa k plenárnemu zasadnutiu Európskeho parlamentu 25. novembra a oficiálnym výstupom z neho. V centre únie ako by nevedeli posúdiť, čo je prvoradé a doslova životne dôležité pre úniu a kontinent. Brusel urobil z hraníc únie prechádzkové korzo, čo nemá v dejinách ľudstva od vzniku prvých štátnych útvarov  obdoby. Prijímanie a zatiaľ teoretické rozdeľovanie migrantov do jednotlivých štátov únie bez toho, či ich chcú alebo nie (a koľkých môžu reálne prijať) je iba začiatok. Zatiaľ sa nikto nezaoberal tým, čo bude ďalej. Kde ich umiestniť, ako ich umiestniť (do táborov a giet alebo rozptýliť?), ako riešiť ich začleňovanie do spoločnosti, ich výchovu a prispôsobovaniu podmienkam a kultúre daného štátu a regiónu, ako a kde ich zamestnať, ako riešiť školské a zdravotnícke služby, sociálne zabezpečenie a pod. Nikto a nezamyslí nad tým, že tento systém vlastne (bez chcenia samotných migrantov) absolútne nefunguje. Neodškriepiteľným faktom totiž zostáva, že Európa si nevedela a nevie už niekoľko storočí poradiť s normálnym začleňovaním Cigánov a Rómov. A teraz si trúfa na Arabov? Veľa problémov sa rieši v teoretickej rovine namiesto toho, aby boli prijaté operatívne opatrenia na zlepšenie súčasného stavu a k návratu únie do formy životaschopného zväzku suverénnych štátov s rovnakými právami a stupňom suverenity. V ktorom silnejší rešpektuje práva slabšieho a neuchyľuje sa k úradníckemu diktátu plnému logických nezmyslov.

 

Posúďte sami:

„Teroristické útoky v Paríži opäť poukázali na naliehavú potrebu koordinovaného postupu členských štátov a EÚ v snahe o predchádzanie radikalizácii a boja proti terorizmu, uvádza sa v nelegislatívnom uznesení, ktoré v stredu prijal Európsky parlament. Schválený text prináša konkrétne návrhy na komplexnú stratégiu boja proti extrémizmu, a to najmä v prostredí väzníc a internetu, ako aj opatrenia na predchádzanie radikalizácii prostredníctvom vzdelávania a sociálneho začleňovania.“

Počas „katarínskeho“ plenárneho zasadnutia parlamentu však poslanci riešili v rozprave iné stanoviská: Predvádzanie sa politikov,  porovnávajúcich utečencov s teroristami, podnecuje len ďalšiu nenávisť a dezilúzie a povzbudzuje tých, ktorí sa pridávajú k teroristom, uviedlo mnoho poslancov počas stredajšej rozpravy. Členské štáty EÚ by nemali prispievať k erózii európskych slobôd a tolerancie (slobodu a toleranciu bez zachovania reálneho stupňa bezpečnosti – pre koho?). Namiesto toho sa musia snažiť o posilnenie bezpečnosti zintenzívnením spolupráce tajných služieb, výmeny informácií a investícií do zručností a technológií potrebných na boj proti terorizmu, tvrdili niektorí poslanci.

 Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz na začiatku rozpravy odsúdil teroristické útoky v Tunisku. "V rozmedzí dvoch týždňov teroristi zaútočili v Bejrúte, v Paríži, v Damasku a v Tunise a zakaždým spôsobili bolesť. Týka sa to nás všetkých, budeme však pokračovať v boji (...) spolu s našimi spojencami," dodal predseda EP.

 

 Zintenzívnenie výmeny informácií a systematickejšie kontroly na hraniciach EÚ

 Parlament podčiarkol potrebu zintenzívnenia kontrol na vonkajších hraniciach EÚ, vrátane systematických kontrol občanov Únie vracajúcich sa na jej územie. Poslanci taktiež požadujú zintenzívnenie výmeny relevantných informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi presadzovania práva, ako aj medzi členskými štátmi a Europolom, s cieľom odhaliť a monitorovať osoby podozrivé z terorizmu. Uznesenie zároveň vyzýva členské štáty na lepšie využívanie ďalších existujúcich nástrojov vrátane schengenského informačného systému (SIS). Poslanci potvrdili záväzok usilovať sa o dokončenie smernice EÚ o osobných záznamoch cestujúcich v leteckej doprave (tzv. EÚ PNR) do konca roka 2015. Zároveň však pripomenuli, že smernica EÚ PNR je len jedným z mnohých opatrení v boji proti terorizmu a zdôraznili nutnosť prijať komplexnú stratégiu na boj proti radikalizácii a verbovaniu mladých Európanov teroristickými organizáciami.

 

Trestné stíhanie zahraničných bojovníkov

 Poslanci navrhujú vytvorenie čiernej listiny európskych džihádistov a osôb podozrivých z džihádistického terorizmu. Najprv je však podľa nich potrebné dohodnúť sa na jednotnej definícii tzv. zahraničných bojovníkov s cieľom umožniť trestné stíhanie týchto osôb po ich návrate na územie EÚ. Uznesenie vyzýva členské štáty, aby zaistili, že na všetkých zahraničných bojovníkov sa bude vzťahovať súdna kontrola. Zodpovedné orgány by ich tiež v prípade potreby mohli po ich návrate do Európy zaistiť, až kým sa neuskutoční riadne súdne stíhanie.

 

Odrádzanie potenciálnych zahraničných bojovníkov

 Parlament za účelom odrádzania občanov EÚ od účasti na teroristických aktivitách v konfliktných oblastiach navrhuje okrem iného zabavovanie pasov potenciálnych zahraničných bojovníkov a zmrazovanie ich finančných aktív. Takéto preventívne opatrenia by však mali byť sprevádzané systematickou podporou rodín a priateľov potenciálnych teroristov, napríklad prostredníctvom tzv. horúcich liniek, na ktoré by sa mohli obrátiť v prípade obáv o radikalizáciu ich rodinného príslušníka alebo člena komunity.

 Poslanci taktiež podčiarkli potrebu posilnenia medzikultúrneho dialógu okrem iného aj v rámci vzdelávacieho systému v znevýhodnených štvrtiach i mimo nich s cieľom zabrániť marginalizácii komunít a posilniť ich sociálne začleňovanie.!!!

 

Predchádzanie šírenia násilného extrémizmu na internete a vo väzniciach

 Väznice sú aj naďalej jedným z vhodných miest na šírenie radikálnych a násilných ideológií, konštatujú poslanci. Parlament preto navrhol čo najskoršie zavedenie oddeľovania väzňov, ktorí sú stúpencami násilného extrémizmu. S cieľom zabrániť šíreniu nenávistných správ a teroristickej propagandy na internete poslanci požadujú, aby bol nezákonný obsah oslavujúci násilný extrémizmus urýchlene odstraňovaný. Zároveň však dodávajú, že tieto opatrenia nesmú porušovať základné práva.  Členské štáty by tiež podľa poslancov mali zvážiť právne kroky  - vrátane trestného stíhania - proti spoločnostiam a poskytovateľom služieb v oblasti internetu a sociálnych médií, ktorí odmietajú splniť administratívnu alebo justičnú žiadosť o odstránenie nezákonného obsahu, ktorý obhajuje terorizmus. Odmietnutie či úmyselné marenie spolupráce zo strany internetových platforiem, ktoré umožní šírenie takéhoto nezákonného obsah, by sa podľa poslancov malo považovať za akt spoluúčasti porovnateľný s úmyslom spáchať trestný čin.

 "Bezpečnosť v Európe zlyhala. Politici nepočúvali odborníkov na bezpečnostnú politiku. Únia nedokázala ochrániť svojich obyvateľov. Krajiny musia okamžite spojiť sily, všetky zložky musia začať spolupracovať a konať," uviedol poslanec Vladimír Maňka (S&D, SK).

Jednou z priorít EÚ v oblasti migračnej politiky je zefektívnenie návratov migrantov do krajín pôvodu a tranzitu. V septembri sa podarilo usktutočniť osem letov smerujúcich do Albánska, Kosova, Nigérie, Pakistanu a Arménska. V októbri sa realizovalo 9 návratových letov do Albánska, Kosova, Nigérie, Gruzínska, Egypta a Tuniska. V nasledujúcom mesiaci sa uskutečnil jeden návratový let. Celkovo od septembra 2015 členské krajiny EÚ vrátili 1122 migrantov.    Počet miest pre premiestnenie utečencov (z Grécka a Talianska) zatiaľ notifiovalo 14 členských krajín EÚ. Celkovo ide o 3346 miest z celkového počtu 160 000. (Z väčšiny členských štátov však prichádzajú stanoviská, že keď si pani Merkelová migrantov pozvala, nech sa o nich postará a nevnucuje ich iným…- pozn. red.)

 

Aj o uliatych peniazoch

Ukrývanie hotovosti občanmi EÚ na lichtenštajnských kontách so zámerom vyhnúť sa plateniu ich domácich daní bude už čoskoro zložitejšie. Európsky parlament v stredu odobril dohodu medzi EÚ a Lichtenštajnskom, ktorá od roku 2018 zavedie automatickú výmenu informácií medzi členskými štátmi a kniežatstvom o bankových účtoch svojich občanov. Európska únia a Lichtenštajnsko sa v októbri 2015 dohodli na opatreniach zameraných na boj proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Výmena informácií sa nebude týkať iba príjmov občanov, napríklad vo forme úrokov a dividend, ale aj zostatkov na účtoch a výnosov z predaja finančných aktív. Dohoda nadobudne platnosť 1. januára 2016.

 Európska komisia začala vo štvrtok 3. decembra vyšetrovanie daňového zaobchádzania so spoločnosťou McDonald's. Podľa predbežného názoru je možné, že Luxembursko poskytlo prostredníctvom záväzného daňového stanoviska spoločnosti McDonald's výhodné daňové zaobchádzanie v rozpore s pravidlami štátnej pomoci EÚ. Komisia obzvlášť posúdi, či sa luxemburské orgány selektívne odchýlili od ustanovení vnútroštátnych daňových právnych predpisov a zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Luxemburskom a USA, a poskytli tak spoločnosti McDonald's výhodu, ktorú nemali k dispozícii iné spoločnosti nachádzajúce sa v porovnateľnej faktickej a právnej situácii. Toto vyšetrovanie nespochybňuje všeobecný daňový režim Luxemburska.

Komisia prešetruje prax členských štátov v oblasti záväzných daňových stanovísk od júna 2013. V decembri 2014 rozšírila toto informačné prešetrovanie na všetky členské štáty.

Z informácií Zastúpenia EK na Slovensku a EP Press Service

pripravil M. Országh