Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Rozhovor s Petrom Geckom, ministerským premiérom republiky Podkarpatská Rus – Dušan Konček

Redaktor rádia Nové Rusko /NR/: Dobrý deň. Dnes je u nás ako hosť ministerský predseda Podkarpatskej Rusi Peter Gecko. Peter, prosím ťa povedz, čo sa teraz deje vo vašej oblasti. Dozvedáme sa všelijaké informácie, chceli by sme však z prvej ruky vedieť, čo sa deje na Podkarpatskej Rusi?

P. Gecko (PG): hovorí po rusínsky

 

NR: No, počkaj, ja sem tam čosi rozumiem, ale poďme hovoriť po rusky, naša reč je podobná, to je pravda, ale v čom sa líšia?

PG: V rusínskom jazyku sa zachovalo viac staroslovanských výrazov a aj povedzme starocirkevných.

 

NR: To znamená, že rozumieš všetkému, čo hovoria kňazi pravoslávnej cirkvi?

PG: Absolútne.

 

NR: Ale vráťme sa k otázke, čo sa deje dnes na Podkarpatskej Rusi?

PG: Dnešným dňom /rozhovor sa konal 18.8.2014/ začali Rusíni a Maďari Zakarpatska pracovať spoločne. Zo strany maďarských Rusínov túto ideu prijali na sto percent, z obyvateľov Zakarpatska minimum 90 percent. Bolo prijaté riešenie o koordinácii činnosti Rusínov a Maďarov, ktorí žijú na území Zakarpatska. Akcie blokovania ciest, anti vojnových mítingov, proti mobilizácii sa robia spoločne.

 

NR: A aké sú u vás problémy vzájomného spolužitia s Ukrajinou?

PG. Poviem to v dvoch vetách. Podkarpatská Rus nestratila svoju integritu roku 1938. Zo začiatku Maďarsko, potom Sovietsky zväz a nakoniec Ukrajina túto integritu ako keby zmrazili. V roku 1991 súbežne s ukrajinským referendom prebehli referendá v Zakarpatskej a Beregovskej oblasti, kde bola otázka o samostatnosti Zakarpatska, ktoré by nepatrilo k iným teritoriálnym štruktúram. Za hlasovalo 78 percent obyvateľov. Na území Beregovskej oblasti sa riešila aj otázka kultúrnej samostatnosti v zostave Zakarpatska a aj v tomto prípade hlasovala väčšina „za“. To je ako keby predhistória toho, čo sa dnes deje.

 

NR: Možno teda povedať, že Podkarpatská Rus využila problémy s nestabilnosťou Ukrajiny a chce si riešiť svoje problémy?

PG: Nestabilnosť spôsobilo nepriznanie výsledkov referenda Ukrajinou o ktorých som hovoril. Okrem toho moc v Kyjeve začala prenasledovať Rusínov. Výsledkom toho je stratený potenciál, ktorý Ukrajina na Zakarpatsku mala a tak stratila šancu udomácniť sa tak u nás ako aj Európe.

 

NR: A od tých čias ty žiješ v Moskve?

PG: Nie, v Moskve som od februára tohto roka na poviem to na rovinu, som tu len dočasne pokiaľ sa nevyriešia otázky spojené s výsledkami referenda.

 

NR: Teba tam prenasledujú?

PG: Ja som bol šesť rokov bol v ilegalite ale to sa absolútne neodrazilo na cieľoch a zámeroch, ktoré stoja pred Rusínami a rusínskym hnutím- realizáciou Zakarpatských a Beregovských referend. Buď v rámci Ukrajiny, alebo prichádza potom plán B.

 

NR: Aký?

PG: Výsledky referenda budú realizované buď s Ukrajinou alebo bez nej.

 

NR: A čo sa deje dnes?

PG: ôsmeho augusta sa udiali dve udalosti, ktoré súvisia so spoločnosťou Rusínov a Maďarov na Zakarpatsku. Budapešti sa uskutočnil Rusínsko-Maďarský kongres na ktorom bolo prijatá výzva svetovej verejnosti o mierovej realizácii spomínaných referend. Kongres takýmto spôsobom ako keby ustanovil autonómiu Rusínov a Maďarov.Na tomto kongrese sa vytvoril aj Rusínsko-Maďarský koordinačný výbor. Okrem toho naše problémy prijali za svoje nielen Rusíni a Maďari Ukrajiny- nasledujúci kongres môže byť o niekoľko týždňov. Jeho zvolávateľmi bude Svetový kongres Rusínov a Svetový kongres Maďarov.

 

NR: Ukazuje sa, že prvé referendum Podkarpatska Ukrajina neprijala. Neprijala ani referendum na Kryme /pred 22 rokmi/a teraz aj v Donbase. Ak sa nemýlim tvoj politický boj trvá teda už 22 rokov?

PG. Prvého decembra to už bude 23 rokov. My sme s Krymom išli paralelne. Krym vtedy tiež hlasoval. My sme potom v roku 2008 prijali riešenie, že ak to nepôjde mierovou cestou, pôjde to silovým riešením. Pre nás nie je problém vytvoriť svoju vlasť, otázka stojí tak, že ako žiť potom, aby sme sa nestali druhým Pridnestrojom, teda aby sme sa nestali izolovanou republikou, izolovanou enklávou. Ak by sme to riešili politickou cestou, táto otázka sa v Rusínsko-Maďarskej republike stratí. A stratia sa aj všetky ostatné, zdôrazňujem ešte raz, že pre nás vytvorenie svojej vlasti nie je problém.

 

NR: A čo to znamená vytvorenie svojej vlasti. U vás sú dva či tri prechody cez priesmyky, ktoré sa dajú kontrolovať - v tom to spočíva?

PG: Technicky vzaté je to tak, existujú prechody autom a dva železničné. Ale čo sa nestalo, pred pár dňami priviezli do Mukačeva 1500 vojakov a malú časť techniky z Ukrajiny. V Orechove/ pod Užhorodom/ je tanková jednotka a teraz tam, akože začali akési cvičenia. Ešte je tu jeden moment, Na Zakarpatsku sa vytvára oddiel ukrajinskej domobrany, podľa informácií v štruktúrach“ Pravého sektoru“ .No aj jedno aj druhé je pre nás...Myslia si, že 1500 vojakov a domobrana nás zastavia? Nezastavia !

 

NR: Vy chcete bojovať?

PG: My sme pripravení zopakovať rok 1939, keď za poldruha dňa boli benderovci na československých a poľských hraniciach a zabili 600 ľudí...

 

NR: Znamená stav Podparpatskej Rusi, že solidarizujete s Donbasom. Nedávno bol u nás na besede pán Mozgovoj /z Doneckej republiky/, ktorý hovoril, že telefonovali ľudia z Podkarpatskej Rusi a žiadali o koordináciu činnosti a spoluprácu. Máte kontakty na Novorossiju?

PG: Samozrejme. Ideme k jednému cieľu, možno len inými cestami. Ak pri vzniku Novorossii bola akýsi spontánnosť u nás sa scenár rozpracúva podľa okolností, ktoré prichádzajú, teda existuje viac variant.

 

NR: Všetko je teda predvídavé?

PG: Všetko. Zvlášť to, čo je dnes spojené so snahami Kyjeva o genocídu. Pozvánky do armády na potlačenie Novorossii, to je genocída. My – tak Maďari ako aj Rusíni to dávame na tú istú úroveň.

 

NR: To znamená, že ste proti mobilizácii?

PG: Jednoznačne.

 

NR: Myslíš si, že aj Vaši bojujú ako dobrovoľníci v Donbase?

PG: Áno, iste. Bojujú aj tam aj tam. Žiaľ tam sú už dobrovoľníci s benderovskými názormi. V súčasnosti nepovažujeme vojenskú operáciu ako základ. My chceme, aby sa, povedzme dva mesiace rokovalo mierových podmienkach. Každom prípade referendum sa uskutoční, hoci bez účasti Ukrajiny. Potom budeme riešiť či to bude v rámci federácie, konfederácie, to čo bude na dnešnom území Ukrajiny, alebo ako sa to bude volať...

 

NR: A všetky plynové potrubia, ktoré idú cez Ukrajiny do Európy sa koncentrujú v Mukačeve.

PG: Aby sme boli presní, existuje rúra a od nej sú odbočenia. Cez nás ide asi 80 percent plynu.

 

NR: To je takpovediac slušný základ pre ekonomickú existenciu Podkarpatskej Rusi. Zdá sa, že situácia, ktorú chce uplatniť Ukrajina oči Rusku, môžete vy použiť proti Ukrajine?

PG: Ľahké a jednoduché. Na Ukrajine však nevenujú dostatočnú pozornosť našim požiadavkám a zámerom a nehovoriac už o možnostiach. Boli možnosti ešte v roku 2008 a dnes ich realizujeme. Ak Ukrajina nechce riešiť problémy politickou cestou, my ich aj tak dosiahneme.

 

NR: A nakoniec by som chcel počuť rusínsku reč.

PG: /hovorí rusínsky - ruský preklad/. Hovorím v mene Rusínov. Rusíni, držte sa, nič nám neurobia, nech sa nám hocičím vyhrážajú. Vždy budeme Podkarpatská Rus. S nami je Boh a Pravda. To sa týka všetkých, aj Ruska, aj Malorosii aj Novorosii, celého slovanského sveta, aj krajín strednej Európy. Prajem šťastia, dobra a mieru. Daj Boh zdravia a pokoja všetkým národom a nám s nimi !

 Preklad: Dušan Konček