Rozhľadňa Dušana Končeka

Maďarský región na Zakarpatsku

Stoštrnásť sídiel, teda dedín a mestečiek na Zakarpatsku sa vyjadrili na stretnutí v Berehove o vytvorení „Maďarského regiónu“, ktorý by mal sídlo tomto meste. Ako povedal na stretnutí z týchto 114 sídiel, poslanec ukrajinského parlamentu Lászlo Brenzovicz takáto administratívna jednotka je možná aj na základe výsledkov hlasovania v posledných voľbách. „V súčasnosti sa na Ukrajine neuskutočňuje decentralizácia, ale koncentrácia moci bez patričnej finančnej pomoci miestnej samosprávy“, vyhlásila mestská poslankyňa Berehova Karolina Dorczi. Treba vedieť, že na Zakarpatsku žije asi l60 až 180 tisíc obyvateľov maďarskej národnosti, z ktorých väčšina má už aj maďarské pasy a sú najväčšou menšinou, Slovákov tam žije asi 20 tisíc, popri kmeňovom obyvateľstve Rusínoch. Podkarpatská Rus patrila pred prvou svetovou vojnou v minulom storočí do Rakúska-Uhorska, po skončení I. svetovej vojny sa stala súčasťou Československej republiky a po skončení II. svetovej vojny sa stala súčasťou Ukrajiny, teda ZSSR. Po rozpade ZSSR sa v referende väčšina Zakarpatska vyslovila za autonómiu a tieto snahy pokračovali a pokračujú. Vytvorenie akéhosi „ Maďarského regiónu“,ktorý by bol súčasťou Ukrajiny je prvým krokom k tomu, aby toto územie neskoršie pohltilo Maďarsko. Ukrajinskí poslanci parlamentu, keď sa o tomto stretnutí dozvedeli, nazvali ho separatizmom a otvorením druhého frontu na Ukrajine. Na webovej stránke prezidenta Ukrajiny už dávnejšie prebiehala petícia, ktorá získala vyše 25 tisíc podpisov, ktorá ma za cieľ zbaviť separatistov ukrajinského občianstva a túto normu by mal schváliť parlament Ukrajiny. Norma by však nezodpovedala medzinárodnému právu, pretože ide o snahu politických protivníkov zbaviť občianstva, separatisti sú potom aj na Donbase a možno aj vo Ľvove, ktoré inklinuje k Poľsku. Pri nedávnej návšteve americký viceprezident Biden odporučil Ukrajine federalizáciu, ktorá je obsiahnutá aj v Minských dohovoroch. A tak na Zakarpatsku začína naozaj veselie. Tak ako na celej Ukrajine.

 

Časovaná bomba režiséra „Vesmírnej odyssey“ Kubricka

O tom či Američania boli alebo neboli na Mesiaci sa vedú siahodlhé debaty nielen v odborných kruhoch, ale aj na internete. Po 15 rokoch od smrti slávneho režiséra Stanley Kubricka sa objavil viderozhovor s týmto režisérom, ktorý bol nakrútený 3 dni pred jeho smrťou v ktorom režisér hovorí, že žiadne pristátie na Mesiaci nebolo, ale tento film o tom nakrútil on v púšti Nevada. V roku 1971 odišiel Kubrick z Ameriky do Anglicka, kde nakrúcal síce filmy, ale žil utajovaným životom, pretože sa obával, že ho americká tajná služba zlikviduje, tak ako ostatných aktérov nakrúcania pristátia na Mesiaci v púšti Nevada. Zomrel údajne na srdečný infarkt pri dokončovaní filmu „ S široko zatvorenými očami“, kde hrali hlavné úlohy Tom Cruise a Nicole Kindman. Bola to práve Nicole Kindman, ktorá pre istý americký časopis povedala, že Kubrick bol zabitý. Režisér jej telefonoval dve hodiny pred smrťou a prosil ju aby nechodila do Anglicka, na miesto kde žil pretože „ nás všetkých otrávia tak, že nebudeme mať čas ani vydýchnuť“. Podľa niektorých novinárov Kubricka chcela CIA zlikvidovať už v roku 1979. Roku 2003 manželka a vdova režiséra nemecká herečka Christiane Kubrick urobila verejné toto verejné vyhlásenie: „ V čase keď ZSSR si vlastne začal osvojovať kozmos, prezident USA R. Nixon, ktorý bol nadšený Kubrickovým vedecko- fantastickým filmom, ktorý vošiel do histórie Hollywoodu „ Vesmírna Odyssea“ vyzval S. Kubricka s ďalšími profesionálmi, „ aby zachránili česť a dôstojnosť USA „, čo majstri fabriky Hollywoodu aj urobili. Riešenie o falzifikácii bolo prijaté osobne prezidentom USA. Podobné vyhlásenie aktérov tejto falzifikácie sa objavili aj predtým. Inžinier rakiet Bill Kayssing, ktorý pracoval v spoločnosti na výrobu rakiet pre Apollo a autor knihy „ My sme nikdy neleteli na Mesiac“, ktorá vyšla v roku 1974 tvrdil to isté na uviedol, že toto „ falzum „stálo 3O miliónov dolárov. O tomto ideu sa teraz vedú polemiky, či je originálne, alebo nie, či je vo filme skutočne Kubrick, alebo len človek, ktorý sa na neho ponáša. Časovaná bomba tak či tak vybuchla pre Ameriku najnevhodnejšom čase.

 

Ako nielen Jaguar zožral opozíciu

 Investícia automobilky Jaguar Land Rover je historicky najzaujímavejšou investíciou nielen na Slovensku ale aj v krajinách EÚ. Slovensko ako krajina trpaslík sa stáva automaticky automobilovou veľmocou a čo je dôležité v širokom okolí Nitry môže zmiznúť nezamestnanosť a celoslovensky poriadne klesnúť. Investícia za 1, 4 miliardy eur, pričom štát poskytol iba l30 miliónov eur je z hľadiska porovnania s automobilkami Kia a Hyundai neporovnateľne menej. Zrejme investícia prišla na Slovensko aj preto, že tu je stabilita a kvalitná pracovná sila, ktorá tu ešte zostala po Havlovej likvidácii slovenského strojárenstva. Experti z Jaguaru postrehli, že konkurent Poľsko, po voľbách nie je na tom ružovo a rozhodli aj preto pre Slovensko. Práve v tomto čase, keď bolo jasné, že sa zmluva podpíše robila prieskum volebných preferencii spoločnosť Median SK a v tomto prieskume získal Smer viac ako 43, 4 percenta, všetky ostatné strany získali menej ako desať percent, najviac KDH 8,4 percent . Dobrá správa sa teda na Slovensku šíri rýchlo, zlá je však pre opozíciu, ktorá tak či onak skôr „ lape po vzduchu“. A ak k tomu pridáme informáciu, že sa pripravujú ďalšie dve či tri investície v hodnote takmer jednej miliardy eur a nebude na tom nič zvláštne ak sa ohlásia pred termínom volieb, možno deň pred voľbami lakonicky konštatovať „Jaguár a nielen Jaguár zožral opozíciu a ostala z nej len koža“. A potom s touto kožou pôjde opozícia do volieb alebo ju dá do Zberných surovín. To teda nie je bohviečo, pravda?

 

Milan Knižák na plný plyn

Vždy som si Milana Knižáka vážil, v mladosti troška etravagantného, ktorý sa stretával so Slovákom, nemenej etravagantným Andy Warholom. Ale u Milana Knižáka, zostala oná česká zemitosť ako pevný bod. V rokoch 2001 až 2004 bol členom Rady Českej televízie a venoval sa jej naplno. Ako umelec vie o tomto informačnom prostriedku dosť. A tak sa nedávno rozbehol na plný plyn, lebo Česká televízia/ na rozdiel od slovenskej nie je zlúčená s rozhlasom/ sa stáva akési problematické médium s ktorým nie je väčšina verejnosti spokojná. Ale rovnaká nespokojnosť panuje aj na Slovensku so Slovenskou televíziou. Tú môžete síce aj vypnúť, ale aj tak musíte za ňu platiť, lebo platíte za prúd. Takýto „ demokratický prvok“ nie je ani v krajine, ktorá sa volá Burkina Faso. A treba súhlasiť s Milanom Knižákom, ktorý tvrdí, že dnes sa veľa hovorí o vyváženosti a politickej korektnosti, aby sa zamaskovali skutočné manipulačné ciele. Čo je to vyváženosť televízie, kladie si otázku a odpovedá, že to nevie, ale vie si to predstaviť až do absurdity. Vedľa krimi musí byť slaďák, vedľa erotiky nežná rozprávka, vedľa umeleckého diela zasa gýč, vedľa chytráka hlupák. Politická korektnosť je teda pojem, pod ktorý sa dá schovať všetko nekorektné. M. Knižák sa zamýšľa aj nad javom, keď sú do Českej televízie pozývaní stále tí istí ľudia alebo rovnakého názorového prúdu a dodáva, že známou odborníčkou na politiku je prof. Dvořáková, ktorá keď sa objaví na obrazovke dostáva Milan „kopřivku“. No v Slovenskej televízii je to podobné, tzv. analytici rozprávajú to isté dookola až človeku nabieha „husia koža“. Verejná mienka ako poznamenáva M. Knižák nie je len väčšinový prúd, ale mala by to byť mozaika najrôznejších názorov. Dlho sa vedú diskusie, či má verejnoprávna televízia klásť dôraz na sledovanosť a vždy vyhráva tento názor a pretože ide o verejnú službu tak sa musí ponúkať tak dlho a znižovať latku náročnosti tak hlboko, až kým to nebudú všetci akceptovať. Naozaj absurdné, s tým možno súhlasiť bez slov. Na Českej televízii je verejnoprávne už len meno, tak isto ako na Slovenskej televízii, hoci sa schováva za marku RTVS. To čo predvádza RTVS nestojí za nič, mala by sa jednoducho sprivatizovať a niekoľko manažérov by malo nakupovať kvalitné programy /ale kde ?/ A budovu v Mlynskej doline prebudovať na byty pre kresťanov zo Sýrie, aj tak nie je využitá.