ROZHĽADŇA Dušana Končeka

Program nie je dogma

O programovom vyhlásení novej vlády, ktorá vznikla po parlamentných voľbách sa už povedalo dosť, samozrejme hlavne negatívneho. Ako keby predchádzajúce programové vyhlásenia všetkých predchádzajúcich vlád boli iné. A vieme, že neboli. V každom bolo mnoho vecí, ktoré nebolo možné ani splniť, nieto ešte začať. Od dvojnásobných platov až po diaľnice. Také sú už programové vyhlásenia, každá vláda sa snaží, aby sem zamontovala to, čo spoločnosť ťaží, čo potrebuje, čo by bolo treba urobiť. Niet takej slovenskej vlády, ale ani inej v zahraničí, ktorá by do bodky splnila, to, čo bolo v jej programovom vyhlásení. To znamená, že treba byť spokojný, ak sa každé programové vyhlásenie splní aspoň na päťdesiat percent. Lebo nikto nevie, čo bude zajtra, čo bude o rok, či sa niečo neudeje a to samozrejme vždy má na vládnutie vplyv. To by mali pochopiť poslanci aj koalície, ktorí niekedy vyhlasujú nezmysly. Napríklad poslankyňa N. Bláhová vyhlásila, že toto programové vyhlásenie je ako zo zasadnutia zjazdu ÚV KSČ. Podľa veku táto poslankyňa  vie o zasadnutiach zjazdu ÚV KSČ tak akurát, s prepáčením... Okrem toho zasadnutia zjazdu ÚV KSČ neschvaľovali programové vyhlásenie vlád, tým za zaoberalo NZ. Samozrejme jej vedomosti sú také aké sú a keď niekto niečo hovorí a nevie o čom hovorí, mal by radšej mlčať.  A dnes už takéto nezmysly jej na popularite nepridajú, skôr naopak, dehonestovala sa sama. Poslanci opozície sa idú pretrhnúť o námahy, aby čím viac nakydali na programové vyhlásenie vlády,  u niektorých možno nájsť aj konštruktívne návrhy, alebo ak chcete kritiku, ale v globále je to len také vajatanie o ničom. Od poslanca Matoviča, alebo Lipšica či iných liberálnych tínedžerov  ťažko očakávať niečo, čo by bolo rozumné. Pritom všetci vyhlasujú, že dobré návrhy nemajú problém schváliť resp. za ne zahlasovať.  Na druhej strane nič im nebráni v tom, aby podávali poslanecké návrhy, ktoré by mohli byť obohatením aj programového vyhlásenia vlády za celé štyri roky. To znamená, že programové vyhlásenie vlády nemožno chápať ako desať Božích prikázaní, ale je to dokument, ktorý sa bude variovať v toku politického i hospodárskeho či sociálneho života na Slovensku. A na to sú tam poslanci volení voličmi, aby tento program uvádzali do života ergo snažili sa preto urobiť maximum. A nie sú tam na to, aby si vytvárali nejaké svoje ego, imidž, či hromžili na všetko, čo im nie je po chuti.  Teda jednoducho nemali by zabudnúť, že ich voliči nie sú bez chuti.

 

Nešťastný návrh

V slovenskej tlači sa objavili informácie, že vláda chce zvýšiť koncesionárske poplatky. Tieto peniaze skončia v dnešnej RTVS, ktorá si už ani nerobí štatistiku výskumu sledovanosti, pretože  sledovanosť tzv. verejnoprávneho média je na takej úrovni, že niet sa čím chváliť. Toľko „biednych programov“  ešte v slovenskej televízii, ako tam vidíme dnes, nikdy v histórii nebolo. Úlohu verejnoprávnej plní nielen na nízkej úrovni, pred pár dňami bolo schvaľovanie programového vyhlásenia vlády v parlamente, vo verejnoprávnej žiadny prenos nebol, a tak musel divák prepnúť na TA3, aby sa o takejto dôležitej udalosti niečo dozvedel. Tak teda komu treba takúto verejnoprávnu televíziu a ešte k tomu so zvýšením koncesionárskych poplatkov. Ak to znova má ísť na tie dramaturgické úbohosti, tak by bolo rozumnejšie túto televíziu zrušiť a vytvoriť jeden televízny kanál, ktorý by dôsledne plnil funkciu verejnoprávnosti a nestrkal koncesionárske poplatky do vačkov rôznych spoločností, ktorí na tých programoch dnes participujú, zarábajú nekresťanské peniaze a je im úplne jedno, či vytvorený produkt spĺňa aspoň základné kritériá, aby vysielanie plnilo aspoň základnú funkciu televízneho vysielania. Niekedy to pripomína stav, len aby sa to odvysielalo, lebo je to v programe.  Platí to na také relácie ako napríklad O päť minút dvanásť. Divák sa na to pozerá a po skončení zistí, že to vlastne bolo o ničom, bolo to iba mlátenie prázdnej slamy. Čo napríklad môže povedať divákovi poslanec Šebej, či mnohí ďalší, no nič. Plno bezduchých fráz, slohových cvičení, jednoducho keťasenie. Ale sa ani nemožno čudovať, keď otázky kladie moderátor, ktorý si niečo niekde v novinách prečítal a o živote, ktorým Slovensko žije nevie ani máčny mak. Potom to naozaj vyzerá tak ako to vyzerá. Zasa sme si jeden program odfajkli a basta. A tomu hovoríme verejnoprávna televízia, ktorá podobne ako Erdogan od EU, tak RTVS dranká peniaze od koncesionárov. V obidvoch prípadoch sú to peniaze vyhodené z okna.

 

Štvorhodinový  príbeh

Ako sa robí televízna relácia by sa mala RTVS učiť od ruskej, ktorá znova, tak ako každý rok, pripravila priamu reláciu s ruským prezidentom Putinom. Viac ako tri milióny telefonátov, stovky tisíc videootázok,  ďalšie tisíce SMS. A ruský prezident odpovedá. Problémy s cestami v Omsku. Žiaden problém, Putin o nich podrobne vie a podrobne hovorí. Problémy s rybolovom na Sachaline, aj tieto problémy ovláda a odpovedá, ako keby tam bol gubernátor. Neplatenie niekoľkomesačnej mzdy niekde na ďalekom severe, aj o tom vie. Znie to neuveriteľne, ale je to tak. Do toho šikovne zaznie všetečná otázka 11 ročnej dievčiny, ktorá sa pýta, koho by zachránil z dvoch ľudí Erdogana alebo Porošenka, keby sa topili. Putin odpovedá, že topiacich sa treba zachraňovať, ale kto sa chce utopiť sám, tomu ťažko pomôcť. A všetečná otázka na jeho Ľudmilu s ktorou sa rozviedol, odpovedá rovnako šarmantne, že sa občas stretnú, Ľudmila si žije dobre a ich vzťah je lepší, ako keď boli manželia. A mnohé ďalšie otázky, bolo ich viac ako osemdesiat na ktoré odpovedal. Obyčajný divák musel žasnúť, lebo nie je v schopnostiach jedného človeka na takéto rôzne veci odpovedať s takým odborným a aj vecným pohľadom či názorom.Treba povedať, že táto „priama línia s prezidentom“ sa koná každý rok a z roka na rok je lepšia a lepšia. Takzvaný PR /public relation/ dovedený takmer k dokonalosti. No, stalo sa to, že na druhý deň sa musel Kremeľ ospravedlniť nemeckým novinám Suddeutsche Zeitung, lebo ich ruský prezident spomenul v súvislosti s Panama Papers. Kremeľ sa ospravedlnil s tým, že poradcovia sa pomýlili . A to teda znamená, že táto PR akcia je starostlivo pripravená dopredu,  na ktorej sa podieľajú odborníci a otázky sú vopred vybrané, okrem tých náhodných všetečných otázok.  Napríklad po otázke na cesty v Omsku nasledovali o deň informácie, že sa cesty opravujú, niekoľkomesačné nevyplatené platy sa vyplatili a tak ďalej. Putin pri týchto otázkach v odpovediach povedal, že sa na to osobne pozrie a dozrie. A výsledok sa dostavil o deň – dva po relácii. Tak či onak, je to skutočne na vysokej úrovni pripravená televízna show, ktorá vynáša Putina u divákov doslova do nebies. A je zaujímavé, že nad tým žasnú aj v zahraničí, hoci vedia veľmi dobre čo to je PR relácia a ako sa robí. Robili podobné relácie dlhé roky, ale Rusi ich v tomto tromfli na celej čiare. A zdá sa, že ich pretromfli aj v iných PR činnostiach. Dalo by sa aj povedať, že žiak  tromfol svojho učiteľa a keďže učiteľ je ješitný, tak  sa s tým nevie zmieriť...