Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

ROZHĽADŇA DUŠANA KONČEKA

Švajčiari sa otočili, Ukrajina v neistote 

Poslanci švajčiarskeho parlamentu prijali riešenie o vzatí späť prihlášky vstupu do Európskej únie, ktorú podali ešte v roku 1992. Veľká väčšina poslancov Výboru kantónov /27/ hlasovala o zrušení prihlášky a len 13 ju podporilo. Už predtým sa Švajčiari v referende vyslovili proti vstupu a týmto hlasovaním sa toto celé iba potvrdilo. Na druhej strane Brexit absolútne zneistil poslancov ukrajinského parlamentu, ktorí sa silou mocou chceli dostať do EÚ, alebo získať aspoň bezdevízový styk. Zdá sa, že Európa stratila záujem o Ukrajinu a v súčasnej situácii sa tomu ani nemožno čudovať. Ukrajinci  teraz nevedia, kde sa obrátiť, pretože ich ekonomika padla na dno, USA tiež všeličo sľubovali, ale ostalo len pri sľuboch. Bývalý agent  CIA v dôchodku sa nedávno vyrozprával o tom, že USA ako aj Európe išlo len a len o Krym, kde chceli mať svoje základne. To sa nepodarilo a ani nepodarí, takže všetci Ukrajinu ponechali napospas osudu. Do EÚ sa nedostane a víza sú v nedohľadne.

 

Koniec tranzitu 

Gazprom už oficiálne potvrdil, že tranzit plynu cez Ukrajinu a cez Slovensko do Európy končí. Do roku 2020 budú zlikvidovaných 4300 kilometrov plynového potrubia a zatvoria sa 62 kompresorových staníc. Takýmto spôsobom holdingová spoločnosť Gazprom ušetrí 1,6 miliardy dolárov. Samozrejme ide o biznis, trasa Severného potoka 2 bude oveľa lacnejšia. Plynovodné rúry sa kládli na tomto tranzite v roku 1977 a majú 40 ročnú životnosť, pritom ako sa na Ukrajine v ním správali tak možno len 30 ročnú.  Životnosť jednoducho končí, samozrejme Slovensko tiež bude tratiť na tranzite, ale sú tu nové možnosti, ktoré sa Slovensku núkajú, ak ich samozrejme využije. Európsky parlament sa tiež nevyslovil proti Severnému potoku 2, hoci tu existovala žiadosť niektorých krajín, medzi nimi aj Slovenska, ktoré žiadali zastaviť výstavbu Severného potoka 2. Politické argumenty nakoniec prebili ekonomické a aj kancelárka Merkelová už proti Severnému potoku 2 nemá námietky, lebo je to obchod. A ten dnes svetom vládne.

 

Maďari v Podkarpatskej Rusi 

Je to zaujímavé, Maďari odmietajú Krym a jeho pripojenie k Rusku, sú za členstvo Ukrajiny v EÚ. Na druhej strane všetkými možnými prostriedkami podporujú 200 tisíc Maďarov žijúcich na Podkarpatskej Rusi, ktorá kedysi patrila Maďarsku a potom aj Československu. Vláda každý rok udeľuje milióny forintov na obnovu škôl, učitelia dostávajú peniaze aj v obálkach a dokonca vytvárajú domobranu, ako píšu ukrajinské média. To samozrejme ešte nemožno nazvať separatizmom, tak ako udeľovanie dvojitého občianstva. Sú tu však evidentné snahy našich južných susedov pripojiť znovu Podkarpatskú Rus k Maďarsku, tak ako kedysi za Uhorska. V tomto smere sa angažuje hlavne strana Jobbik a Kyjev už niektorých predstaviteľov tejto strany vôbec nepúšťa do Užhorodu. Proti vzniku autonómie Podkarpatskej Rusi alebo jej pripojeniu k Maďarsku nie sú ani predstavitelia Rusínov, ktorí žijú v exile v Moskve a existujú tu medzi Budapešťou a Rusínmi veľmi čulé vzťahy.  Podobné snahy sú aj zo strany Rumunska, ide hlavne o bývalú Besarábiu. Všetci hovoria, že Ukrajina je vlastne umelo vytvorený štát, ktorý nemá v budúcnosti právo na existenciu. Keď k tomu prirátame ruský Donbas, tak rozpad Ukrajiny je naozaj jedno z ďalších zmien na mape sveta.

 

Whoexit alebo kto bude ďalší?

Tak sa to vo Veľkej Británii udialo. Pršalo, ale aj tak bola účasť na referende pomerne slušná. A výsledok samozrejme šokoval, nie celkom každého. Dážď samozrejme nakomandoval do Británie Putin a aj výsledok referenda bol jeho dielom. Keby tento Putin nebol, tak by sme si ho museli vymyslieť. Ten si sedí v Kremli a stláča gombíky a všetko čo sa udeje je jeho dielom. Minister zahraničných vecí Lavrov podobné reči okolo referenda ani nekomentoval a odkázal ich autorov na lekársku starostlivosť. Slovenský premiér R. Fico bol jednoduchý a povedal, že taká je realita.

K výsledku sa samozrejme vyjadrovali politici, umelci a politológovia či novinári. Kreslenie Apokalypsy v horúcich júnových dňoch bolo zrejme výsledkom tropických horúčav nielen na Slovensku. Zámerom samozrejme bolo, tak ako to predpokladal scenár, postrašiť verejnosť na svete, aby sa na podobné referendá neodhodlali. Márne, hneď po výsledku sa už ozvali v mnohých krajinách, že chcú podobné referendá. Je to naozaj zaujímavé, doteraz sa doslova spievalo a recitovalo o tom, aká je tá Európska únia rajom na svete a zrazu bum! A už to nie je pravda. A čo je vlastne alebo kde je pravda? To nikto nevie, možno iba tá bruselská elita, ktorú nikto z nás nevolil, samozvane sa rozhodla riadiť akúsi záhadnú ríšu, ktorá je zlepená dohromady takmer 90 tisícmi rôznych predpisov a dokumentov právnej sily, a mnohé z nich sú neznáme alebo tajné.

Vtipne sa hovorilo v týchto dňoch aj to, že preto sú také horúčavy, lebo Briti tieto predpisy a dokumenty pália... Britské referendum teda skončilo Brexitom, ale žiadna Apokalypsa sa nekoná, tí čo bohatli budú mať menej o nejaké stovky miliárd, Británia bude ešte dva roky ako hovorí Lisabonská zmluva členom EÚ, kým sa udeje komplikovaný výstup, všetko sa potom utrasie a ani Jaguár zo Slovenska neodíde a ani našich z Anglicka nevyhodia, kráľovná bude vládnuť ďalej, City zostane stále finančným centrom a anglická futbalová liga bude stále najlepšia na svete. Keby v nej hrávalo aspoň päť Slovákov, boli by sme na Euro 2016 v osemfinále. Cameron síce odíde a možno s ním aj Škótsko z Veľkej Británie, spojí sa Írsko so Severným Írskom, Gibraltar  chcú zabrať Španieli. A na mape sveta bude toľko exitov, že ju budeme musieť úplne premaľovať. Praktickí Briti sa rozhodli tak ako sa dalo čakať, málokto v tom šoku z referenda si všimol jednu udalosť ktorá sa stala predtým - doslova kráľovské prijatie najvyšších čínskych predstaviteľov v Londýne, ktorých kráľovná vozila na zlatom kočiari. Nebola to vôbec náhoda.

Čína reagovala na Brexit pomerne stoicky – škoda, že Británia vystúpila z EÚ a to bolo všetko. Čínu to možno mrzí len preto, že  nové obchodné vzťahy s londýnskym City sa mohli transformovať do Európy. Zaujímavá bola aj reakcia Putina, ktorý sa vyjadril podobne. Nemci prvý deň po Brexite boli v šoku, na druhý deň už hovorili, že čím skôr opustí Británia EÚ bude lepšie a na tretí to bolo jasné -  EÚ nebude anglosaská, ale germánska, teda  ako Štvrtá ríša. Či túto nemeckú rozpínavosť spapkajú Francúzi je druhá vec a tak naozaj môže v EÚ nastať chaos a znepokojenie, ak v tomu prirátame ešte nespokojnosť krajín V4 s doterajším fungovaním.

Jedno je však jasné, hneď po Brexite sa mali vzdať funkcií tak Tusk  ako aj Junker či predseda europarlamentu Schulz. Ale prečo by sa vzdali? Veď to sú nevolení, ale len dosadení! Európska demokracia je naozaj realita, v tom má R. Fico úžasnú pravdu a hoci fúka spolu s nimi do jednej fujary, občas nefúkne. Tak mu hodili na krk predsedníctvo únie a namiesto toho, aby sa zaoberal problémami a funkčnosťou EÚ, bude musieť riešiť rozluku, teda Brexit. A aby toho bolo málo Kotlebovci využili exitáciu a už zbierajú podpisy za vystúpenie Slovenska z EÚ, teda Slexit.

 

Kalexit je vlastne Ficexit

Už krátko po skončení parlamentných volieb bolo možno pozorovať, že nespokojnosť istých kruhov s výsledkom a hlavne so zostavením vlády je očividná. Táto nespokojnosť mala vzostupnú krivku a išlo sa podľa očividne existujúceho scenára. Najskôr za zaútočilo na Kotlebovcov, vrátane prezidentských demokratických kotrmelcov, ktoré tiež neboli náhodné. Tí to niesli statočne. Úspech Kotlebovcov vo voľbách sa pripísal samozrejme Ficovi, hoci je každému jasné, že sú to nosiči občianskej nespokojnosti, čiže nadávanie do fašistov je skôr hlúposť tých, čo tak činia. Chystali sa aj na SNS, ibaže tá im zoskočila z udice. Na Bélu Bugára toho majú málo a Sieť má problémy sama so sebou.

Do toho prišlo nečakané ochorenie R. Fica a jeho operácia, samozrejme, že v scenári bol útok na neho, ibaže si uvedomili,  že by im to vo verejnosti neprešlo, Slováci sú na také veci citliví. Tak zaútočili na Kaliňáka, ten sa najlepšie hodil na útok, je suverénny, pohľadný, aj svojsky arogantný a ešte k tomu aj právnik a podnikateľ. Polovica Slovákov tomu druhému totiž závidí aj nos medzi očami, takže na úlohu obetného baránka bol Kaliňák najideálnejší objekt. Samozrejme len objekt, od začiatku vždy ide o R. Fica. Stačí si letmo pozrieť prejavy a vyjadrenia slovenského prezidenta, ktorý síce potuteľne, ale vždy podobným snahám nahrával o čom hovorí aj jeho posledný prejav v parlamente. Nehovoriac už o tom, že ešte prijíma v prezidentskom paláci Sulíka.

Treba lepší dôkaz na koordináciu? Týmto scenáristom je ukradnuté aj predsedníctvo Slovenska v EÚ, budú organizovať demonštrácie, kde príde tritisíc ľudí, inde sa uvádza 4, 5 až 6 tisíc, samozrejme vrátane zvedavcov a bezdomovcov. Odvolanie v parlamente neprešlo, navrhujú nové. Pritom je to všetko postavené na vode, chimérach nejakého bludného neoboľševika. Treba si spomenúť aj na to, že keď predsedajúcou krajinou EÚ bola Česká republika, odohrala sa podobná udalosť aj s pádom Nečasovej vlády. A dnes je už jasné, že išlo o vymyslené a dopredu pripravené scenáre, ktoré sa nakoniec dnes prevalili. O niečo podobné sa snažia aj scenáristi aj na Slovensku, okrem iného vychádzajú aj z toho, že v mútnej vode sa dobre chytajú ryby a tá je dnes v Európe mútna až-až. Pravdaže ak im neprejde druhý raz v parlamente Kaliňák, chystajú sa odvolávať R. Fica, ako sa vyjadrili.

A tak vlastne odhalili celú podstatu a zámer scenára. Je to jednoducho hyenizmus, inak sa to nazvať nedá. A že sa na tom podieľajú aj isté kruhy z prezidentského paláca je už hyenizmus na druhú. Bude si treba všimnúť, že v tom budú pokračovať po celé obdobie slovenského predsedníctva, tvoriaca sa bratislavská kaviareň, na spôsob českej, ktorá vznikla v tom istom období predsedníctva, sa k nim pridáva, obstarožní umelci, ktorí už vyšli z módy im budú drukovať, vyťahovať kartičky a iné blbosti.

 

Všetko je inak...

Každý z nás máme svoju nočnú moru, ktorá nás prenasleduje v nočných snoch. Samozrejme politici sú na tom ešte horšie, tých prenasledujú nočné mory každú noc. Ale najhoršou nočnou morou pre každého politika je nočná mora nazývaná – referendum. Je to logické, politici prichádzajú na svoje vládnuce miesta na základe volieb, teda na základe vôle národa a snažia sa zubami-nechtami na týchto miestach zostať, samozrejme vždy po voľbách sa už zdvihnú iné nálady a politik sa musí snažiť, aby na toto nepozeral a snažil sa byť stále vyššie v rebríčku popularity.

Tak to už v demokracii chodí. Britský premiér Cameron  pred voľbami, aby ho zvolili, sľúbil národu referendum. To bol obyčajný taktický ťah a vôbec nijaké referendum sa nechystal urobiť. Ale voľby nedopadli tak ako očakával a tak  jednoducho musel sľúbené referendum vyhlásiť, hoci nebol zástancom odchodu z EÚ. Na túto nočnú moru ako vieme z výsledkov doplatil. A zástancovia chaosu v Európe si mädlia ruky a veselo vykrikujú, že to je začiatok konca Európskej únie.

Ale netreba sa ponáhľať, stávkové kancelárie povyplácajú výhry pre tých, čo vyhrali a vsadili si na Brexit, zrátajú sa straty a začnú sa prijímať nové stávky o tom, či bude realizované referendum alebo nie. Škoda, že sa neprijímajú podobné aj u nás. Zatipoval by som si, že výsledky referenda realizované nebudú. Z jednoduchého dôvodu, európski politici vždy vedia, čo je najlepšie, vedia to lepšie, ako akýsi národ, čo tam po ňom. Aj preto sa referendá v európskej únii nerealizujú, celkom verejne.

Chcete dôkaz? Len nedávno bolo v Holandsku vyhlásené referendum proti asociácii EÚ s Ukrajinou v ktorom sa občania vyjadrili proti nej. A minister zahraničných vecí suverénne oznámil  že „ak chceme rozbiť Európu potrebujeme čím viac referend,“ a dodal, že referendum je prepotrebný inštrument pre odpovede na komplexné otázky v podmienkam parlamentnej demokracie /všimnite si ten sarkazmus v tomto vyjadrení/.  Porozumeli ste tomu – v podmienkach parlamentnej demokracie. To znamená takej demokracie, ktorú predstavuje parlament a nie národ. Samozrejme mu drukoval aj predseda europarlamentu Schulz a predstaviteľka zelených sa pripojila, že nemožno v referendách riešiť tie otázky, ktoré sa týkajú EÚ ako celku. A to sa samozrejme týka aj referenda vo Veľkej Británii.  A čo sa stalo s referendom v Holandsku, jednoducho pred ním Holandský parlament ratifikoval asociáciu s Ukrajinou, výsledky referenda to nezmenili a tak asociácia je platná. A že národ hlasoval inak, čo tam po národe.

A sú tu aj ďalšie príklady, potom ako sa uskutočnilo referendum v Katalánsku a za odchod od Španielska hlasovalo 96,2 percent Kataláncov predstavitelia Madridu to označili za hlúposť, lebo 96,2 percent sa môže  objaviť len v totalitnej krajine. Prekrásne, nie? Klasický príklad sa odohral aj pri  oddelení  Ukrajiny od Ruska, na referendum sa politici Jelcin a Kravčuk vykašľali /aj nie náhodou/ lebo lepšie vedeli čo treba /tiež nie náhodou/. Bývajú aj iné možnosti, keďže od referenda nemožno ustúpiť, tak sa vyhlási nové referendum. To sa už stalo v Dánsku v roku 1992, kde bolo hlasovanie proti Maastrichtskej dohode /ktorá položila základ dnešnej EÚ/, opätovné hlasovanie v roku 1993 už bolo za dohodu. To isté sa stalo v Írsku, ktoré v roku 2008 hlasovalo proti Lisabonskej dohode a v roku 2009 už hlasovalo za dohodu.

Čiže, čo sa týka výsledkov Brexitu, existuje niekoľko variantov, Cameron môže kým odstúpi napríklad rokovať o rozšírenej autonómii s EÚ a pretože referendum nemá právne dôsledky,  bude možné hlasovať znova.   Čiže  povedané slovami rabína: Všetko je inak a ešte aj to inak je inak. Preto sa nemohol stáť prezidentom Rakúska ultrapravý politik, na poslednú chvíľu mu hlasujúci s pasmi ubrali 0,3 percenta hlasov. Preto sa nemôže stáť prezidentom USA Donald Trump. A stavím sa s hocikým, že sa nestane. Aj preto Veľká Británia nevystúpi z EÚ. A stavím sa s hocikým, že nevystúpi. A referendá, ktoré sa množia ako huby po daždi? EÚ jednoducho uzákoní, že  zúčastnených musí byť 75 percent a proti musí byť 60 percent. Vivat demokracia! Je to jasné, politici vedia vždy všetko lepšie, aj parlamenty,  ako národ.