Rodičia a deti – Rudolf Slezák

Všetci vieme o tom, že Slovensko je veľkovýrobňou mizerných dôchodkov. Aj keď sa ich priemer približuje k výške takmer  400 EUR, pravdou je, že väčšina starých ľudí, napriek tomu, že poctivo pracovali po celý život, poberá dôchodok aj o 100 EUR nižší, ako je celoslovenský priemer. Čím to je, že títo ľudia sa  ocitli na staré kolena, v nedôstojnej fáze ustavičného odriekania? Je síce pravdou, že každý z nás je tvorcom svojho dôchodku, no pravdou je i to, že tento systém, ich v mnohých prípadoch do tejto chudoby a odriekania vohnal. Ak by v parlamente a vo všetkých ponovembrových vládach a koalíciách, sedeli zodpovední a predvídaví poslanci a ministri, nemusela takáto situácia nastať. Čo urobili títo politici preto, aby obyčajný pracujúci človek, odchádzal na zaslúžený odpočinok, spravodlivo ocenený? Nič, alebo len veľmi málo. Dlhé roky, vlastne už celé desaťročia, boli upozorňovaní na to, že nám po cestách jazdia kamionisti s platom upratovačiek, že ťažko pracujúci ľudia, ale aj odborníci, poberajú iba minimálnu mzdu...už iba tieto príklady, by mali politikom, ale aj vedeniu  Sociálnej poisťovne napovedať, že tu nie je niečo v poriadku, že niekto považuje svojho zamestnanca, poisťovňu i štát, so všetkými jeho inštitúciami, za hlupákov, s ktorými si môže  robiť, čo sa mu len zachce. Za zamestnanca sa odvedie iba minimum a ostarne mu vyplatí "kešom". Možno si poviete, že je chybou zamestnanca, ak súhlasí s takouto praktikou, no nie je to pravdou. Ak by nesúhlasil a odišiel pracovať k susedom, aj tam by narazil na podobný problém. Obyčajný človek má iba veľmi málo možností, sa proti takýmto praktikám brániť a podľahne, aj keď si takto pokazí svoj dôchodok. Štát, ak by mal na tom záujem, takéto možnosti má, no ak by zasiahol proti tomu ostrejšie, vyvolal by pobúrenie medzi podnikateľmi, že sa im pletie do ich slobodného podnikania. Čo na tom, že štátu unikajú týmto spôsobom nezdanené peniaze a zamestnancovi niekto úmyselne dokaličí jeho dôchodok?

V týchto dňoch, sa na tému dôchodky, ozval v parlamente aj poslanec Julius Brocka z KDH. Navrhol, aby mohli zamestnané deti, zo svojich zaplatených daní, prispievať svojim starým rodičom, nejakou čiastkou, k ich mizerným dôchodkom. Ktoré dieťa by aspoň nejakou čiastkou ,neprispelo svojim rodičom, v poslednej fáze ich života? Ak dokážeme prispievať dvomi percentami, celkom neznámym inštitúciám, takáto možnosť, by nikoho nenechala ľahostajným. Veľa ľudí sa o svoje 2%, ktoré môže podarovať neziskovým organizáciám nezaujíma a stávajú sa korisťou vypočítavých špekulantov. Z vlastnej skúsenosti poznám prípad, že ekonómka v známej firme, obehala zamestnancov, povypisovali sa potrebné papiere a gymnázium , na ktorom študovala jej dcéra, dostalo pekný darček. Že sa táto dievčina dostala vďaka šikovnej matky, do priazne vedenia školy, že sa jej dostávalo viac pozornosti, ako ostatným, že ľahšie zmaturovala, nikto nepochybuje. V každom prípade, by Smer mal tento návrh podporiť a myslím si, že už dávno mal vyjsť z jeho košiara. Zhodovalo by sa to s lavicovými hodnotami, ktoré hlása vo svojom programe. Presvedčili by nás o tom, že osud starých ľudí, im nie je ľahostajný, že s tou veľkovýrobou mizerných dôchodkov, sa predsa len niečo deje.