REGIÓN Milana Országha: Zachovať úctu, ale nezabúdať

Prešovčania si v piatok 17. januára pripomenuli 59. výročie oslobodenia svojho mesta spod jarma fašizmu. Kladenie vencov k pamätníku padlých hrdinov v centre mesta bolo tak, ako po iné roky, opäť dôstojným aktom úcty k hrdinstvu tých, ktorých nenávisť a chamtivosť mocipánov a nezodpovedných politikov dohnala k tomu, aby napriek svojmu presvedčeniu vzali do rúk zbrane a bojovali proti najväčšiemu zlu, ktoré vzišlo na tejto planéte. Aj keď príchod prvých jednotiek Červenej armády do Prešova (19. januára 1945) sa uskutočnil bez boja, keďže fašisti opúšťali mesto pod tlakom sovietskych vojakov a príslušníkov I. Československého armádneho zboru smerom na západ už 18. januára, počas ostrých stretov v okolí mesta ich zahynulo veľa.

Obyvatelia mesta vychádzajú v piatok 19. januára po 15. hodine z pivníc, bunkrov a krytov, aby vítali prvé hliadky osloboditeľov, vchádzajúcich do mesta. Za oddielmi 320. gardového pluku 4. ukrajinského frontu s veliacimi majorom J. Rotinom a pplk. Fokinom prichádzajú aj tanky. Večer sa v prešovských dvoroch a uliciach už radostne oslavovalo oslobodenie. Oslobodzovacie vojská sa v Prešove rozdelili, kým naši postupovali smerom na západ (Branisko), červenoarmejci nabrali kurz smerom na sever (Sabinov, Lipany, Stará Ľubovňa). Niekoľkí z tých, ktorí v meste nocovali, čakali spolu s rodinou Oravcových na narodenie nového občana mesta a veru to nebola jednoduchá záležitosť. Mamka Anna mala už 37 rokov a nový prírastok mal byť už jej siedme dieťa. Tesne po polnoci, teda už 20. januára, vstúpil do oslobodeného mesta malý Tónko, ktorému meno vybral otec spolu s novými sovietskymi priateľmi ešte pred polnocou. Anton sa neskôr vyučil za mäsiara a svojej profesii ostal verný po celý svoj produktívny vek.