• M. Komanický
    M. Komanický

REGIÓN Milana Országha: Predstavujeme

Občania východoslovenského krajského  mesta Prešov budú v sobotu 15. novembra voliť svojho primátora z celkom deviatich kandidátov (jedného k voľbám nepustila ani mestská volebná komisia, ani okresný súd) a 31 členný poslanecký zbor mestského zastupiteľstva. V sedmičke mestských volebných obvodov je do boja o dôveru občanov prihlásených celkom 213 kandidátov, z nich je na volebnej listine SMERu-SD  spolu za všetky volebné obvody 26  (členovia strany a nezávislí s podporou strany). Najtuhší predvolebný boj sa očakáva vo volebnom obvode č. 1 – Sídlisko III, ale odhaduje sa, že veľmi nezaostane ani ďalšie megasídlisko, Sekčov (volebné obvody č. 6 a 7).

Dnes vám predstavíme dvoch kandidátov SMERu-SD v Prešove, oboch pôsobiacich mimoriadne aktívne v  netradičných zamestnaniach.  Kým ten prvý je v politike už „ostrieľaný harcovník“ vďaka predchádzajúcemu poslaneckému mandátu v zastupiteľstve prešovského VÚC, druhý v politike iba začína. Pre veľké pracovné vyťaženie mu  doteraz nezvýšil čas na nič...

 

21 - Mikuláš Komanický: Šport i politika potrebujú hru fair play

Dnes 63 ročný futbalový tréner a pedagóg je žijúcou športovou legendou medzi nami. V našom meste ho pozná každý priaznivec najobľúbenejšej hry na tejto planéte. To isté platí aj v slovenskom meradle, pretože Mikuláš  Komanický (na obr.), to je v slovenskom futbalovom svete jednoducho pojem. Vo vzťahu k samotnej hre pojem odbornosti a kvality, v okolí pojem ľudskosti, skromnosti, rozvážnosti a hĺbavosti. Aj preto je komunikácia s ním bezkonfliktná a jasná. Po ukončení aktívnej činnosti hráča futbal neopustil, ale začal s výchovou a odbornou prípravou mladých. Každý, kto sa ocitol aktívnym spôsobom v kolotoči futbalu, pracuje a stretáva sa s mladými ľuďmi, či majú sedem rokov alebo štyridsať. Veď aj najvyššiu ligovú súťaž hrajú vlastne mladí ľudia, ktorých treba viesť, podporovať, vedieť ako s nimi, aby vyrástli v schopných športovcov a vedeli disciplinovane zvládať herné situácie. Rozvážne, trpezlivé  a priame sú aj jeho kontakty a vzťahy s ostatnými ľuďmi vo svojom okolí. 

Venujme sa však politike, keďže Miki Komanický sa uchádza o priazeň svojich spoluobčanov na prešovskom Sídlisku III (volebný obvod č. 1) v blížiacich sa komunálnych voľbách (s podporou strany SMER-SD) a s komunálnou politikou má už bohaté skúsenosti. Jeho filozofia je jednoduchá – „som presvedčený, že ako poslanec budem môcť pomôcť prešovskému športu a občanom mesta podstatne lepšie ako teraz.“  Na tomto sídlisku žil 28 rokov, takže ho pozná ako vlastný byt  a ako poslanec v ňom aj chce aktívne pôsobiť. Prežité skúsenosti využíval celé práve sa končiace  volebné obdobie ako poslanec tohto obvodu, čím získal ešte širší a podrobnejší rozhľad o podmienkach života v tomto kúte mesta. Prešov však pre neho týmto sídliskom nezačína, ani nekončí:

Situácie, kedy poslanci musia spojiť svoje sily pre úspešné riešenie užitočného projektu v prospech celého mesta a všetkých jeho občanov sú bežné a bežné by mali byť aj  rozumné prístupy poslancov mestského zastupiteľstva k takémuto stavu – odložiť nabok politické tričká, úzke skupinové záujmy i hranice mestských častí. Politika rozvoja mesta by mala byť jednotná a jasná, každé delenie v tejto oblasti prekáža. Dnešný stav, keď poslanci sa handrkujú o každý cent z mestského rozpočtu pre „svoj“ obvod a navzájom si vytýkajú, kto o ten cent či dva dostal viac, aby sa tieto chudobné peniaze nakoniec premenili na niekoľko nových záplat na vozovke, to nie je cesta, ktorou by mestské zastupiteľstvo ako najvyšší a najdôležitejší orgán mesta malo ísť.

 

Nemali by sme hovoriť o nejakých osobných prioritách v práci poslanca, keďže kandidáti do rôznych funkcií sa nimi oháňajú, ale nakoniec o všetkom rozhodujú peniaze. Skôr by sme sa mali venovať vášmu pohľadu na vzťah poslanec – občan – mesto v ktorom žijeme.  Ako  teda z vášho pohľadu vyzerá prešovská súčasnosť?   

Pozorujem, že sme sa ocitli v pomerne  zložitom období, ktorého stav budeme nútení rýchlo a múdro riešiť vo vzťahu k najbližším aj vzdialenejším rokom. Takže: Približne pred 50-timi rokmi sa začalo rodiť Sídlisko II a asi tak o 8 rokov neskôr aj Sídlisko III, v prostredí ktorého žijem so svojimi spoluobčanmi. Osobne ho považujem za najvydarenejšiu a najkrajšiu prešovskú obytnú zónu z hľadiska štruktúry územia, občianskej vybavenosti i životného prostredia. Vtedy dávno sme sadili stromčeky, kríčky, zakladali okrasné kvetinové záhony, aby sme pri svojich blokoch mali príjemné prostredie, kúsok kultivovanej prírody. Po tých rokoch však stromčeky vyrástli na poriadne stromiská, kríčky na rozsiahle kroviská a stávajú sa často jablkom sváru. Každý z nás síce chce žiť uprostred zeleného parku, ale nie aby mal strom pred svojimi oknami či balkónom, ale pritom mať na dosah parkovisko pre svoje auto a detské ihrisko pre detváky. Plocha, situácia a daný stav však nepustia. Treba sa dohodnúť a niektorí občania nie sú schopní ani konsenzov, ani čiastočných rozumných dohôd. Jednoducho, musí byť tak, ako to oni chcú a na ostatnom nezáleží. Preto vznikajú susedské spory, ale aj nedorozumenia medzi obyvateľmi a ich volenými zástupcami, teda poslancami. Iba preto, že chýba tolerancia a rozumný prístup k hľadaniu optimálneho riešenia. No tú akúsi „reštrukturalizáciu“ sídlisk, na ktorých žijeme, musíme urobiť, inak sa naše pekné prostredie zmení na nevyhovujúce a z hľadiska doby, v ktorej žijeme, pre bývanie akési zaostalé. Týmto procesom obnovy musí postupne prechádzať celé mesto, je to prirodzený vývoj...

 

Akú úlohu v tomto procese teda hrajú samotní poslanci?   

Poslanci? Predovšetkým na základe podnetov občanov i konzultáciám s odborníkmi upozorňovať mesto na slabiny a nedostatky prostredia v ktorom žijeme a tlačiť na úradníkov radnice, aby sa tieto konkrétne pripomienky realizovali a nedostatky odstraňovali. A zháňať potrebné peniaze na vylepšovanie situácie. Úradníci sa často oháňajú predpismi a normami a kdečím, napríklad nedostatkom peňazí, len aby nemuseli vychádzať v ústrety občanom, spolupracovať s nimi i s poslancami a hľadať najoptimálnejšie riešenia, to všetko pre nich znamená ďalšiu prácu. Všetko sa dá, keď sa chce. Teda, aj nájsť peniaze, aj správny predpis, ktorý tej - ktorej situácii pomôže. Na druhej strane však poslanec nie je všemocný, jeho možnosti sú dané zákonom a nad rámec zákona ísť nemôže. To ľudia často tiež nechápu...

 

Máte v tejto oblasti kopec skúseností, čo takto praktický príklad zo súčasnosti?

Hoci aj ten najsúčasnejší, rekonštrukcia nákupného strediska Centrum. Tri roky sa občania dožadovali obnovy vnútorného oddychového priestoru, teraz, keď sa projekt konečne realizuje, tí istí občania zase nie sú spokojní s tým, ako sa to robí, prečo sa to takto robí, ako to bude vyzerať atď. atď..  Hromozvodom nespokojnosti je kto? Predsa poslanec, ktorý nemusí byť znalý týchto problémov. Pritom, do tvorby každého investičného projektu je okrem úradníkov radnice  zapojených mnoho odborníkov, od projektantov, cez architektov, ekológov i stavbárov a spolupracuje mnoho ďalších profesií. Chyba sa možno stala v nedostatočnej komunikácii úradníkov radnice s občanmi v etape návrhov a prípravy projektu, som však presvedčený, že niektoré  problémy treba nechať riešiť odborníkmi, ktorí danú problematiku ovládajú a výsledok ich práce brať ako optimálny výsledok. Mne na druhej strane prekáža zaužívaný spôsob opravy prešovských komunikácií, teda plátanie dier. Plátanie dier je ako plátanie svedomia, nestojí za nič. Je to absolútne nekontrolovateľný (a v konečnom dôsledku neefektívny) spôsob riešenia problému. Prečo sa nerobia nové súvislé povrchy, ktoré vydržia podstatne dlhšie a finančne sú jednoducho kontrolovateľné? Ekonomika mesta musí byť čistá a jasná! Kritikom rekonštrukcie nákupného strediska Centrum však takéto súvislosti akosi unikajú. A pritom ide o naše spoločné peniaze!

 

 Okrem dlhé roky konštruktívne neriešenej dopravy je ďalšou slabinou nášho mesta nízka zamestnanosť. Alebo, vysoká nezamestnanosť. Myslíte, že hľadanie zahraničných investorov je to najoptimálnejšie riešenie situácie?

No a pozrite, ako to dopadlo iba nedávno v prípade španielskeho investora. A to nešlo o nejaké tri-štyri úradnícke miestečká. Stačilo niekoľko nespokojných jednotlivcov a bolo po veľkom projekte. Dovolím si pritom tvrdiť, že dnešné metalurgické procesy sú ekologicky tak zabezpečené, že ich vplyv na životné prostredie je možno menší ako výfukové plyny z áut nespokojencov. Iným problémom je situácia, do ktorej sa naša spoločnosť dostala vďaka absolútne nevyhovujúcej štruktúre školstva. Radikálny výpadok školstva z reálnych potrieb praxe vznikol niekedy v rokoch 2006 až 2010, kedy sme vďaka nepriaznivému demografickému vývoju a poklesu záujmu zo strany rodičov zlikvidovali množstvo štátnych odborných škôl a tento výpadok bol nahradený nič neriešiacimi súkromnými školami všeobecného zamerania. Preto máme taký zástup nezamestnaných mladých ľudí na úradoch práce, preto sa k nám nehrnú investori, pretože vedia, že náš reálny trh pracovnej sily nedisponuje strojármi, obrábačmi kovov, chemikmi, elektrotechnikmi. Vzhľadom k zásadnej „ponovembrovej“ zmene vlastníckych vzťahov musíme ako východisko zo situácie dostať mladých ľudí hoci aj do mini podnikov alebo k živnostníkom, aby sa tam zodpovedne učili remeslu a aby štátna politika zamestnanosti vychádzala maximálne v ústrety budovaniu takýchto úzkych vzťahov medzi školou a praxou. Hoci aj drobnou praxou. Aby nám remeselníci a zruční ľudia pribúdali a školáci prestali rozširovať oblasť stratenej generácie na úradoch práce. Aj v tejto oblasti vidím veľké pole pôsobnosti poslancov, pretože ľudí na planéte pribúda geometrickým spôsobom, ale pracovných miest vďaka robotizácii postupne ubúda. Východiskom by mohol byť návrat k dávno zrušeným komunálnym službám, slúžiacim mestu a jeho občanom. Službami aj zamestnanosťou. 

 

 Trafili ste klinec po hlavičke, vráťme sa však k tomuto volebnému obdobiu, ktoré práve končí. Považujete aktivity a činnosť súčasného poslaneckého tímu vo volebnom obvode č. 1 za roky 2011 až 2014 za dostatočné a úspešné?

Problémy sú v celom meste, Sídlisko III s Rúrkami a Tehelnou ulicou nie je výnimkou. Práve naopak, je to najväčšia obytná zóna mesta a teda aj problémov tu musí byť zákonite viac. Snažili sme sa v daných podmienkach urobiť pre tu žijúcich ľudí čo najviac, ale všetko sa za jedno volebné obdobie nedá stihnúť. Nielen ja, všetci. Tých návrhov a pripomienok bolo množstvo na každom zasadnutí výboru mestskej časti. Snažili sme sa tam byť vždy, kedy len to bolo možné, ja som za celé štyri roky vynechal iba tri, kedy som skutočne nemohol prísť pre vážne objektívne príčiny.  Mám však dobrý pocit z toho, že v priebehu tých štyroch rokov sa nám podarilo z časti opraviť komunikácie pre vozidlá aj peších,  zrealizovať rekonštrukcie a modernizácie niektorých ZŠ a MŠ, rozbehnúť konečne opravy v nákupných strediskách Centrum a Družba. Ale myslím, že ľudí tu potešili aj také „maličkosti“, ako nové lavičky na oddych, nové stromy a kríky, a tak ďalej...

 

  Keď sme už pri údržbe sídliska a novinkách na ňom, máte už premyslené, do čoho sa treba pustiť v ďalšom volebnom období? Samozrejme v prípade, že voliči vám opäť prejavia dôveru v blížiacich sa voľbách.

Predovšetkým je potrebné plynule pokračovať v rozbehnutých projektoch, bez ohľadu na to, či sa nachádzajú v štádiu realizácie alebo prípravy. Zo skúseností viem, že pre riešenie každého problému je najväčším nepriateľom prerušenie kontinuity. Takže musíme rozbehnúť plánovanú výmenu zelene a jej radikálne omladzovanie skôr, ako sa prestarnuté a čoraz krehkejšie stromy stanú akútnym nebezpečenstvom nielen pre naše deti a vlastne celé okolie. Zdôrazňujem aj to, že strom ohrozujúci obytný dom už nie je na tomto sídlisku výnimkou. A ďalej pokračovať v modernizácii a rekonštrukcii sídliskových predškolských a školských zariadení i v rekonštrukcii dopravných komunikácií. Chcel by som a dočkať chvíle, kedy  dôjde aj na  mimoriadne vedľajšiu a ukrytú cestu medzi garážami k ZŠ na Prostějovskej ulici, ktorá dnes už skôr pripomína tankodrom ako sídliskovú komunikáciu. Veľa je aj tých spomínaných „maličkostí“, od pravidelnej hygienickej sanácie  pieskovísk, cez ďalšie nové lavičky, odpadkové koše, až po vážnejšie projekty, akými sú nové parkoviská, ktorých je na sídlisku zúfalý nedostatok. Ale rovnaká situácia je v celom meste.

 

Myslíte si, že v novom volebnom období bude nespokojencov menej?

Vo futbale platí, že ak má všetko klapať, aby sa dosiahol úspech, musí fungovať úzka spolupráca trojuholníka hráči, tréneri, funkcionári. Ak chceme, aby úspešné bolo aj mesto a tá ktorá mestská časť, musí tu fungovať symbióza občania, poslanci, vedenie mesta. Na začiatku toho všetkého sú však voľby. V nich rozhodnú samotní voliči o smerovaní mesta, poslanci následne pomáhajú riešiť názory a priania voličov. Aby však budúcnosť mesta vyzerala podľa predstáv jeho občanov, je v prvom rade dôležité prísť k volebným urnám...!