REGIÓN Milana Országha: Náš kultúrny odkaz budúcim generáciám

Celkom 8 124 objektov v zbierkových fondoch  kultúrnych zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Prešovského samosprávneho kraja (PSK) dostalo v priebehu jedného roka digitálnu podobu 2D a 3D a ich elektronická vizáž je postupne k dispozícii verejnosti a vedeckej obci. V závere júna bol projekt Najvýznamnejšie historické a kultúrne pamiatky v zbierkach PSK (Operačný program informatizácia spoločnosti – opatrenie 2 Digitalizácia obsahu pamäťových a fondových inštitúcií, jeho archivovanie, sprístupnenie a zlepšenie systémov jeho získania, spracovania a ochrany) finalizovaný a jeho výsledky predstavené novinárom.  Podľa schváleného projektu bol termín realizácie náročného digitálneho spracovania fondov určený na tri roky, od marca 2012 do júna 2015. Ale ako to na Slovensku a hlavne v Bratislave chodí, ministerstvo kultúry zmluvu podpísalo až v marci 2013 a verejné bostarávanie bolo ukončené v marci 2014. Vtedy bol samotný projekt vlastne odštartovaný. Dodávateľ mal teda napokon z troch rokov k dispozícii iba 15 mesiacov. A to ešte k ďalším zmenám plánu digitalizácie dochádzalo v samotnom priebehu technického procesu...

 

Projekt digitalizácie zahrnuje vybrané zbierky najdôležitejších predmetov (z hľadiska historickej a vedeckej hodnoty) sedmičky kultúrnych inštitúcií v Prešovskom kraji (Šarišské múzeum v Bardejove, Podtatranské múzeum v Poprade, Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni, Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou, Vihorlatské múzeum v Humennom, krajské múzeum v Prešove a Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. Napríklad, v popradskom múzeu bolo digitalizovaných 711 objektov, medzi nimi kolekciu Gánovce (z expozície paleontológie), 200 objektov modrotlačiarenských foriem, ale aj drevený oltár o rozmeroch 250 x 200 cm z múzea v Spišskej Sobote, ktorý bol súčasťou dnes už neexistujúceho kostola v Spišskej Novej Vsi.

 

Prešovské krajské múzeum má dnes zdigitalizovanú jedinečnú kolekciu historickej hasičskej techniky a súvisiacich artefaktov, ďalej predmety z etnografie, sfragistiky i výtvarného umenia, celkom 811 objektov. Hrad Stará Ľubovňa má dnes zdigitalizovaných 358 zbierkových predmetov z ktorých za najvýznamnejší považuje riaditeľ múzea Dalibor Mikulík drevený kostolík, ktorý bol do skanzenu pod hradom prenesený z neďalekej obce Matysová.

 

Už dnes je na webovom portáli Prešovského samosprávneho kraja k dispozícii verejnosti cca 2 500 zdigitalizovaných zbierkových predmetov, pričom odborníci majú k dispozícii samostatnú časť s podstatne vyšším rozlíšením. Podľa pracovníka  dodávateľa digitalizácie Borisa Hurbaniča bola technicky najnáročnejšou digitalizácia drevených kostolíkov v skanzenoch v Humennom a Starej Ľubovni. Samotný proces digitalizácie bol realizovaný formou 3D skenovania, digitálnej fotografie, objektovej panorámy a fotogrametriou. Celková hodnota projektu je bezmála 1,5 milióna €.

V Prešovskom samosprávnom kraji má kompletne  zdigitalizované svoje zbierky Múzeum Kežmarok, ktoré tento proces riešilo samostatne v rámci slovenského pilotného projektu. Samotné PSK pripravuje ďalšiu etapu digitalizácie historických pamiatok, ktorú bude realizovať vlastnými silami a prostriedkami. Ide o listiny, knihy, plagáty a ďalšie formy 2D objektov... 

Pre budúce generácie

Pre budúce generácie

Dalibor Mikulík (vľavo) a Boris Hurbanič pri ukážke zdigitalizovaného 3D objektu

Dalibor Mikulík (vľavo) a Boris Hurbanič pri ukážke zdigitalizovaného 3D objektu

Digitalizačné pracovisko

Digitalizačné pracovisko