REGIÓN Milana Országha: Hviezdoslavova knižnica 90 ročná

Pred niekoľkými dňami sa kultúrna atmosféra Prešova niesla v znamení osláv 90 ročného jubilea krajskej Knižnice Pavla Országha Hviezdoslava. Isteže, čestný názov po najväčšom slovenskom básnikovi všetkých čias nemala od svojho vzniku, veď v čase jej zrodu mal slovenský kultúrny svet iné starosti,  no to neznamená, že jej osudy neboli pestré, v toku rokov niekedy až búrlivé. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie a skončenia cielenej a tvrdej maďarizácie Slovákov nastal konečne čas, kedy vysloviť alebo napísať slovenské slovo nebolo trestným činom, ba práve naopak, slovenská spoločnosť začala systematicky obnovovať a budovať svoju vlastnú národnú kultúru. Slovenská literatúra, vrátane poézie najplodnejších slovenských básnikov bola jedným zo základných kameňov novej kultúry. Kniha, vtedy medzi ľudom ešte pomerne vzácna relikvia, stala sa nositeľom slovenského slova a slovenskej štátnosti.

 

Pri dnešnom obzretí už ani pamätníci nepamätajú, na koľkých miestach v Prešove tunajšia knižnica fungovala a koľkokrát sa počas svojej deväťdesiat ročnej histórie musela sťahovať. Nie vždy to mala na ružiach ustlané (dnešné časy nie sú žiadnou výnimkou)nielen vďaka historickým udalostiam a zvratom, ale aj politickej hlúposti a zlovôli.

 

Dnešná prešovská krajská knižnica, ktorej zriaďovateľom je od roku 2003 prešovská krajská samospráva, je základňou pre kultúrnych ľudí a milovníkov tlačeného slova každého veku. Jej klientmi boli nespočetné zástupy vďačných čitateľov, svojich verných má aj dnes a nedá sa povedať, že ich počet vďaka moderným technickým zázrakom nejako očividne zredol. Nemožno sa čudovať, veď knižnica týchto dní je moderným kultúrnym stánkom, ktorý okrem požičiavania kníh a ďalších tlačovín prináša mladým i starším Prešovčanom celú paletu atraktívnych ponúk a akcií. A zriaďovateľ, Prešovský samosprávny kraj, si „svoju“ krajskú knižnicu doslova cifrí. Nie je tomu tak dávno, čo pre ňu kúpil polovicu jednej z najkrajších budov v Prešove, nádherný objekt secesného Bosákovho domu, ktorý dal v 20-tych rokoch 20. storočia postaviť bankár Michal Bosák. Východniar, ktorého priateľmi boli americkí prezidenti a senátori, ktorého podpis je na 10 dolárovej USA bankovke z roku 1907, ale aj pod známou a pre Slovensko dôležitej Pittsurskej dohodou.

 

 Ani terajšie okrúhle jubileum sa neobmedzilo iba na akési jednorazový a suchý kultúrny program, ktorého základom bolo hodnotenie práce počas uplynulých rokov a predstavovanie nekontrolovateľných plánov do budúcnosti. Naopak, súčasťou jubilea bolo množstvo stretnutí s čitateľmi, besied s autormi, prezentácie kníh, výstavy a seminár, literárne večery a pikniky, čítania – a predsa aj nejaké odborné prednášky. Akcie prebiehali po celom meste, spolu sme narátali deväť aktívnych scén. V slávnostnom programe U nás lepšie ako doma sa objavili aj také mená, ako Katka Koščová, Adela Banášová či Zuzana Cigánová.

 

S deväťdesiatkou si knižnica P. O. Hviezdoslava pripomenula aj desiate výročie knižničného festivalu Prešov číta rád, ktorý sa stal prirodzenou súčasťou osláv nezvyčajného výročia knižnice. A opäť mená, známe v slovenskom kultúrnom svete: Juraj Červenák, Andrea Gregušová, Peter Holka, Valentín Šefčík, Jana Pronská, Zuzana Csontosová...

Jednoducho, Prešov ešte stále číta rád!   

Hviezdoslavova knižnica sídli v tomto nádhernom secesnom dome

Hviezdoslavova knižnica sídli v tomto nádhernom secesnom dome

Z programu U nás lepšie ako doma

Z programu U nás lepšie ako doma