REGIÓN Milana Országha: Územie odsúdené na zánik

Najnovší  trend rozdeľovania európskych peňazí pre obecné samosprávy možno charakterizovať ako likvidačný pre malé obce v okrajových oblastiach severovýchodu Slovenska, ktorých proces vyľudňovania  sa rozbehol už pred približne desiatimi rokmi, po vstupe Slovenska do EÚ.  O čo v podstate ide?

V priebehu najbližších mesiacov má byť prijatá podmienka pre „obecné“ projekty, že európske peniaze na ne dostane iba tá obec, ktorá má spracovaný záväzný územný plán. Či je to výmysel bruselský alebo bratislavský,  to sa zatiaľ „zatĺka“, pretože v pozadí všetkého môže byť obyčajná ľudská závisť a neprajnosť. Reálna situácia na Slovensku je totiž taká, že kým 100% obcí v Bratislavskom kraji (teda čosi nad 70 sídiel) územný plán spracovaný má, na severovýchode Slovenska, teda v prihraničnej oblasti Prešovského kraja je situácia opačná, napríklad v okrese Medzilaborce nemá územný plán až 91% obcí. V celokrajskom rozsahu je priemer absencie plánu 58%. „Najlepšie“ je na tom okres Prešov s 39% absenciou územného plánu. To je stav v kraji, ktorý na území 8 974 km2 má 23 miest a 666 obcí, v ktorých žije vyše 814 tis. obyvateľov. Aj pri zatvorených očiach je teda bratislavský kraj oproti tomuto kolosu iba akýmsi „záprdkom“, ktorý však dokáže tento kolos nemilosrdne gniaviť. 

 

Prijatie úzusu o neposkytnutí finančných prostriedkov z fondov regionálneho rozvoja v praxi znamená, že tie najchudobnejšie obce nedostanú na vylepšenie svojho terajšieho biedneho stavu ani  cent. Ani na kanalizácie, ani na cesty a chodníky, ani na vodovody či energetické zabezpečenie. O skrášlení centra obce, pomoci pri budovaní verejných budov pre školstvo, sociálne veci, zdravotníctvo a nedajbože aj kultúru, ani nehovoriac. Takže namiesto proklamovaného vyrovnávania regionálnych rozdielov príde ďalšia slučka na krk chudobným, prirodzene, zakladať im ju budú tí najbohatší.

 

Je síce pravdou, že v obciach, ktoré záväzný územný plán nemajú, bude ťažko ustrážiť (ak vôbec úplne  nemožné)   kšeftovanie a voľné narábanie s pôdou, poväčšine v oblastiach s nádhernou a nedotknutou prírodou, ale to už bude iba sekundárna stránka prebiehajúceho vyľudňovania mnohých doteraz ako-tak existujúcich sídiel.  Na jedinú správnu otázku v tomto probléme: - Myslíte si, že obec s 50 či 150 obyvateľmi môže mať peniaze  na spracovanie územného  plánu, ktorý stojí cca 20 tisíc eur – je odpoveď jasná už vopred!  Každá snaha územných plánovačov  krajskej samosprávy o vyburcovanie starostov a obecných rád k aktivitám v tomto smere je už vopred odsúdená na zánik. Pretože ako sa hovorí, kde niet ničoho, ani smrť neberie...