Reformy a „Take away“ pre Rómov – Arpád Popély

V prebiehajúcej politickej uhorkovej sezóny sa mi dostal do rúk materiál, ktorý opäť hodnotí rómsku problematiku na Slovensku. Asi málokto si všimol, ale svojím spôsobom je pozoruhodný. Ide o hodnotenie materiálu s názvom „Stratégia SR pre integráciu Rómov do roku 2020“.

 

 „Stratégia“ bola vypracovaná Úradom vlády pre splnomocnenca pre rómske komunity v roku 2013-14 na základe požiadania EK voči členským štátom. Hodnotili to nie vládne, ale mimovládne organizácie. Vo viac ako 60 stránkovom dokumente hneď na úvod vidíme formulácie:

- Stratégia nie je hodnotiteľná vzhľadom na nízku kvalitu cieľov...

- Súčasné metódy riadenia Stratégie o dohľade na jej napĺňanie nepostačujú a v podmienkach slovenskej štátnej správy Úrad splnomocnenca pre rómske komunity nedokáže zaistiť, že jednotlivé rezorty a iné štátne a samosprávne orgány budú Stratégiu realizovať !!!

 

Úplne vážne vyznieva konštatácia mimovládnych organizácií: „Pokiaľ má SR ambíciu naplniť ciele Stratégie, je potrebné prehodnotiť formáty inštitucialneho rámca Stratégie a dať Úradu splnomocnenca zodpovedajúce právomoci, alebo presunúť zodpovednosť na iných aktérov. Aj pre nezainteresovaných nie je ťažké odhadnúť, koho pod týmto pojmom mysleli...

 

 Splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák pri nástupe do funkcie vyhlásil, že Stratégiu nečítal. A od roku 2012 avizoval tvorbu novej reformy pod názvom „Správna cesta“ Do týchto dní verejnosti sú známe iba tézy reformy / tzv. 10 pilierov/ a rozpracované sú iba dve oblasti – vzdelávanie a vymožiteľnosť práva . Výskumníci zistili, že vážnym problémom je to, že v dôsledku chýbajúcich presných indikátorov bolo v podstate nemožné určiť, aký podiel príjemcov reálne predstavovali Rómovia. S týmto súvisí aj problém formálneho monitorovania projektov zo strany Európskeho sociálneho fondu v Bratislave , ktoré sa nezameriava na to, aké sú reálne výsledky projektu, ale na to, či aktivity v projekte spĺňajú predpísané kritériá po formálnej a účtovnej stránke.

 

Z hodnotenia vyplynul jednoznačný záver: výskumníci, hodnotitelia a tvorcovia politík musia určiť ako stanoviť etnickú identitu jednotlivca. Je treba konečne seriózne aj na Slovensku položiť otázku, do kedy to bude takto pokračovať. Lebo pri novom, systéme ÚSVRK vyznieva tak, že ide zase o snahu vytvoriť niečo nové, slovenské... / po 22 rokoch... znovu /.

 

Pre všetkých zainteresovaných je jasné, že EK neodporúča exkluzívne cielenie fondov pre Rómov pre členské krajiny.

No u nás dve prioritné osy s názvom „Integrácia rómskej komunity“ /s rozpočtom 139 mil. eur/ a „Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou rómskych komunít“ / s rozpočtom 243 mil. eur/, sa v praxi realizujú tak, že k týmto investíciám majú prístup i b a Rómovia.

 Do tohto kontextu určite zapadá reakcia známeho odborníka na túto problematiku a poradcu ministra financií SR, že delenie financií na „naše“ a „ich“ je potvrdením segregácie.

 

Koho máme na mysli, keď hovoríme o Rómoch? Sú tri možné pohľady.

Rómsku identitu posúdiť na základe biologických znakov, alebo za Róma považovať toho, kto sa individuálne a dobrovoľne deklaruje ako Róm, alebo rómsku identitu posúdiť tým členom komunít, ktorí žijú tzv. rómskym spôsobom života. Každý z týchto spôsobov slúži iným cieľom, ale ani jeden nie vhodný pre určenie cieľovej skupiny, ktorá sa má stať adresátom sociálnej pomoci, či inej sociálnej intervencie.

 

Možno riešením je to, čo platilo a fungovalo pred rokom 1989 - situáciu najlepšie pozná úradník /čka/ , ktorý pomoc poskytuje a ktorý rómskeho klienta pozná podľa vlastných osobných poznaní !!! Napríklad aj Inštitút finančnej politiky SR navrhuje, aby úrady začali evidovať nezamestnaných aj podľa toho, k akému etniku patria. Existuje veľa argumentov „ PRE“ . takéto evidencie. Dnes to reálne funguje v 5 štátoch EÚ a aj v Spojených štátoch amerických!!!

 

V týchto krajinách sa používa metóda samodefinície etnicity na dobrovoľnej báze , ale sa nevylučuje ani to, že etnicite rozhodne úradník/čka/ , ktorý daný región, obec osobne dobre pozná. Odborníci na túto problematiku zastávajú rozhodný a jednoznačný názor: nepotrebujeme spočítať Rómov podľa ich výzoru, či podľa niečoho iného, no Slovensko potrebuje vedieť koľko ľudí býva v sociálne vylúčených komunitách, kde tieto lokality sú, aká je životná situácia ich obyvateľstva.

 

Iba na základe týchto údajov možno pripraviť ucelenú sociálnu politiku na úrovni štátu, ako aj jednotlivých obcí s rómskymi komunitami. A nie pripravovať niečo , že niečo patrí inému, a niečo patrí Slovákom a iným národnostiam na Slovensku.