Radikálny český projekt ide na Slovensko – Dušan D. KERNÝ

Český mediálny projekt pod nevinným názvom Parlamentní listy (PL) sa chystá po úspechu v Čechách prísť v jeseni na Slovensko. Majitelia si vybrali už šéfredaktorku a hľadajú redaktorov. Je to takmer geniálny projekt, napísali vo veľkom rozbore Lidové noviny. V Č echách získal už vyše šesťstotisíc čitateľov, stal sa neprehliadnuteľným fenoménom českej mediálnej scény. V poslednom európskom prieskume verejnej mienky sa dostala Česká republika na prvé miesto - vyše osemdesiatjeden per­cent ľudí odmieta migrantov, je proti ich prijímaniu. Je to najvyššie číslo v štátoch Európskej únie a je neodmysliteľné od pôsobenia Parlamentných listov.

 

Podľa tvrdenia Lidových novín, internetová stránka - web - sa síce volá Parlamentní listy, ale v skutoč­nosti ide o radikálne listy, ktorým sa v krátkom čase podarilo získať vyše šesťstotisícovú masu rozhnevaných čitateľov, a to tak radikálov naľavo, ako aj napravo. Model písania je zalo­žený na kontroverzných témach. Čita­teľ je priťahovaný nielen chytľavým titulkami, ale i zásadou, že otváracie články sú postavené na konflikte tak, aby vyvolávali, doslova provokovali reakcie. Podľa dohadov, ktoré kolujú v zákulisí, po masívnom úspechu na českom trhu sa naskytuje možnosť aj na Slovensku s jeho latentnou proble­matikou Rómov, odporom k migrácii, rastúcou zadlženosťou obyvateľstva a možnosťou pred voľbami naširoko otvoriť bez zábran priestor politikom akéhokoľvek zamerania, podobne masívne, ako to kedysi vynieslo v cie­lenej propagande na politické výslnie OĽaNO.

 

PROTIAMERICKÝ TÓN

To sú len dohady, faktom je, že Parlamentní listy sú obchodným pro­jektom, ktorého cieľom je dosiahnuť čo najvyššiu čítanosť a na ňu získavať pri minimálnych nákladoch výnosnú inzerciu. Podľa jedného z dvoch hlav­ných akcionárov projektu napríklad v komunálnych voľbách kandiduje okolo štvrť milióna kandidátok a kan­didátov, a tí majú na web „necenzu­rovaný, neobmedzený a automatický prístup“. Nejde však len o komunálnu politiku. Podľa analýzy redakčného obsahu z dvoch mesiacov roka 2015, ktorý citujú LN, proruské a proti- ruské názory jednotlivých autorov sú v takmer dokonalej rovnováhe. Pokiaľ však ide o rubriku názorov a ohlasov čitateľov, či pokiaľ ide o články kme­ňových redaktorov, prevažujú výlučne protiamerické a protieurópske názory, „vychýlenie k protizápadnej, proruskej a protiimigračnej rétorike je enormné“.

 

REDAKTORI CHRLIČI

Ako konštatuje analytik LN Tomáš Urban, „zásada päť minút pre pána Žida a päť minút pre pána Hitlera“ sa v praxi webu nielen doslovne napĺňa, ale je východiskom. Pritom web publi­kuje v redakčnej časti okolo stodesať článkov v pracovných dňoch a okolo

osemdesiat počas víkendu. Okolo dvadsať percent z toho sú profily, do ktorých texty vkladajú samotní poli­tici, okolo štyridsať percent obsahu sú prevzaté texty a „názory“, na ktoré redakcia dáva čo najbulvárnejšie titulky a cituje najštipľavejšie, najchyt- ľavejšie časti prevzatých vecí. Text sa valí za textom, pôvodne mali redaktori stanovenú normu jeden článok za polhodinu. Logicky teda na overova­nie a redakčnú kontrolu nebolo času, vysvetľujú pre istotu po lopate čitate­ľom LN, aby bolo zrejmé, že v takom tempe sa nedá tvoriť kvalitná pôvodná žurnalistika. Okrem toho na inter- netovú stránku sa dostávajú politici podľa obľúbenosti u čitateľov, a tak sú u českého čitateľa najobľúbenejší predstavitelia komunistickej strany, oproti iným politikom majú dvojná­sobne vyšší počet sympatizantov.

 

NAJCITOVANEJŠÍ ZEMAN

Vôbec najfrekventovanejším poli­tikom je prezident ČR Miloš Zeman.

Parlamentným listom poskytuje pra­videlné rozhovory, má najväčšie sympatie čitateľov, je najcitovanejším politikom vôbec, redaktori ho sprevá­dzajú na všetkých cestách, za jeden deň publikujú aj päť reportáží z pre­zidentových ciest a štyri články názo­rov týkajúcich sa osoby prezidenta Zemana.

Podľa LN veľká časť publikova­ných textov je postavená na senzač­ných citáciách politikov z iných médií tak, že redaktor dokáže vyprodukovať

až pätnásť článkov denne, pričom najviac času venuje tvorbe titulku. LN citujú príklady titulkov ako: Európa musí byť tvrdá, ak sa neubráni invá­zii, nemá právo jestvovať. Alebo iný titulok: České ženy v ohrození, uza­tvorte hranice! Noviny citujú analytika Chelemendika: Putin je múdry, pre­šibaný a silný, musí odvrátiť svetovú vojnu sprisahania proti nemu. Nie je to osamotený názor, podľa počtu čitateľov, ktorí hlasujú na internetovej stránke, až sedemdesiatpäť percent považuje Vladimíra Putina za múd­reho štátnika, ktorého by volili. Podľa výsledkov ankiet okolo sedemdesiat percent čitateľov si myslí, že najväč­ším škodcom Česka je Václav Havel, a osemdesiatpäť percent podporuje prezidenta Miloša Zemana a myslí si, že je skvelý človek. Až deväťdesiat­osem percent sa vyjadrilo proti prija­tiu kvót migrantov, devätdesiatšesť percent by zrušilo Schengen, teda voľný pohyb osôb cez hranice. Pokiaľ ide o vývoj rusko-ukrajinského kon­fliktu, šesťdesiat percent by rozdelilo Ukrajinu a tridsať percent by pripojilo Donbas k Ruskej federácii a sedem­desiatosem percent súhlasí s pripoje­ním Krymu k Ruskej federácii. Podľa autora českých LN novinári českej internetovej stránky Parlamentní listy sa neusilujú opisovať skutočnosť či hľadať pravdu, ale využívajú aktu­álne, spoločensky citlivé témy a ich prostredníctvom posilňujú predsudky a stereotypy.

 

PRÁVO NA NÁZOR

Presadzovanie zásady, že každý má právo na svoj názor, je aj základom obchodného modelu na dosiahnutie veľkej sledovanosti, teda úspešnosti, čítanosti, sledovanosti a na to nad­viazanej reklamy. Faktom však je, že ak sa projekt naozaj na jeseň spustí na Slovensku, môže to dramaticky zmeniť nielen mediálnu scénu, ale aj aktuálny slovník slovenčiny a metódy doterajšej slovenskej žurnalistiky. Otázka je, aký to bude mať vplyv na jednotlivé médiá, nevylučujúc tla­čenú a internetovú podobu matičného týždenníka. Faktom je, že nálady obyvateľstva a čitateľov sú stále jed­noznačnejšie a narastá nespokojnosť s niektorými politickými rozhodnutiami alebo s tým, že obyvateľstvo nevidí do rozhodovacích procesov a je stavané pred hotovú vec - buď Bruselom, alebo vlastnými byrokratmi.