Pyramída sa konečne rozsvietila – Dušan D. Kerný

Jedna z najpozoruhodnejších stavieb v strednej Európe – rozhlasová pyramída sa na šesť dní v týždni vysvietila. Už ostáva len jedno, aby z nej vychádzalo svetlo dobrých rozhlasových programov a najmä pokiaľ sa týka správ a publicistiky. Rozhlasová pyramída sa oprávnene pýši svojimi tridsiatimi rokmi od spustenia do prevádzky – je to jedna z výnimočných stavieb, diel rúk slovenských architektov a stavbárov.

 

Korene siahajú do Dubčekovskej éry a do manažmentu skúseného rozhlasáka a manažéra (vtedy sa tomu hovorilo vedúci pracovník) Andreja Sarvaša, vtedy oblastného riaditeľa rozhlasu. Slovenské vedenie tak ako v mnohých iných smeroch, nepovažovalo umiestnenie rozhlasu na Jakubovom, vtedy Leninovom námestí a na Zochovej ulici za dostatočné pre rozvoj. Len ten, ktoré pozná pomery vtedajších čias vie, aký tvrdohlavý to musel byť proces, aby sa práve v Bratislave schválili náklady na stavbu takej budovy. Dokumentuje, že bratislavské prostredie vôbec, architektonické osobitne bolo na výnimočnej úrovni. A zároveň aká národná hrdosť a sebavedomie bolo skryté v tomto počine pod príkrovom vtedajších pomerov! Toto výročie je tak podnetom na úvahu o zrode tejto stavbe.

 

Mladí architekti

Treba len poďakovať mladých architektom napr. Štefanovi Bekešovi, ktorý napísal na tému rozhlasovej budovy diplomovú prácu, že pri výročí pripadajúcom na 27. marca pripravili týždeň prehliadok po budove rozhlasu a na týždeň je pyramída podsvietená, čím sa stala príťažlivou dominantou vo svojom okolí – a bude tak každý večer medzi šiestou a polnocou.

Je dobré, že z odstupom desaťročí si mladá generácia architektov takto originálne pripomína architektov Štefana Svetka, Štefana Ďurkoviča a Barnabáša Kisslinga, autorov projektu, ktorý vnímali ako chrám i fabriku zároveň.

 

Dobrý počin vedenia RTVS.

Už vlani v rámci vianočných ľudových trhov sprístupnili záhrady na polostrechu budovy, teraz je v rámci projektu prehliadok prístupná aj strecha rozhlasu. Budova sa zabývala v Bratislave a aj v dejinách slovenskej a európskej architektúry, už nedávno, v posledných rokoch života  sám sprevádzal návštevníkov, ktorí prejavili záujem a prichádzali zo zahraničia.

 

Trvalá hodnota

Z odstupom času sa ukazuje, že budova o ktorej sa istý čas za predchádzajúceho vedenia dokonca uvažovalo o jej predaji, či premene, má svoju trvalú hodnotu. Vedenie RTVS to dobre v spolupráci so svojim susedom – Slovenskou technickou univerzitou a SAV dobre využilo aj pre propagačné účely. Je to aj hold mnohým bezmenným pracovníkom, technikom, ktorí stavbu vrátane unikátnych štúdií vytvorili. Do budovy rozhlasu sa postupne sťahovali všetky pracoviská, posledným bolo spravodajstvo, hlásateľňa – 27. marca 1986 sa naposledy hlásilo zo Zochovej ulice o pol noci a ranné správy a relácie už išli z novej budovy – preto je tento dátum považovaný za začiatok vysielania z rozhlasovej pyramídy.