Putovanie za romantikou kočovných Cigánov

Meno Jozef Kolarčík-Fintický pozná dnes málokto v regióne Šariš, nie to ešte na Slovensku. Tento niekdajší dedinský učiteľ (1899-1961) má však uložený svoj odkaz slovenskej (najmä však východoslovenskej) kultúre v Slovenskej národnej knižnici v Martine a skromnú časť svojej dokumentárnej fotografickej tvorby venoval v roku 1954 aj terajšiemu Krajskému múzeu v Prešove. Bol to mimoriadne aktívny a pre folklór zapálený zberateľ ľudovej slovesnosti vo všetkých jej formách. V jeho pozostalosti sa nachádza vyše 6 tisíc (!) písomných a notových záznamov ľudových piesní, z toho približne 300 rómskych (zapísaných Kolarčíkom v slovenčine a v rómskom jazyku) a 550 dobových fotografií.

Jozef Kolarčík venoval mnoho aktivít svojej národopisnej zberateľskej činnosti aj Rómom. Ich život a kultúru študoval nielen na východnom Slovensku, ale aj na svojich cestách po Rumunsku, Ukrajine a Poľsku. Spolupracoval s Lúčnicou a SĽUKom, rozhlasovými štúdiami v Prešove a Košiciach (od r. 1931), s Československým štátnym filmom, skomponoval dokonca aj “cigánsku operu”. Pomáhal zakladať folklórne skupiny po celom slovenskom východe a jeho odborná publikačná činnosť má doslova titanské rozmery.

Práve spomínané Krajské múzeum v Prešove pripravilo pred niekoľkými dňami vernisáž výstavy Kolarčíkovych fotografií, zachytávajúcich život Rómov v období rokov 1930 až 1960. Na súbore reportážnych dobových fotografií je zachytená aj “zlatá éra” slobodného kočovného života vtedajších Cigánov, za ktorou dal definitívnu bodku zákon č. 74/1958 Zbierky zákonov “O trvalom usadení kočujúcich osôb”. Názov výstavy však už hovorí iba o rómskej populácii, aj keď je v drvivej väčšine venovaná Cigánom: “Rómovia vo fotografii Jozefa Kolarčíka-Fintického” , s podtitulom Príbehy z fotografií. Úžasná kolekcia ešte úžasnejších záberov sama o sebe vypovedá nielen o voľakedajšom slobodnom a s prírodou spätom živote Cigánov, ale je predovšetkým akousi tichou oslavou Kolarčíkovej neúnavnej zberateľskej a bádateľskej práce v oblasti ľudovej slovesnosti. Iniciatíva k príprave tejto jedinečnej výstavy a jej otvoreniu práve vo Svetový deň Rómov však vyšla od občianskeho združenia In Minority, predovšetkým historičky a etnolóžky pani Zuzany Kumanovej, autorky a zostavovateľky publikácie rovnakého titulu, ako samotná výstava v prešovskom múzeu. Knižné dielo bolo vydané v Bratislave v roku 2008 s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR. Výstava a spomínaná publikácia nie sú jedinými dokladmi iniciatívy Zuzany Kumanovej pri propagácii významu Kolarčíkovej zberateľskej a osvetovej celoživotnej práce. Výstava z Kolarčíkovej fotografickej tvorby s rómskou tématikou obišla strednú Európu už v roku 2006 (Praha, Budapešť, Bratislava). Zuzana Kumanová si dala v prípade terajšej prešovskej výstavy tú námahu, že so svojimi spolupracovníkmi doslova detektívnym spôsobom vystopovali potomkov (i pamätníkov) Rómov z niektorých fotografií a dostali ich na slávnostnú vernisáž.

J. Kolarčík v rozhlasovom štúdiu

J. Kolarčík v rozhlasovom štúdiu

Kolarčíkov pohľad na jeden z táborov

Kolarčíkov pohľad na jeden z táborov

Na dobrom koni sa dá aj tancovať

Na dobrom koni sa dá aj tancovať

Na výstave o Rómoch nesmie chýbať muzika

Na výstave o Rómoch nesmie chýbať muzika