Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Prvý krok Švajčiarska ku komunizmu – Dušan Konček

Švajčiarsko urobilo prvý krok ku komunizmu. Z teórie je známe, že ak sa v spoločnosti vytvorí vysoké vedomie u ľudí, nebudú potrebovať, ani peniaze , ani úradníkov a štátnu administratívu tiež. Pretože ku komunizmu je cesta dlhá a tŕnistá /sovietska spoločnosť stala iba na jej začiatku/, iniciatívni Švajčiari/ pritom sú to naozaj vybíjaní kapitalisti, odmietli leninskú cestu/ teda toho Lenina, ktorý odchádzal robiť do Ruska komunizmus práve zo Švajčiarska/ a rozhodli sa priniesť do spoločnosti zákonodarný projekt, podľa ktorého každý obyvateľ tejto krajiny bude mesačne dostávať 2500 švajčiarskych frankov. Pamätáte, každému podľa potreby? A za tieto peniaze Švajčiar nemusí nič robiť. Nechcete - nepracujte, peniaze dostanete aj tak.

Tento švajčiarsky model komunizmu je celkom jednoduchý. Dočítal som sa o ňom od autora Sergeja Tokareva na portáli „Ruskaja Germania“. Vo Švajčiarsku už iniciátori petície „Bezpodmienečného základného príjmu" /AML/ zobrali niekoľko desiatok tisíc podpisov. Potom bude o ňom celo švajčiarske referendum. Predpokladá sa, že mohlo by byť aj koncom tohto roka. AML by garantovalo každému dospelému Švajčiarov mesačný príjem v sume 2500 švajčiarskych frankov /čo je asi 2000 eur/. Nie je to žiadna sociálna dávka, netreba ju odrobiť, Samozrejme pracovať sa nezakazuje. Existuje názor, že AML bude stimulujúcim faktorom pre spoločensky užitočnú prácu. Užitočným dôsledkom AML bude aj zníženie počtu úradníkov, bezpodmienečný základný príjem umožní znížiť byrokratický aparát, pretože peniaze sa budú vyplácať všetkým . Úradníkov, ktorí predtým riešili, komu možno platiť a komu nie, nebude treba.

Idealizmus ? Utópia ? Iniciátori AML predpokladajú, že tento nový zákon je reálny a je prijateľný tak pre spoločnosť ako aj pre štátny rozpočet. Zástancovia bezpodmienečného základného príjmu sú presvedčení, že garantované životné minimum nebude mať vplyv na záujem pracovať. Väčšina ľudí pracuje, lebo vidí vo svojej práci zmysel a pocit pozitívneho hodnotenia spoločnosti. Napríklad zakladateľ reťazca predajní dm Goetz Werner už celé desaťročie obhajuje myšlienku bezpodmienečného základného príjmu. Podľa jeho názoru zavedením AML ľudia pochopia, že to je nielen potreba, ktorá ich núti pracovať. Nie je to tak : pracovať v budúcnosti doloví materiálne zabezpečenie. Zvýši sa aj produktivita práce, lebo ľudia budú robiť to, čo sa im páči, na čo majú. Garantovaný príjem dovolí viac času venovať výchove detí, alebo navštevovaniu príbuzných či priateľov.

Štát, každý štát dnes platí obrovské sumy na sociálne dávky. Zástancovia AML vypočítali, že bezpodmienečný mesačný príjem na úrovni 2500 švajčiarskych frankov pre dospelých a 625 frankov pred deti je treba 2OO miliárd frankov ročne. V súčasnosti výdavky štátu na sociálne dávky predstavujú ročne 7O miliárd frankov, to je však bez sumy výdavkov na byrokratický aparát, ktorý sa zaoberá otázkami, komu treba vyplatiť a komu nie sociálne dávky. AML jednoducho tento aparát zlikviduje. Vo Švajčiarsku si tento zákon získal obrovské množstvo priaznivcov. Nevyhnutých 100 tisíc podpisov pre uskutočnenie referenda bolo získaných za 6 mesiacov a už 4. októbra minulého roka bolo odovzdaných 126 tisíc podpisov do federálnej kancelárie.

Táto idea však nie je nová, už bola potvrdená aj prakticky. Napríklad v Namíbii, v dedinke Ochivero , ktorá mala asi tisíc obyvateľov, charitatívne organizácie vyplácali každému obyvateľovi dedinky mesačne 100 namíbijských dolárov /asi 9 eur/. Počas prvých mesiacov ich obyvatelia obyčajne prepili. Ale postupom času sa začali diať v dedinke neuveriteľné veci. Obyvatelia začali otvárať pekárne, kaderníctva, družstvá vyrábajúce tehly. Deti prestali hladovať, muži sa prestali zaoberať šmelinárstvom. Spotreba alkoholu prudko klesla a rovnako ako aj trestná činnosť. Došlo na slová Wernera: Nie materiálna potreba nás núti pracovať, naopak, materiálne zabezpečenie nám umožňuje pracovať podľa potrieb. Alebo iný príklad, z knihy „Stalin, hospodár ZSSR“ autor Jurij Muchin píše: Na nórskom ostrove Špilzbergy dostal ZSSR licenciu na ťažbu uhlia a tam bola ruská kolónia. Sovieti tam poslali svojich špecialistov a ľudí, ktorí si chceli dobre zarobiť. V tejto kolónii boli obchody, kde sa predávalo za peniaze. Našli sa však experimentátori, ktorí v sovietskej kolónii v obchodoch zaviedli podmienky evokujúce komunizmus, bolo si možné brať bezplatne, podľa potreby. Zo začiatku sa všetci vrhli na ikru, cigarety s filtrom a podobne a regály sa vyprázdňovali. Ale experimentátori úporne zásobovali obchody znova a znova. Po čase sa ľudia uspokojili a brali si len toľko, koľko im bolo treba a neskoršie si už brali ešte menej ako vtedy, keď nakupovali za peniaze.

Švajčiarsky príklad s očakávaným referendom potvrdzuje aj tézu o vysokej uvedomelosti a aj hypotézu súdruha kapitalistu Wernera. Švajčiarsko je jedna z tých krajín, kde sa nemôžu chváliť nejakým vysokým rastom HDP a veľmi vysokým /stabilne vysokým/ ročným príjmom na obyvateľa. Samozrejme sociálna revolúcia mohla spôsobiť, že veľká časť spotrebiteľov je „presýtená“. Kto pracoval, alebo aspoň sa pri návšteve informoval či pozorne sa prizeral, dosvedčí, že je to tak. Ale k tomuto švajčiarskemu kroku ku komunizmu mohla napomôcť aj súčasná kríza, všade sa hovorí o šetrení, znižovaní počtu úradníkov, to znamená, že je vhodný čas na nové idey. A existuje ešte jedna podmienka, ktorá stvorila túto ideu a aj uvedomelosť Švajčiarov, tvrdé migračné zákony. Švajčiari neradi púšťajú medzi seba cudzích a obyvatelia kantónov nevidia toľko migrantov, ako ich susedia vo Francúzsku. A o uvedomelosti Švajčiarov hovorí udalosť z minulého roka, keď sa obyvatelia kantónu vyslovili referende proti kandidatúre Davosu alebo Saint Moritzu na usporiadanie ZOH v roku 2O22. Viac ako polovica v referende bola proti výdavku 300 miliónov švajčiarskych frankov na hry. Podľa expertov príjmy z hier by predstavovali 1,5 miliardy a vláda chcela dať kantónu 1,3 miliardy. Švajčiari, ktorí už neraz usporiadali ZOH vedia, že náklady sú oproti predpokladom ďaleko vyššie, dnes takmer o 2OO percent.

Ukazuje sa, že Švajčiarsko je ideálna krajina na takýto „komunistický“ experiment, ktorý sa udeje ticho, pokojne, bez revolúcií. Švajčiarsko má podľa údajov z roku 2012 7 997 000 obyvateľov, okrem bankovníctva má ešte aj vyspelý potravinársky a chemický priemysel. Slovensko má čosi viac ako 5 miliónov obyvateľov. Keby sme na Slovensku zrušili úrady práce a iné nezmyselné úrady, keby sme neboli rozpredali „ zlaté vajcia „nadnárodným spoločnostiam, alebo keby zisky existujúcich podnikov smerovali do slovenskej kasy, keby sme nevyplácali nezmyselné sociálne dávky a mnohé iné keby, mohli by sme urobiť rovnaký krok ako Švajčiarsko. Určite by sa našiel ekonóm, alebo amatér ekonóm, ktorý by si dal za úlohu zrátať tieto pre a proti a určite by dospel k zaujímaným číslam. Slovensko sa totiž tvári ako keby bolo superštátom / v administratívnych, štátnych či parlamentných meradlách / nehovoriac už o ministerstvách, úradoch pre úrady a podobne. Ale lepšie je tvrdiť, že keby nie keby, boli by sme v nebi...