Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Prví ruskí legionári v dejinách košického futbalu – Vladimír Mezencev

Otec plakal, mama pochopila, že je to krok vpred

V našich zemepisných šírkach už nikoho neprekvapí futbalista z rôznych exotických krajín, ruských hráčov na našich trávnikoch bolo vždy ako šafranu. Na východnom Slovensku sa stalo samozrejmosťou, že v popredných tímoch sa objavujú hráči z Balkánu a Ukrajiny, ale Rusov na trávnikoch nevidel nikto. Svetlou výnimkou je v tomto FC VSS Košice, ktorý pred niekoľkými týždňami angažoval dvoch mladých futbalistov zo Zenitu Sankt Peterburg. Tento slávny klub s 91 – ročnou tradíciou netreba bližšie predstavovať: víťaz Pohára UEFA a Superpohára UEFA v roku 2008, štvornásobný majster Ruskej federácie a trojnásobný víťaz Pohára RF. Pritom spomíname iba najvýraznejšie úspechy po roku 1991, teda po rozpade Sovietskeho zväzu. Ročný rozpočet Zenitu je 165 mil. USD, teda približne toľko, koľko majú naše prvoligové celky všetky dohromady. Ako sa dvojica mladých futbalistov – 19-ročný Sergej Ivanov a o rok mladší  Nikita Andrejev dostala do Košíc, nevie poriadne ani ona. Zatiaľ si to oba kluby aj agenti nechávajú pre seba. Faktom je, že ide o veľmi talentovaných hráčov. Už len skutočnosť, že doteraz pôsobili v najlepšom juniorskom výbere mesta, ktoré má takmer 5,5 milióna obyvateľov, svedčí o ich kvalite. Nikita Andrejev okrem toho hrával za juniorskú reprezentáciu Ruska /U-19/ a netají sa, že s pôsobením v ruských reprezentáciách natrvalo skončil. Po jednom z náročných tréningov v Ličartovciach si našli čas na rozhovor  pre náš denník.

 

Kedy a kde ste začali s futbalom?

Ivanov: obaja sme sa v Sankt Peterburgu aj narodili a teda v rodnom meste. Zároveň sme chceli hrávať za najslávnejší klub v meste a mali sme šťastie, tréneri nás vybrali medzi perspektívnych chlapcov. Ja som začal 6-ročný priamo v Zenite, Nikitu rodičia zapísali už ako 5-ročného do Futbalovej akadémie pri Zenite.

 

Čo ste pred príchodom na Slovensko vedeli o slovenskom futbale?

Andrejev: Obaja aspoň toľko, že Slovensko má vo futbalovom svete dobré meno. Ja na rozdiel od Sergeja okamžite, teda bez rozmýšľania poznám také mená ako Hamšík, Mak, Škrtel, Čontofalský – veď ten posledne menovaný bol miláčikom divákov na štadióne Zenitu a tých sa často v hľadisku zišlo aj 20 000. Až po príchode do Košíc som sa dozvedel, že jeho futbalová dráha začala v tomto meste.

 

Aké sú vaše prvé dojmy z príchodu na Slovensko, konkrétne do Košíc?

 Ivanov: Privítali nás nečakane pekne, bez ohľadu na to, či to bolo zo strany vedenia klubu, trénerov a budúcich spoluhráčov. Podmienky máme skutočne vynikajúce, sami dvaja bývame v trojizbovom byte v severnej časti mesta, veľmi blízko štadióna Lokomotívy na ktorom už budeme hrávať všetky domáce stretnutia. V porovnaní s druhým najväčším ruským mestom Košice na nás pôsobia ako tiché a pokojné provinčné mesto, ale v každom prípade z toho, čo sme už z nich videli, môžeme povedať, že tu je čo obdivovať. V ich centre história dýcha z každej ulice, každého domu.

 

Slovensko a Košice sú vaším prvým zahraničným pôsobiskom. Išli ste teda úplne do neznáma. Neotáľali ste preto s rozhodnutím a ako ho prijali vaši najbližší?

Andrejev:  Dostali sme ponuku s tým, že nebolo veľa času na rozmýšľanie. Viete ako to v takýchto prípadoch chodí, ihneď od vás čakajú konkrétnu a rýchlu odpoveď – áno, alebo nie. Tak sme sa rýchlo rozhodli, samozrejme až po rozhovore s rodičmi. Ja som jedináčik a na veľké prekvapenie otcovi pri rozlúčke tiekli aj slzy. Mama to však vzala, naopak, chlapsky. Uvedomila si, že rozhodnutie odísť za futbalom do zahraničia a konkrétne na Slovensko ma môže posunúť vpred.

 

Ako komunikujete so svojimi spoluhráčmi? Tí predsa majú k ruštine už dosť ďaleko, vy zatiaľ po slovensky neviete nič...

Ivanov:  Začali sme angličtinou, ale potom sme prišli na to, že ruština a slovenčina majú veľa spoločných slov, ide predsa o slovanské jazyky. Tak došlo k dohode, že každý bude hovoriť svojou rodnou rečou, ale pomaly a spisovne. Veríme, že príde čas, kedy na otázky v slovenčine budeme odpovedať po slovensky.

 

Okrem futbalu budete mať aj dostatok voľného času. Aké sú vaše záľuby?

Andrejev: Sergej je taký príkladný domased, ja veľmi rád cestujem. S futbalom, ale aj bez neho som už navštívil vyše desiatky krajín. Okrem toho obaja radi varíme.

 

Naozaj? To by ste niečo dokázali pripraviť aj pre spoluhráčov, keď vás navštívia? Čím by ste ich prekvapili?

Ivanov: Dokážeme na niekoľko spôsobov pripraviť cestoviny a hydinu. Pokiaľ sa hostia dopredu objednajú, tak ich privítame našimi špecialitami – peľmeňami, borščom, alebo plovom /jedlo podobné nášmu rizotu – pozn. aut./. Ani jeden z nás sa nebojí, že by sme hladovali. Vieme sa o seba postarať, teda v kuchyni.

 

Aké sú vaše očakávania od svojho futbalového pôsobenia v Košiciach?

Andrejev: Predovšetkým chceme prispieť k návratu VSS Košice do najvyššej slovenskej súťaže. To je pre nás základná a najdôležitejšia úloha. Ďalej zatiaľ myslieť nechceme. Ako sa hovorí – uvidíme.

 

Už vám aj stihli povedať, že srbský futbalista Matič prišiel do Košíc ako neznámy futbalista, ale nakoniec sa dostal až do slávneho anglického klubu Chelsea a teraz finančne pomohol už vášmu novému klubu, aby mohol hrať svoje zápasy v meste a nie mimo neho. Čo si o tom myslíte?

Andrejev: Že by som rád išiel v Matičových šľapajach. Aj čo sa týka prestupov a aj pomoci môjmu prvému zahraničnému pôsobisku.

 

Zhováral sa : Vladimír MEZENCEV