Profesná hrdosť železničiarov ešte žije

Byť hrdý na svoje remeslo, svoju prácu, to je dnes na Slovensku jav ojedinelý a výnimočný. Svedčí to zároveň o vysokej profesionalite a zodpovednosti a tieto základné atribúty  poctivej práce sa už akosi nenosia. Čo je viditeľné na stavbách domov či ciest, na televíznych programoch a kultúre slova i písma, na kvalite potravín, tovarov a spôsobe obsluhy. Aj preto sú už dávno časy, keď jeden kúpený predmet (od mlynčeka na mäso cez šijací stroj až trebárs po auto) vydržal dlhé roky a často svojho majiteľa dokonca prežil.

 

O to príjemnejšie je konštatovanie, že hrdosť na svoju profesiu ešte stále pestujú a dávajú najavo naši železničiari. Ale vezmime to po poriadku. Všetko začalo, ako nám povedal predseda Federácie strojvodcov Jozef Šmigalla, ešte v roku 2008, keď Základná organizácia Federácie strojvodcov Prešov (ZSSK Slovensko) dostala pozvánku na oslavy Európskeho dňa rušňovodičov, ktoré sa konali v poľskom prihraničnom železničnom uzle Muszynna. Podmienka bola iba jediná, slovenská delegácia musí prísť s profesnou železničiarskou zástavou!

 

J. Šmigalla: - Kde ju však zohnať, keď u nás sa tento zvyk za socializmu stratil? Tak sme zháňali, telefonovali a chodili, nakoniec sme s pomocou pamätníkov našli jednu v sabinovskom kostole, je z roku 1928. Dovolili nám požičať si ju a tak sme sa so zástavou ocitli v Muszynne. Na naše prekvapenie vyvolala veľké halo, každý ju obdivoval pre jej vysoký vek ako drahokam, takže sme sa s ňou nakoniec ocitli v čele sprievodu. Tam sme vlastne zistili, akú vážnosť a dôstojnosť svojej práci prikladajú železničiari z iných štátov, ako sú hrdí na to, že pracujú v dnes jednom z najstarších dopravných odborov vôbec.

 

Po návrate zástavu vrátili do kostola a začali sa intenzívne zaoberať myšlienkou na svoju vlastnú. A keď už, tak nie iba zástavu, ale rovno štandardu. V roku 2009 sa projekt začal realizovať (počnúc radami skúseného heraldika R. Zubka) a slávnostné požehnanie novučičkej železničiarskej  štandardy podľa starého rituálu sa uskutočnilo už 5. septembra 2009 v prešovskej  konkatedrále sv. Mikuláša. V roku, kedy sa patrónkou slovenských železničiarov oficiálne stala sv. Katarína Medicejská. Prví, kto sa aktívne prihlásili k novej „relikvii“ železničiarov, boli strojvodcovia ZSSK Cargo Slovakia, formou pripnutia svojej  posvätenej stuhy na štandardu. Samotní autori projektu profesnej štandardy, strojvodcovia spoločnosti ZSSK Slovensko dali vysvätiť svoju stuhu v nedeľu 21. septembra a pripli ju na štandardu ako druhú. J. Šmigalla bol spokojný predovšetkým s pomocou generálneho riaditeľa spoločnosti ZSSK Slovensko Ing. Pavla Gábora. Po piatich rokoch majú teda prešovskí strojvodcovia ZSSK Slovensko svoju profesnú hrdosť úplne „zoficializovanú“.