Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Prinesie nový europarlament inú Európu? – Dušan D. KERNÝ

Vyše dvesto miliónov z viac ako štyristotridsať miliónov oprávnených voličov, málo viac ako polovica, prišlo k európskym voľbám. Aké spoločné posolstvo vyjadrili voliči, ako sa dajú spoločne vysvetliť výsledky volieb do Európskeho parlamentu? Čo je spoločné a čo rozdielne alebo zásadne odlišné v eurovoľbách 2019? Jednoznačne platný záver nie je, tak ako nejestvuje európsky volič, niet ani spoločných jednoznačných odpovedí. Na základe ich výsledkov je však jasné, že zrážky medzi proeurópskymi silami a tými, ktorí chcú menej spoločnej Európy, budú tvrdšie, ostrejšie a zásadnejšie. 

 

Od európskeho parlamentu závisí voľba troch kľúčových predstaviteľov, troch tvárí Európskej únie  – šéfa eurokomisie, predsedu Európskej rady, európskeho prezidenta a predsedu europarlamentu. Takisto dva kluby – dve, síce riadne oslabené, ale ešte stále silné politické skupiny, musia nájsť partnerov na odsúhlasenie vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničnú politiku. Pokiaľ ide o zahraničnú politiku, oslabený – dlho hľadajúci spoločné pozície – europarlament bude znamenať aj oslabenú Európu v čase veľkej dominancie USA a Číny a ich sporov, vzťahu k Rusku, ktoré nemožno ignorovať, nehovoriac o výbušnej situácii na rozvrátenom Blízkom východe.

 

NOVÉ POMERY

Prvé je poznanie, že od roka 1979 jestvujúce pomery, v ktorých všetko záviselo od dvoch mocných poslaneckých klubov – ľudovcov a socialistov, ktorí sa dokonca vo funkciách po polčase striedali – sa skončili. Obe veľké strany masívne stratili, aj keď ľudovci stále ostávajú najsilnejším klubom. Spoločne so socialistami však už nemôžu rozhodovať, europarlament je rôznorodejší, budú sa musieť hľadať kompromisy; najväčšmi sa núkajú dve veľké poslanecké skupiny – zelení a liberáli. Namiesto dvoch klubov, dvoch politických skupín, teraz teda budú štyri. To sú úplne nové pomery v celom komplexe hľadania zhody, ako aj personálnych obsadení. Kľúčová otázka je, či nový parlament bude schopný vytvoriť aj inú Európu, iné pomery. Všeobecne sa uznáva, že Úniu je potrebné a nevyhnutné reformovať, otázka je, ako sú na to pripravené členské štáty, ktoré rozhodujú v Európskej rade, a ako je to schopný stráviť nový, zložením úplne odlišný europarlament, ktorý musí všetko odhlasovať, ale nemôže prijímať nijaké vlastné zákony. Lenže predsa len vysoká účasť voličov dáva europarlamentu vyššiu dôveryhodnosť a najmä legitimitu.

 

ZRETEĽNÁ ZMENA

Na prvý pohľad je viditeľná prudká zmena vo Francúzsku, tesné víťazstvo pravice Marine Le Penovej nad reformátorským prezidentom Macronom neznamená síce inštitucionálne zmeny vo Francúzsku, veď ide o kreslá v europarlamente, ale je predzvesťou výsledkov v riadnych voľbách. Podobné je to v Taliansku. Vysoká účasť a víťazstvo eurokritickej Ligy Salviniho výrazne svedčia o zmene pomerov. K nim sa pridáva víťazstvo britskej strany požadujúcej vystúpenie Británie z Európskej únie aj bez dohody. Euroskeptici posilnili, prispeli výrazne k zmene pomerov v európskom parlamente, ale bez toho, že by mohli zvrátiť celkový pomer síl.

 

NEPATRIČNÉ NÁLEPKOVANIE

Otázka je, či si vystačíme s nálepkovaním jednotlivých strán, alebo nájdeme odpoveď na to, prečo majú toľko voličov. Klasický príklad je vysvetľovanie britského referenda o vystúpení z Únie. Stále sa tvrdilo, že verejnosť bola ovplyvnená falošnými správami. Ako teraz ukázali eurovoľby, strana za vystúpenie z EÚ jednoznačne vyhrala. Podobne je to s Talianskom, ktoré sa už pred desaťročím domáhalo od Bruselu iného prístupu k migrantom, lebo sa postupne menila etnická skladba Talianska, osobitne talianskeho juhu. Nálepkovanie strán je problematické aj v prípade Maďarska. Strana Viktora Orbána tvrdí, že nie ona, ale politická skupina ľudovcov EPP sa odchýlila od zásad, pre ktoré sa maďarský Fidesz stal jej členom. Budapešť vraj stále sleduje rovnaké ciele, rovnaké hodnoty a základnými hodnotami Fideszu sú: „Boh, vlasť, národ, sloboda a rodina.“ Čo z toho je v praxi vlastenectvo, patriotizmus a čo nacionalizmus a populizmus, to si každý vysvetľuje inak. Faktom však je, že v terajších pomeroch víťazného ťaženia populistických strán, čo vnáša do pomerov chaos, sa maďarská tvrdohlavosť môže len vyplatiť a odsunúť sankcie proti Maďarsku odhlasované vlani europarlamentom, ako aj otázku dištancu, ktorú Fidesz od politickej skupiny ľudovcov (EPP) doteraz mal. Rovnako bolo a je vystavené kritike Poľsko, tam však víťazstvo populistickej vládnej strany PiS sivej eminencie Kaczynského je, na rozdiel od Maďarska a Orbánovho Fideszu, vyvážené politickou opozíciou. Pomery v Maďarsku a Poľsku sa nedajú porovnávať, sú odlišné. Voľby v Rakúsku sa udiali v atmosfére ostrej politickej krízy – pravicová strana slobodných, ktorej škandál viedol k jej pádu, odstráneniu z vlády a výmene vedenia, stratila len mierne, volič ju zásadne „nepotrestal“. Pozoruhodne rakúski socialisti z krízy nezískali.

 

BABIŠ VALCUJE

Podobne v Čechách sociálni demokrati úplne vypadli po prvý raz v dejinách eurovolieb, nemajú ani jedného poslanca a v plebiscite získali iba necelé štyri percentá, čo je historická porážka. Oslabení sú aj komunisti, ktorým ostala len jedna poslankyňa. Najviac získalo Babišovo ANO, strana politika, proti ktorému protestovali pred voľbami plné námestia, polícia ho chce trestne stíhať a pre Bocianie hniezdo ho vyšetrovali až z Bruselu. Voľbám a pomerom v Nemecku sa budeme venovať osobitne.