Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Priatelia: maňana! Aj zajtra bude deň... – Oto Marci

Život mi dovolil navštíviť krajinu exotickú, mnohotvárnu, prekvapivú, zaiste však nevšednú... Skôr než som vkročil na jej pôdu, čo to som o nej čítal, videl nejaký ten dokument, počul rôzne zvesti. Mám na mysli Kubu, ktorú som mal možnosť spoznať ako dovolenkujúci, ležiac a relaxujúc na úžasných plážach Varadera, ale aj ako turista, túlajúci sa po bočných uličkách spoznávajúc tunajší kolorit, kubánskychľudí, prežívajúc netradičné zážitky.

 

Keďže som nebol ubytovaný v zlatej klietke, teda v luxusnom rezorte ako mnohí Kanaďania, Američania, Rusi atď., mal som možnosť komunikovať s Kubáncami ako sa vraví, z prvej ruky. I keď na začiatku, ešte pred samotným ubytovaním nastal jeden problém vinou leteckej spoločnosti (ak nerátam neochotu personálu počas letu z Düsseldorfuna Kubu), ktorá pri svojej nemeckej „precíznosti a úcte“ k iným národom na palube lietadla pozabudla preložiť kufre slovenských a ruských cestujúcich... Kým západné aerolinky hrali mŕtveho chrobáka, Kubánci denne zisťovali situáciu, zapožičali nám svoje veci a hneď na ďalší deň nás zobrali na miestne trhy a do obchodov, aby sme si zakúpili, čo nám treba.

 

Paradoxne, na trhoch Kuby bol väčší výber tovaru ako v obchodoch, ktoré pripomínali starú éru.I keď doklad o kúpe je na Kube neznámy pojem, kvalita tovaru je o to vyššia. O potravinách to platí dvojnásobne. Výber nie je veľký, ale kvalita sa s pultmi našich obchodov nedá porovnať! Spomínam si na 90-te roky, keď u nás nebolo toľko tovaru, no kvalita bola na oveľa vyššej úrovni a kladiem si otázky: „Je to problém režimu, alebo je problém niekde inde? Je nutná predimenzovaná ponuka? Musí byť na úkor kvality?.“ Otázky hodné pre ekonóma, no doteraz ich nemôžem vymazať z mysle.

 

Zážitkom nie tuctovým, ale priam exotickým pre mňa bola plavba loďou. Pýtate sa, prečo exotickým? Nuž, plávať s delfínmi je silný emotívny zážitok, ale exotickou bola samotná atmosféra na lodi. Kubánsky kapitán a posádka sa zhostili úlohy zabávačov nevídaného charakteru.Posúďte sami. Roztancovať loď so stovkou pasažierov rôznych národností, od Slovákov, Rusov, Kanaďanov, Nemcov, až po obyvateľov Taiwanu, to jednoducho treba vedieť. Schopnosť vedieť zabaviť prostredie za akýchkoľvek okolností, to je jednoducho majstrovstvo Kubáncov. Premýšľam, z čoho pramení ten ich vnútorný pokoj a životná pohoda. Neviem prečo, ale myšlienky mi opäť pripomínajú 90-te roky. Keď som videl kubánske deti, spomenul som si, že som ako chlapec tiež bezstarostne behal s loptou po ulici, tešil som sa z maličkostí. U susedov som mal druhý domov... Aká analógia! Boli sme pravda aj chudobnejší. Pred máloktorým domom parkovali 2-3 autá. Deti do školy vozieval málokto. To, čo bolo kedysi materiálnym blahom, teraz je samozrejmosťou. Ale, dá sa životná pohoda vyvážiť peniazmi? Dá sa vnútorný pokoj predať za tehlu zlata? Bárs aj za zlaté teľa?!?

 

Aj keď zážitkov mám z návštevy Kuby veľa, najmä tých exotických, jedno som sa od Kubáncov možno priučil. Nie matéria, ale okamih prítomnosti by nám mal vyčarovať úsmev na tvári. A že v tejto hektickej dobe čosi nestíhame? Priatelia, maňána. Aj zajtra je deň...