Kontakty
Slovenský rozhľad
Dobšinského 16
811 05 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909
Jozef Šucha
0915 428 148

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Prezidentské pele-mele – Dušan Konček

Nie bohvieako slávne vstúpil do Nového roka 2017 slovenský prezident. Už jeho novoročný prejav  pri pozornom čítaní bol plný naozaj netušených poučení, ktoré dokázal čítať z papiera. A potom to pokračovalo až vyvrcholilo udelením vyznamenaní, ktoré zalomcovali sociálnymi sieťami, ale doslova „paf“ boli z toho aj mnohí poslanci či politici. Pripomínalo to skôr akýsi „naschvál“  dieťaťa s ktorým sa ostatné deti odmietli  hrať. Čo tým chcel „básnik  povedať“ je naozaj  ťažko vysvetliteľné.  Mnohí z nás poznajú vo svojom okolí celú plejádu ľudí, ktorí niečo v živote dokázali a na rozdiel od nejakého Kocába či toho pána z Pohody patria k tej elite slovenskej spoločnosti, ktorá menej hovorí a viac robí. 

 

Spomeniem napríklad doktora z gemerskej dedinky Vlachovo, ktorý je dnes prezidentom Asociácie lekárov špecialistov a pracuje v Košiciach. Keby ste postavili na košickú Hlavnú ulicu všetkých tých ľudí, ktorým tento doktor pomohol, tak by to bola vo východoslovenskej metropole veľmi početná demonštrácia. Tento gemerský „parsún“ má tú prednosť, že sa nikomu nevtiera a robí to, čo ho teší a uspokojuje. A samozrejme aj tisícky pacientov.

 

No je to presne ako za komunizmu – tiež jeden príklad, v maličkej obci Sútor v okrese Rimavská Sobota žil  vtedy Cigán Laci - báči, mal sedem synov a tri dcéry, 64 vnukov a 164 pravnukov, keď ho pochovávali v roku 1960 celá jeho úzka rodina  čítala na pohrebe 268 ľudí! A všetci boli vychovaní v bázni Božej a ten pohreb mal úroveň, ktorú dnešné nemajú. Nikto tohto Laci - báčiho nevyznamenal, aj keď  takáto početná úzka rodina nemá na Slovensku obdobu.

 

Chcem týmito dvoma príkladmi demonštrovať absolútnu scestnosť tohtoročných prezidentských vyznamenaní, lebo keby to boli naozajstne prezidentské vyznamenania pre tých, čo žijú a nevegetujú, bolo by to inak. Vychádza mi z toho len jedno, prezident, ktorý sa každý týždeň vozí na lietadle z Bratislavy do Popradu, logicky nemôže poznať Slovensko, ani to, ako sa v ňom žije. A výsledok je potom také „faux pas“ ako prezidentské vyznamenania. Keď som si po týchto krokoch prezidenta SR pozrel sociálne siete, tak sa človek musel preľaknúť, byť na jeho mieste, ani by som sa radšej neukázal niekde na návšteve Slovenska.

 

No a to je zlé vysvedčenie pre slovenského prezidenta, lebo hlas ľudu má nesmiernu silu. Ak si to do ďalšieho funkčného obdobia neuvedomí a bude „podnikať  podobné kroky v záujme Slovenska“ dočká sa  zatratenia, ktorému sa nedostalo žiadnemu slovenskému prezidentovi v novodobej histórii.